Je naivné si myslieť, že niekomu na mne záleží...

23. listopadu 2009 v 18:04 | Tessa* |  Články
Cítim tú zimu, čo do mňa prenikla až do kosti. Vonku je chladno, ale nesneží. A pritom si to tak prajem!

Bola som týždeň zavretá doma, chorá, odkázaná na jednu posteľ a horúci čaj. Poviete si, že taký týždeň doma by bodol. A poviem vám, že nič moc. Od začiatku školského roku som čakala na to, ako na mňa príde chrípka a ja si užijem týždeň ničnerobenia doma. A tak tá chrípka prišla. Bolo mi vážne zle, ale aj tak som nechcela ležať, hľadala som všelijaké činnosti... Ale musela som predsa len ležať, bola som unavená, spala som. A vždy keď som sa zobudila, bola som sama. Rozmýšľam, že niekomu zavolám. Nemôžem... Všetci niekde odišli a ja som mohla jedine po stý raz zapnúť televízor a pozerať dookola -Ahoj Kikuš...-. Myslela som, že ma porazí... Nemala som ďaleko ale stále som tu. Chýbal mi čerstvý vzduch a pohyb. Dnes som ráno vstala a po asi dvoch alebo troch (prisahám!) rokoch som nebola unavená z ranného vstávania. Vyštartovala som do školy. Aj keď prišiel druhý autobus, nešiel ním Juro, možno bol aj on chorý... Sedela som v autobuse s dievčaťom, s ktorým sa normálne rozprávam už dosť dlho, vlastne od začiatku tohto školského roku, sedávam s ňou v autobuse, kecáme o všeličom a doteraz neviem ako sa volá. A ani mi to nikdy nepovedala, vlastne by som to mala vedieť, lebo sme z jednej dediny, ale ja si vážne nepamätám ako sa volá... Je o rok mladšia, mala by som vedieť ako sa volá, ale ja to neviem a bolo by trápne sa jej to spýtať. A nespýtam sa jej to, pretože viem ako môže bolieť, keď niekto nevie vaše meno, keď si ho niekto stále mýli, keď ste tak neznámy a nepodstatný, že nevedia vaše meno, že radšej kričia "hej ty!". Ale mňa by sa to spýtal niekto a pokazil by mi tým celý deň. A pritom by sa rehotal, že "sorry, že neviem tvoje meno...". A najlepšie je, keď vás nespozná bývalá spolužiačka a spýta sa: "máte voľné?" (akože miesto v autobuse) a sadne si na kraj sedačky a aj to si ešte raz odsadne za niekým koho pozná lepšie...

Kedysi ma tieto veci trápili, dnes nie. Nezáleží mi na bývalých spolužiakoch, tak ako oni mňa, ignorujem ja ich. Je mi jedno, že si možno myslia, že som divná, alebo si myslia, že som namyslená, keď sa nezdravím, ale je mi to jedno. Nezáleží mi na nich, záležalo mi na jedinej spolužiačke a tá ma v deviatom ročníku začala ignorovať tak isto ako ostatní. Dušovala sa ako jej budú všetci chýbať, lebo ide na ďalekú strednú, ale hlavne, že človek, ktorý s ňou bol celých deväť rokov, vyzváňal na jej bráne, aby potom bratovi povedala, aby vyšiel on otvoriť a povedal mi, že nie je doma... Kto s ňou preležal roky pri Hrone pri vode, kto s ňou chodil na trápne školské akcie, kto s ňou ohováral ostatných, ku ktorých sa potom pridala?? ... Ako jej môžem veriť, keď sa k druhým začala správať ako k tým, čo robili tie veci a pritom ju ignorovali deväť rokov tak ako mňa... Ako jej povedať, že to už nevráti a mne jedinej na nej naozaj záležalo?... Ale už nezáleží, pretože je ako oni...

Sedela som v škole, po chrípke (ktorá ma stále neprešla) a pozerala do blba. Uvedomovala som si, že sa nič nedeje. Mohla som ostať doma... Teraz ľutujem. Prázdno, falošní spolužiaci, ktorí ma len využijú...

Napísala tam chudery??!! Ako môže niečo také niečo napísať??!! Ako mi môže poslať žiadosť o priateľstvo??!! Aby tam napísala, že jej závidíme?? Lenže mi jej nemáme čo závidieť... Ona chce aby sme jej závideli, ale ona je tak úbohá, že čokoľvek z nej nie je skutočné, iba umelé a umelé veci nezávidím, tie si môžem urobiť aj sama... Odfotí sa v kabínke, čo bolo "in" asi pred sto rokomi a potom to šľahne na fejsbúk a myslí si , že my sme chudery a chceme na to pozerať? Ako môže mať niekto také vysoké sebavedomie?!

Sedí tam s ním a mám pocit, že už spolu nechodia... Spýtam sa jej? Načo? Nie je to moja vec.... Pamätám si ako som prišla prvý deň do školy, sadla som si vedľa nej a videla moje meno ako ho píšem do učebnice, ja som sa spýtala na to ako sa volá ona a ona povedala, že Henrieta a ja som jej povedala, že má pekné meno.

