Zotriem si vrásky No a čo že sa hrám

7. prosince 2009 v 16:46 | Tessa* |  Články
Ráno sme cestovali spoločným autobusom. Vyzeral byť smutný. asi si ani nevšimol, že tam som, len si sadol asi tri miesta predo mnou a to bolo všetko. (A čo som čakala?) Vystúpili sme a tri sme išli do školy, aj oni boli traja. A ja, neviem prečo, vždy začnem rozprávať hlasnejšie ako je v norme, keď je Juro nablízku. Alebo sa väšinou tvárim tak šťastne a rozprávam veselé príhody, asi preto aby videl aká som "šťastná" ... Nevyjadrujem sa. Asi hormóny...
Škola prebehla rýchlo, mali sme iba tri hodiny, potom sme išli do divadla, na nejakú trápnu hru, ktorej doteraz neviem prísť na meno. Väčšina ľudí ju prespala. Potom sme išli ešte do mesta a ja som si kúpila do izby vianočné ozdoby, pretože som úchyl na Vianoce a všetko s tým spájajúce sa.
Stihla som sa aj nepekne strápniť v jednom obchode, podrobnosti si nechám pre seba, ale veď to by som nebola ja, aby si ľudia pri mne neklepkali na čelo... (obrazne povedané)
Stihla som autobus na pol tretiu. Na zastávke som sa rozprávala s bývalou spolužiačkou a keď prišiel autobus, pozrela som sa na pravo a z tade práve išli Juro plus môj braček. Oči sme púlili obidvaja a ak sa nemýlim on sa usmial. Ale ja už vážne neviem, či si to len domýšľam alebo to bolo naozaj tak. Ale mal taký jemný úsmev na perách a pozerali sme sa na seba. Ja úplne vyhúkaná, že po takom dlhom čase mu konečne vidím normálne do tváre. Trápne bolo keď začal môj brat debatu pred ním. Ja proste pred Jurom neviem byť normálna. Zase tie hormóny. Ja som len hapkala dáke vety, nevedela som, čo hovoriť... Trapas. Ale je mi to z časti ukradnuté... Takéto veci si už vôbec nepripúšťam. Takéto veci sú mi už ukradnuté. Je vlastne jedno či tam vtedy stál. Malo by to význam len vtedy ak ... Raz mu poviem všetko, alebo mu to napíšem a je mi jedno, čo bude. Aj kebyže ho hneď na druhý deň stretnem. Ja už nemám, čo stratiť. Teraz už stratiť nemám čo. Stratila som tri roky zo svojho života. Obetovala som mu tri roky zo svojho života, pretože som dúfala, že to, čo bude nasledovať potom, bude trvať večne...
Bude mi šumafuk či bude potom zazerať. To už bude jeho vec. Ale teraz to neurobím. Pretože až takú odvahu teraz nemám, ale raz ju budem mať. Možno keď on skončí strednú. Neviem.
Nasadli sme do autobusu a potom sme vystúpili na rovnakej zastávke. Išiel dosť blízko pri mne a zase si to možno len nahováram, ale keď vstal akoby sa ponáhľal pri mňa. Podľa mňa je to nemožné, ale vyzeralo to tak. A ja som sa ponáhľala von z autobusu, pretože to je ďalšia vec, ktorú pri ňom pravidelne praktizujem a to je to, že začnem niekedy utekať. Teda nie že nahodím nejaký šprint, len idem tak rýchlešie, a to neviem ani prečo. Bojím sa ho alebo čo?
Už ani sama neviem, čo mám na to povedať, čo si mám o tom myslieť. Je nemožné aby to všetko bolo možné. Aby sa splnilo aspoň jedno moje pranie z tej kopy. Vlastne stále ide len o jedno prianie, ale to má viac bodov. Viem, že toto sú vety iba dovetru, že ich nebude čítať. Že nevie, čo k nemu cítim, ale určite to aspoň tuší. Ale prečo by mu malo záležať na tom, čo chcem ja?
Včera večer som zase nevedela zaspať. A hádajte na koho som myslela?
Kebyže mám to všetko, čo bolo medzi nami zhrnúť, vyjde mi, že nebolo nič. To nič trvá už tri roky (vyše), to nič mi komplikuje život. A je zvláštne, čo také nič vie narobiť v živote. Takže ak vám niekto povie, ja ti nič nerobím, tak vám vlastne môže aj dosť ubližovať...:)
Z mojej starny je toho veľa. Veľmi veľa aby som to tu opisovala. Z jeho stany je to nič. Veľké nič, aby som mala ešte silu to opisovať. A tak dokopy to dáva výsledok, že je to jedno zlomené srdce a jeden prepitý rozum. A asi skončím rovnako, len preto aby som zapila to, že mi nenapíše, to že mi nezavolá (aj keď teraz nemá ani kde), to že nepríde ku nám domov nepovie, ako veľmi ma ľúbi. Aj teraz mám chuť ľahnúť si do postele z fľaškou niečoho ostrého a plakať do vankúša. Veď, čo mi ostáva, keď mi vyšiel taký výsledok?
Mala by som si zmeniť na pokeci v profile vetu, že chcem mať jedného syna Jurka. Ja som tak naivná. Prečo to tam píšem? Lebo som najväčšia krava pod slnkom. Ale aj tak si nemyslím, že videl niekedy môj profil. Toho sa asi vážne nemusím báť.
Ani to tu nechcem rozoberať, ani nechcem už písať o Jurovi. Ale neviem prečo to vždy urobím. Dookola len mažem články. Myslím si, že tým vymažem nepríjemné spomienky, lenže to nie je pravda. Ale nechcem tu mať negatívne články, lenže tých je tu väčšina. asi preto, že sa sem chodím iba vypísať zo všetkého zlého. Napríklad dnes sa vypisujem z bolesti, ktorú mi spôsobuje to, že Juro bol tak blízko, stál vedľa mňa, keď sa brat so mnou rozprával na zastávke, a pritom to neznamenalo nič. Je to vzláštna bolesť keď stojíte vedľa niekoho koho milujete a pritom o tom nevie, len tam stojíte a nepoviete ani slovo a pritom chcete už dávno dostať pravdu zo sbea, nechcete už len ticho vedľa neho prechádzať...
Posledné, v čo mi asi ostáva veriť, je že raz MOŽNO...
 


