Stačil mi tak krátky čas na to, aby som si posrala celý život...

12. prosince 2009 v 13:09 | Tessa* |  Články
Už neviem rozonávať dobré a zlé, správne a nesprávne, skutočné a vymyslené, pozitívne a negatívne, lásku a nenávisť (alebo ignoráciu).Strácam sa v tomto všetkom a neviem aký zmysel má to všetko, čo sa teraz deje. Presnejšie, čo sa deje už veľmi dlhú dobu. A dozviem sa vôbec niekedy aký zmysel malo to, že som sa pred tromi rokmi zamilovala práve do Jura a tri roky nič nebolo a nebude ?? Aká je pointa toho celého? To vážne bolo iba na to dobré, že každé ráno, čo vstanem myslím na to, že by mohol ležať vedľa mňa a pritom tam nikdy ležať nebude?! To bolo
iba na to dobré, aby som snívala o niekom, kto nikdy môj nebude? Zvláštny pocit, že tri roky nemáte niečo, čo milujete a pritom neviem pre to urobiť maximum. Maximum by bolo kebyže mu to poviem priamo do očí. Kebyže nahrabem odvahu a stretnem sa s ním a poviem mu, že sa mi páči. Ale on by na to stretnutie aj tak neprišiel, pretože prečo by mal? My sa vlastne nepoznáme... Ignoruje ma a to nemyslím taký druh ignorácie, že mi ukazuje ako ma má na háku, je to druh ignorácie keď vidí, že mi nie je ľahostajný, ale on nepohne ani prstom. On ju nehrá, on ma ignoruje skutočne, tak, že kebyže pred ním skáčem a kričím, že ho milujem on len hodí ten svoj vyoraný pohľad a ide ďalej. Vlastne už len ten pohľad by bol na neho príliš...
Ale chápete to? Ja viem, že vás to už ani nezaujíma, stále točím o tom istom, ale je to môj život a preto mi to nedá... Veď bude mať už 18 nabudúci rok! A on vážne nie je ničoho schopný ? Nevravím, že ma má milovať, do toho ho nemôžem nútiť, ale prečo sa raz pozerá a dá mi nádej, že niečo cíti, ale potom inokedy ma ignoruje a tým mi jasne ukazuje, že som mu ľahostajná... A mňa to mrzí. Mrzí ma to... Lebo ja som chcela tú zasratú lásku ?! Nie. Chcela som pokoj a aj tak si ma našla. Najviac ma štve, že hocikto iný, čo ani zďaleko nacíti to, čo ja k Jurovi, chodí s každým, čo sa mu páči. Jeden mesiac je to henten a už spolu chodia. Za celý ten krátky dvojtýžňový vzťah k sebe vlastne nič necítia a potom to vedie k jedinému, že sa rozídu... A o chvíľu je tu ďalší dvojtýždňový vzťah...
Inak M., čo začala chodiť s tým J., sa rozišli. Chodili spolu presne týždeň. Vy to chápete? Lebo ja nie. Tak jasné, môže sa stať, že to nefunguje, ale aj tak. M. asi mesiac o ňom básnila, potom začnú spolu chodiť a po týždni je koniec a ju to ani trochu nemrzelo. Povedala nám to ako keď hovorí o tom, že nemá domácu alebo čo. Akokeby to čakala, usmievala sa a nehrala to. Veď nám to zo smiechom oznamovala...