Je viac druhov kamarátiek. Sú také, ktoré máme radi, sú fajn, cestujeme s nimi, ale nevieme ako sa volajú. Potom sú také, s ktorými som strávila detstvo, ktoré budú vždy tie z tejto dediny, ale nikdy nebudú najlepšie... Sú aj také, čo ti pošlú žiadosť o priateľstvo a ja ju prijmem len preto, že sa zvikneme spolu rozprávať a bolo by divné, kebyže práve ja ju nemám v priateľoch.... Takú kamošku priam nenávidíte (aj keď máte niečo s ňou spoločné) a pritom sa tvárite, že ste kamošky, len preto, že chodíte do jednej triedy. A sú aj také, ktoré ste mali radi, ale nejakým spôsobom sklamali a teraz sa už iba zdravíte. Nesklamala vás veľmi, len sa vaše cesty rozišli... A vy s ňou niekedy pokecáte a uvedomíte si, že aspoň niekto nie je falošný...
A potom sú rady a rady iných kamarátiek... Tie s ktorými sa bavíte, lebo sa s nimi baví vaša kamarátka. Také, ktoré sú na vás milé len preto, že niečo potrebujú (ale oficiálne sú KAMARÁTKY!), také, čo stretnete po sto rokoch a bojíte sa jej pozdraviť, lebo neviete či sa stále tvárite, že sa poznáte... A tak ďalej... Milióny kamarátiek a príbuzných.

A možno medzi tou kopou sú aj také, čo vás podržia, keď to potrebujete.
 


Komentáře

1 kappa | Web | 23. listopadu 2009 v 19:32 | Reagovat

mne neostáva nič iné len súhlasiť... krásne si to napísala =-)

2 Lizzie* | Web | 23. listopadu 2009 v 21:36 | Reagovat

Nádherne si to napísala. Páči sa mi tvoj článok. Páči sa mi štýl ktorým si ho napísala. Idem z neho na mňa istá bolesť. Je to pravda že ju cítim až sem, alebo ani nie. Nehovorím že som rada že v tom článku je nejaký mierny smútok, skôr ma to strašne mrzí ale tu sú tak dobre zvolené slová až ma to desí. S/ kopce kamarátov a najviac ma dostala veta sú kamaráti s ktorými ste sa mali radi len sa vaše cesty rozišli a a vy sa teraz občas stretnete a možno sa po jednej hodinke už ani nemáte o čom rozprávat alebo veta a ecistujú ľudia ktorým neviete či sa môžete pozdraviť. Všetko je tak krásne a pravdivo naopísané až neviem čo viac na to povedať. Dávať ti absolútnu pravdu. Najradšej by osm po chrípke ostala doma stále, ale chápem ťa, aj ja by som najradšej išla do školy no už va utobuse alebo na prvej hodine by som si uvedomila že to bola tá najväčšia chyba .. A to s tým sklamaním v základnej o tom dievčati, fúúúha, asi by som sa zbláznila .. Nie je to naivné myslieť si to .. lebo síce osm ďaleko ale MNE NA TEBE ZALEZI !!!! :*

3 Lizzie* | Web | 23. listopadu 2009 v 21:49 | Reagovat

ZBOZNUJEM TA :* ♥ .. a bru noc mimochodom ;)..

4 Čuču | Web | 24. listopadu 2009 v 14:13 | Reagovat

uzasny clanok... naozaj... nemam to ani ako okomentovat lebo si to napisala naozaj pravdivo a nemam k tomu co dodat:))

5 kappa | Web | 24. listopadu 2009 v 14:58 | Reagovat

len už keby aj naozaj viseli zo striech tie cencúle..

6 optimista_dozaista | Web | 24. listopadu 2009 v 18:20 | Reagovat

..fakticky vydareny clanok:D..a potom su ešte aj také kamarátky,ktoré sa tvária ako kamarátky a potom nás zradia.. a to je jedna z najhorších vecí ktoré sa možu podla mna človeku v živote prihodiť..slepo veriť niekomu,kto nas sklame..

7 Denda :) ♥SBé♥ | Web | 24. listopadu 2009 v 18:33 | Reagovat

takže prezývka vymyslená? :D pekná ;)
nádherný dess.. :))

8 Lizzie* | Web | 24. listopadu 2009 v 18:36 | Reagovat

Jeeeeeeeeej, že ako pekne to tu vyzerááá ;). Trošku sa mi nehodí farba okrajov k zahlaviu ale inak krááááása !! A padaj na icq ! :D:D

No tak to že je aký názor, šak mňa porazí :D. Ja som myslela vtedy že odpadnem. No jasné mandarínky lásky naše ;). No tak ja viem že máme smolu ale už pracujem na sťažnostiach ..

9 Denda :) ♥SBé♥ | Web | 24. listopadu 2009 v 18:39 | Reagovat

krásne si to napísala :) a tá posledná veta.. pekné ;))

10 Denda :) ♥SBé♥ | Web | 24. listopadu 2009 v 18:41 | Reagovat

za málo.. :D
a aký si dnes mala deň? :)

11 Barush <3 | Web | 24. listopadu 2009 v 18:50 | Reagovat

tak to miááš pravdu, s tými kamarátkami, aspoň som rada, že nie mne jedinej to tak pripadá :))

12 Denda :) ♥SBé♥ | Web | 24. listopadu 2009 v 19:41 | Reagovat

ja som dnes mala dobrý deň.. :)
a do školy si už naučená? :D

13 Jantarka | Web | 25. listopadu 2009 v 14:29 | Reagovat

ahoj necheš být mím sb ,?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.