Komentáře

1 Denda :) ♥SBé♥ | Web | 7. prosince 2009 v 17:30 | Reagovat

Čo ja by som dala za to keby išiel v buse.. Či? Ja už ani neviem.. :(
Aký trapas? Prosím, prosím povedz mi ho.. :D:)

2 Lizzie* ♥ PRETOŽE ŤA STRAŠNE ĽUBIM :-* | Web | 7. prosince 2009 v 18:32 | Reagovat

To s tým nič sa im neuveriteľne páči. Je to vlastne svetá pravda. Jedno veľké nič ktoré vám len tak hala-bala zasahuje do života. Hm, akokeby som počula rozprávať seba. Potom mu to poviem. Aj ja som tak začínala. Bez odvahy. Hovorila som najprv mu to poviem tak. Potom tak. Nakoniec mu to poviem vtedy. Alebo nie ešte skôr. A nakoniec som mu to povedala tak že som z toho bola sama prekvapená. Krátke prádzniny a nič mi to neurobilo. Odvaha chce čas. Myslím že máš jedno koľko času pretože popritých troch rokoch bude všetko už len nejaké zanedbateľné minimum ;). Najviac ma pobavilo že s fľaškou niečoho ostrého. Vieš neviem či je to pravda ale mám pocit že to všetko sa deje len kvôli nemu. Nejdeš príliš nízko len kvôli nemu? Dávaj si na to veľký pozor. Ja som nikdy nemala nutkanie piť kvôli nemu. Aj ked popravde, vďaka nemu som sa začala s časti ulievať. No a podľa mňa ticho možno vedľa seba stoíjte ale podľa mňa o tom vie, takže tak. A poznám ten pocit. A inak to muselo byť aké wuá ked sa ti pozrel vtedy do očí čo si ich zbadala keď prichádzali na zastávku xDD..

3 lejdy Strendž | Web | 8. prosince 2009 v 16:33 | Reagovat

Jéé. Já sem tak ráda, že nejsem sama, kdo je před NÍM tak nervózní, že neví co mluvit a když konečně mluví, tak to jsou takové koniny. xD Ano ty hormony. Asi se nám vždy v hlavě něco přehodí, když ho vidíme, že z nás nevyleze kloudná věta. x)

Vánoce. Aj. Taky bych se měla jít do města podívat po nějaké té výzdobě, ačkoliv jsem nikdy nepatřila k těm, co musí mít vše vyzdobené aby bylo vidět, že jsou vánoce. Myslím, že to, že jsou vánoce mi dojde rychle, až otevřu tu prázdnou peněženku. x/ Kéž by se ty vánoce dali letos přeskočit.

4 Denda :) ♥SBé♥ | Web | 8. prosince 2009 v 17:16 | Reagovat

Chúďa moje malé :D:D Stará nech sa strčí xD No čo už :D Aj také sa stáva :)

5 Čuču | Web | 8. prosince 2009 v 18:20 | Reagovat

mne sa ten napad ze sa mu chces priznat velmi paci... som ti to aj chcela velakrat navrhnut... pretoze fakt nemas co stratit... len ziskat... ja byt tebou napisem mu cez tieto vianoce alebo po vianociach to je jedno... naco to tolko odkladat?... a on ked neni debil tak ti aj odpise, nieco normalne co ti neublizi... a ked sa aj stretnete tak sa bude spravat normalne, mozno sa ti aj prihovori... takze fakt neni co stratit...
boze:D o tych trapasoch pri nom mi ani nehovor... to sa stava aj mne a dost casto...:D neviem zo seba vydat ziadnu normalnu vetu, trepem len blbosti ktore nedavaju zmysel... a tiez ked je pri mne snazim sa rychlo zdrhnut...:D:D ale uz si to neberem tak vazne... cize to neberem ani ako trapasy...:D je to normalna vec...:D
to NIC najviac zasahuje do zivota... takze ta chapem... to NIC ktore znamena VSETKO...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.