Včera som si zafarbila vlasy,ale úplne iná farba mi chytila tak isto ako som to mala doteraz. Nevadí, stáva sa aj lepším...
Včera večer sa A. na facebooku spýtala či idem von aj s D.. Nechcelo sa mi, ale napísala som, že nachvíľu pôjdem.
Stretli sme sa my dve pri stromčeku. :) A ona zase zobrala tú svoju marhuľu. Povedala som jej, že nebudem piť. Nemala som vlastne chuť ísť ani von a piť už vôbec. Ale potom, čo sme len tak chodili po dedine, tak sa mi nálada zlepšila a potom sme išli za Dáriou. A vlastne som bola vonku dosť dlho.
A. k nej išla dovnútra, ja som povedala, že ich počkám vonku. A hádajte kde býva tá D.? Na tej istej ulici ako Juro. A celkom blízko jeho domu.
Bola už tma a ja som na ne čakala pred D. domom. Keď nevychádzali asi prvých päť minút, začala som sa prechádzať. Na presne opačný smer Jurovho domu, ale potom som sa vrátila a išla aj tým smerom. A čumela som im na dom. Podľa mňa by ma mohli zažalovať za hentaké očumovanie domu/ narúšanie súkromia. Ale nemali tam zapálené. Ale potom sa zapálilo v tej izbe, kde predpokladám, že má izbu Juro. Ale potom sa tam zase vyplo a zase zaplo a potom som už bola ďaleko aby som ta videla.
Keď konečne vyšli von išli sme smerom Jurov dom. A ako sme už boli za jeho domom, zrazu som ho uvidela ako prešiel vedľa nás ale išiel po ceste, my po chodníku. Bola tma, ale videla som ho, že je to on. Tie tenisky, mal aj tú čiapku, tá bunda, a chôdza...
Potom sa o dosť vzdialil. Neviem kde išiel, ale o nejaký čas sme ho opäť stretli. Zase išiel sám. Nakoniec sme všetky tri pili, ale nie veľa. Adel išla domov zobrať aj colu, nech to niečím brzdíme. Po dlhom rozmýšľní sme sa rozhodli, že pôjdeme do jednej krčmy. Stáli sme pred ňou a vtom vyšiel jeden chalan a za ním Juro. Videl ma.
Vošli sme dnu a kúpili si jeden balíček čipsov. Sedeli sme tam smiali sa na Dárii, ktorá nebola práve triezva. Tak sme tam pobudli nejaký čas, potom zase prišiel ten chalan a za ním iný starší chalan. A potom za nimi prišiel aj Juro. A sadli si hneď na vedľajší gauč. Juro najskôr pozeral nejak divne, ale to bolo všetko. Zapli takú veľkú plazmu a dávali práve Šangajských rytierov. Pozerali sme to.
Inak je to tam celkom dobré, až na to, že je to tam príšerne zafajčané. Ale celkom domáca atmosféra na to, že je to pajzel...
Sedeli sme tam ešte dlho a potom sa Juro a spol. zodvihli a odišli. A my tesne po nich.
Ale Juro tam bol taký zvláštny. Len tak jedli semiačka a on veľmi nič nehovoril. Len ten najstarší z nich, ktorého som doteraz nikdy nevidela a potom ten druhý, čo je taký starý ako Juro, toho poznám, sa rozprávali. A Juro tam len tak jedol a veľmi nič nehovoril. A vlastne veľmi sa tam ani nedalo nič počuť, lebo hrala hudba, ale zase nie až tak nahlas.
Najskôr mi aj zlepšilo náladu, že som ho videla, ale potom, ako ma statočne ignoroval... Aj keď som si nedala pokaziť náladu, no aj tak som stále premýšľala len nad Jurom.
Škoda, že tam nebola nejaká väčšia príležitosť byť s ním sama, možno by som niečo začala... Možno.
Ale keď si tak spomínam na včerajšok, Juro nevizeral vôbec šťastný. A aj minule v autobuse sa mi zdal taký smutný. Možno ho niečo štve, možno sa mu niečo stalo... Ale to zase môžem iba tipovať, lebo sa to nedozviem a ak aj, tak mi to povie brat a nie on.
Nechcem aby bol smutný...
Ale aj kebyže mu nič nie je. Stále mi pripadá, že keď je s tími blbmi, tak tam celkom nazapadá. Teda nie je až asi taký komunikatívny. Neviem. Ale ignorant je poriadny. To je asi jediné, čo o ňom viem...

Nechcem sa zaoberať či je chyba vo mne alebo v ňom. Možno kebyže som krajšia tak by neváhal a prihovoril by sa mi. No možno to v tom nie je. Možno je hanblivý alebo nemá záujem s niekým chodiť. Toľko otázok sa vytvára... A nemám ani jedinú odpoveď.
Tak rada by som to už neriešila. Zabudla. Ale ja si budem stále klásť tie otázky a budem hľadať odpovede. Jediný, ktorý by mi mohol dať odpovede sa ale na mňa kašle. Blbý pocit, že niekto má váš život v hrsti a nechá vás čakať. Nedá vám nič. Len občas nádej a potom to občas všetko pochová, ale nikdy vám nedá jasne najovo, čo vlastne chce.
Ako dlho som ho minulý týždeň a ešte pred tým nejaký čas nevidela, tak som ho tento týždeň stále stretávala... Aspoň z toho mám dobrú náladu. Že som ho videla. Že bol tak blízko mňa, keď sa ma brat niečo pýtal na zastávke. Že keď som prechádzala uličkou v autobuse, pozeral na mňa, ako vždy a a prešla som tesne vedľa jeho nohy... Toto vážne píšem? Ja sa teším, že som prešla vedľa jeho nohy. Nie som kompletná... Aspoň vidíte, čo láska robí s ľuďmi.

A viete čo? Je mi jedno, že tento článok je iba o ňom... Chcela som sa jednoducho vypísať z toho všetkého. Pretože tu v reále vážne nie je nikto komu by som mohla povedať toto všetko, čo je tu. Ako ma bolí nezáujem Jura...ako to bolí, keď som blízko neho a on ani nevie, čo k nemu všetko cítim...ako bolí tá jeho ignorácia...ako bolí to, že čas radšej trávi s tými jeho zhúlenými a spitými kamošmi ako so mnou... ako bolí to, keď mi Janka povedala, že nezáleží na výzore ale na povahe, ale to mám jedno, lebo ho ani nepoznám...ako bolí, to že ja už neviem ani na nič iné myslieť ako je on...a pritom ho nepoznám. Iba z videnia.

Naozaj chcem aby si toto prečítal. Lebo ja mu nepoviem, čo naozaj cítim. Písala som, že mu napíšem, ale to nebude teraz. Asi naozaj až po tom ako skončí strednú. Alebo keď odídem preč. Ako neviem, že kde odídem, ale ja naozaj plánujem odísť potom do Anglicka alebo kde. Veď teraz tam chodia všetci... Chcem tam ísť, aj tak ma tu nič nedrží...

Ledva ledva som napísala tento článok, pretože dnes je tá zabíjačka, ale našťastie mám aspoň chvíľu voľno a mohla som sa vypísať.

No asi stačí.

Tess
Tá, čo si nechce priznať, že už dávno je jasné, že nič nebude...

 


Komentáře

1 Denda :) | Web | 12. prosince 2009 v 14:38 | Reagovat

Hmm.. Miška.. Riadne akože.. No ja neviem.. Asi aj takí ľudia musia byť.. :( Ešte by sa zaujímalo či to zarazilo toho jej Janiho.. Ako zareagoval.. Či tak isto len s úsmevom..
Hmm.. Juro.. Ach.. :/ Len sa pozrel a viac nič? Ani úsmev..?
Priala by som si aby ste niekde zostali sami.. Možno by začal on :) Možno...
Si kompletná.. Neboj.. To je normálne :) Teda aspoä u mňa :D A u teba :D

2 Čuču | Web | 12. prosince 2009 v 15:03 | Reagovat

to presne poznam...najprv davaju nadej a potom to vsetko pochovaju... a nakoniec aj tak len kruto ignoruju...
a milujem takych co sa stretnu a uz po hodine si hovoria ako sa lubia a vsetko a nakoniec je to aj tak tyzdnova zalezitost...
no Jura mozno naozaj nieco trapi ale ktovie...
naozaj je to take ze si mozes klast kolko otazok chces aj tak si na ne nakoniec budes musiet odpovedat sama aj to typovanim...
ach... mohli by ste sa uz konecne zacat nejak rozpravat... lebo takto to nikam nevedie...

3 Lizzie* | Web | 12. prosince 2009 v 17:21 | Reagovat

No s tou spolužiačkou, čo si čakala? Takmer každá jedna spolužiačka robí to isté dookola. Ich vzťahy nie sú vzťahy ale radšej niečo takéí ani nehovor, lebo ti určite nevieš o čom hovoríš. Ale hlavné je že ťa má baviť počúvať ako sa rozišli. Niekedy mám sto chutí streliť im facku a odísť preč. A vonku? No, to sa nevyjadrujem, skôr mi to príde že sa nedokázal veľmi odviazať v tvojej "blízkosti". Mňa by asi porazilo keby som ho stretla. Ale mne sa niečo také nemôže stať lebo ja sa nikdy ani nedostanem nikde blízko k jeho domu. Býva v inej dedine a ďaleko odo mňa. Ale tak s ním sedieť, áá čosí. Podľa mňa sa správal tak preto lebo si sedela na tom istom mieste ako on. Ja neviem, správanie chlapcov nikdy nepochopím, ale podľa mňa sa určite správa v tvojej blízkosti ináč. :D:D:D Nie som kompletná že sa teším s toho že som prechádzala okolo jeho nohy. To sa mi páči. Potom sme dve nekompletné. Ja sa teším že okolo neho prechádzam so sklonenou hlavou keď mi stojí pri lavici. Nie som kompletná keď mi ide puknúť srdce že sedí o dva stoličky ďalej. Proste nie som kompletná. Presne chápem ako to bolí. Aj na výzore záleží a nech mi niekto skúsi povedať, že nie. Kebyže nezáležalo na výzore všimneš si jura keď v podstate o nom vieš málo alebo nič? Ja netvrdím, že ide len o to, ale ide aj o to, aj keď len na jedno percento. A veľmi by ma potešilo keby som tu našla článok ako si mu napísala, že ho máš viac ako rada. Lebo by ma neuveriteľne veľmi zaujímala jeho reakcia. a zároveň by si už aj ty mala jasno v jeho pocitoch a možno aj vo svojich.

4 small_compliation | Web | 12. prosince 2009 v 18:31 | Reagovat

...tak snád sa zabíjačka vydarí..
.ja neviem čo ti mám povedať na toho jura,..sak ked sa ti niekto tak hrozne neuveritelne dlho páči to ani nie je možné aby si to ten človek nevšimol,...teda kebyže je do mna niekto tri roky zalubeny tak by som si to už určite všimla..

5 Denda :) ♥SBé♥ | Web | 12. prosince 2009 v 18:36 | Reagovat

Ďakujem :)
Trochu kompletné? Tss xD
Aha.. No tak potom to s tým Janim nebolo nič moc.. :/
Ja by som bola zvedavá, keby ste spolu ostali sami, že ako by na to zareagoval.. A keby sa usmial povedal, že cíti to isté a objal by ťa.. Jéj :)

6 Čuču | Web | 12. prosince 2009 v 18:45 | Reagovat

podla mna by ti odpisal keby si mu napisala... a bol by aj rad... a keby si sa mu priznala tak by ti na 100% na to odpisal... uvidis... ved bude mat 18 tak hadam ma tolko rozumu ze kedze si sa mu priznala tak cakas na odpoved... a neodpisal by ti nic skarede... a keby si sa mu priznala do oci tak by ta do certa neposlal:D ty by si niekoho poslala do certa keby ti povedal ze ta lubi?... nie... lebo by si ho nechcela ranit... bola by si len prekvapena... a on by ani prekvapeny nebol kedze stale sa na teba pozerate tak je viac nez iste ze to tusi... takze bud by ti povedal ze on k tebe to iste neciti... alebo by ti povedal ze aj on ta lubi a je rad ze si sa mu priznala... ina moznost neni... a uvidis setko by dopadlo nad tvoje ocakavania... a mozno casom by aj nieco bolo... preto ti radim priznaj sa mu uz teraz...:))

7 Čuču | Web | 12. prosince 2009 v 19:19 | Reagovat

ano napisss muuu :D:D

8 Zvejkaczqa_~ | Web | 12. prosince 2009 v 19:26 | Reagovat

Víš, měla by si mu to taky říct, že se ti líbí, třeba to on vlastně vůbec neví, a aspoň byses dozvěděla, jestli vůbec má "chuť" aby z toho něco bylo, nebo ne, ale aspoň už bys měla jasno, a netočila byses v životě pořád kolem něho, to je pak všechno složité, seber odvahu, a řekni mu to, to zvládneš! :)

9 Čuču | Web | 12. prosince 2009 v 22:12 | Reagovat

ja neviem :D napis mu co chces... co citis... alebo tak...:D a je jedno ci to bude kratke alebo dlhe...:D

10 Zvejkaczqa_~ | Web | 13. prosince 2009 v 11:30 | Reagovat

Ale nebudeš za trapnou kámošovu ségru,..cožpak je snad zločin někomu říci, že se mu ten druhý líbí?... není :-)

11 Čuču | Web | 13. prosince 2009 v 21:40 | Reagovat

ešte raz ďakujem:))

12 Katusqa | Web | 13. prosince 2009 v 22:24 | Reagovat

nechcem napisat,že tieto pocity,čo si opísala,poznám,lebo každý z nás prežíva všetko inak...ale poviem to tak,že tieto pocity a trápenia sú mi blízke,veľmi blízke.Môj "príbeh" je však iný v tom,že ten o kom ja snívam,má aj babu,takže ja už nemám ani len tú šancu,že by som sa mu priznala a možno by niečo mohlo byť.Teraz si nemysli,že sem píšem aby som sa vykecela zo svojich pocitov,ja len chcem povedať,že ak Juro nemá babu,tak to nie je až také zlé.Síce som tu len druhýkrát,neviem o tebe nič okrem tohto článku,čo som prečítala,ale istým spôsobom si mi blízka.To,ako citlivo vnímaš svet a hlavne lásku,tvoje názory a túžby,to všetko predstavuje aj časť zo mňa.Viem,že si smutná,sklamaná,nešťastne zaľúbená,no mne naozaj dobre padlo prečítať si konečne niečo zmysluplné,niečo,čo ma podnietilo k tomu,aby som sa zamyslela.Neviem,či ti viem poradiť a či vôbec o to stojíš.Ak mám pravdu povedať,ja by som sa na tvojom mieste správala rovnako,teda bála by som sa Jurovi povedať pravdu,bála by som sa jeho reakcie,bála by som sa odmietnutia alebo výsmechu.No na druhej strane je tu možnosť,že on má tak isto strach.Láska má svoje riziká a vždy bolí,bez výnimky.Skôr či neskôr sa tá bolesť dostaví.Ty to prežívaš teraz(tak ako ja).Vieš,zariskuj...povedz mu čo cítiš alebo mu to naznač.Je o ťažké,ale žiť v neistote je asi ťažšie.Ja viem,že sú dve možnosti:prvá-že on cíti k tebe to čo ty k nemu a druhá-že necíti k tebe nič.Ale nech už je pravdivá prvá alebo druhá možnosť,aspoň budeš mať pravdu,s ktorou sa človek vždy musí nahprv vyrovnať,ale potom môže uzavrieť jednu kapitolu a sa ľahším srdcom kráčať ďalej.

13 Katusqa | Web | 14. prosince 2009 v 18:05 | Reagovat

uff no som pisala komentar a zobrazilo mi to ako spam=((

14 Tessa* | Web | 14. prosince 2009 v 18:12 | Reagovat

[13]: čože? to prečo? joj škoda...:(

15 Katusqa | Web | 14. prosince 2009 v 19:18 | Reagovat

[14]: ja neviem preco...ale tak by si to mohla zobrazit,hm?

16 Katusqa | Web | 15. prosince 2009 v 17:25 | Reagovat

aha no ale dakde by to mala,hádam sa to len tak nevyparilo=))no nevadi...však napíšem dakedy ešte dačo "múdre"=D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.