Leden 2010

Nechcem fňukať. Ale dokedy ma bude život fackať ?!

30. ledna 2010 v 14:29 | Tessa* |  Články
"Kam by si sa chcela vybrať?" spýta sa.
Takých miest je veľa. Krčma. Klub. Večierok. Chcem obrovskú miestnosť ponorenú v prítmí, v ktorej sa človek ledva pretlačí pomedzi telá nalepené jedno na druhé. Chcem počúvať tisícky piesní pustených tak hlasno, až zalieha v ušiach. Chcem tancovať, tancovať tak rýchlo, aby mi narástli dlhé vlasy, také dlhé, že si po nich budem šliapať. Chcem, aby môj hlas prehlušil aj dunenie basov, chcem byť tak rozpálená, aby som musela v ústach chrúmať ľad.
...
(Skôr než zomriem, J.D.)

Toto prestáva byť vtipné. To ako nás triedna zase presadila, to ako sa správa väčšina mojich spolužiakov. Myslela som si, že stredná nebude hrošia ako základka, ale asi som sa mýlila. A rada typu, že v škole som hlavne kvôli učeniu mi veľmi nepomáha, pretože to všetko ovplyvňujú aj oni - spolužiaci. Všetkým tým trpíme iba mi normálny v triede, pravdaže tým, ktorí sú za všetko zodpovedný sa svedomie nepohne ani keby čo bolo, ale to triedna asi odmieta pochopiť. Musí to ešte aj ona komplikovať?? Veď do riti, nech robí niečo s nimi, nie s ostatnými, čo za nič nemôžu! Hlavne, že pri jej geniálnom losovaní ako budeme sedieť, to vyšlo tak, že tí, za ktorých je to všetko, sedia pri sebe. Tak aký to bude mať efekt? Žiadny. Nič sa zase nevyrieši a na budúci týždeň nás opäť presadí. Tak načo je toto všetko dobré?! Začínam veľmi silno pochybovať o nejakej spravodlivosti na našej škole...
Asi by som chcela veľmi veľa kebyže chcem normálnych spolužiakov. Neviem či stoja vôbec za väčšie komentovanie, ale chalani sú vkuse sfetovaní, a niektoré baby sa správajú ako najväčšie ku*vy plus sú namyslené a donekonečna ohovárajú. Akurát do tejto triedy sa napchá toľko idiotov. Z Nitry sa sem dovlečú hentie ku*vy, čo si myslia, že môžu všetko. A odvtedy ako prišiel jeden macher do našej triedy sa chalani po ňom začali opičiť a tak to vyzerá teraz v triede hrozne. No ale tak to bolo aj doteraz, ale v poslednom čase si dosť začínajú do nás, do tých, čo nie sú ako oni. Začína byť z nich veľká skupinka. A na nás ostatných sa iba trápne rehocú. Všetko sa od prvého ročníku zmenilo. Hrozne zmenilo. A ja sa vážne bojím, že mne začnú príšerne komplikovať už aj tak biedny život. Vedela som to doteraz prehltnúť, aspoň do nás tak neútočili, ale začínajú už aj do nás a k tomu všetkému ešte aj triedna nám priloží, však čo. Nakoniec sú vždy oni spokojní, nakoniec vždy urobia z nás debilov, nakoniec bude stredná pre mňa peklo. Teraz to bolo tak, že ja, M.,I.,J. sme sedeli pri sebe vzadu a celkovo náš rad bol ešte normálny. A teraz nás úplne rozsadila, aj keď to bude asi iba na týždeň, ale mňa hlavne štve tá náladu v triede, tie vzťahy. Podľa mňa sa to všetko úplne zhoršuje. V mojej triede môžem veriť asi siedmym ľuďom, aj to možno veľa hovorím, ale ostatní to je iba samá faloš a ubližovanie si. Každý sa k nim pridáva, aby nepatril medzi tých ktorým bude ubližované, ale ja nemám vôbec povahu na to aby som k nim patrila a ani nechcem. No zároveň nechcem ani chodiť do takej triedy, v ktorej sa bojíš aj pohnúť, lebo v tej chvíli z teba urobia degenera a vysmejú ťa tým "úprimným" smiechom. Ale hlavne, že keď niečo potrebujú, tak si zrazu kamarát. Alebo keď sme rozdelení na niektorých hodinách na dve skupiny.
A potom mám ráno vstať z postele. Veď ja sa radšej budem každý deň flákať akoby som mala sedieť medzi tými debilmi. Som už fakt z toho zúfalá, pretože ono to bolo zlé doteraz, ale od teraz je to ešte horšie.
Žeby som ich mala ignorovať? To sa nedá, keďže ich je väčšina.
Mám sa sťažovať? A komu? Triedna ma nebude počúvať, a kto ma vlastne bude počúvať?
Ešte aj všetko hrá v ich prospech. Super, že v pondelok sú prázdniny!
A neviem sa dočkať jarných prázdnin.
Naozaj sa bojím, že už aj tá veselá nálada nás štyroch, keď sme sedeli pri sebe a žartovali, zmizne. Veď už od utorku nesedíme pri sebe.
Všetko sa ešte viac sere!
:(

A čo mám robiť ?! ... Aký mám dôvod v utorok ráno vstať?? Žiadny. Škola je pojebaná. Potom je tu ešte aj Juro. V piatok v autobuse sa mi ho darilo ignorovať, teda aspoň sa pred ním tváriť, že ho ignorujem. Ale vysvetlite mi, prečo otočil hlavu na mňa a chvíľu pozeral. Robí to vždy, keď na prvej zastávke vystúpia ľudia a je prázdnejší autobus. Vôbec si už nenahováram, že možno niečo cíti, tú nádej som už pomaly ale isto stratila. Ešte mi aj I. v piatok v škole zadre, že kebyže nás s Jurom niekto tak pokopne tak budeme spolu. Myslí si to, preto, že ešte pred tou poštou sme boli dávnejšie v kine, kde sa Juro otáčal na mňa pozeral sa. A pritom vtedy ešte nevedel, čo k nemu cítim, tak ona si myslí, že dačo by mohlo byť. Povedala som jej, že jeho netreba pokopnúť ale kopnúť riadne do hlavy nech sa spamätá debil. Ale nemyslela som to tak, že po tom kopnutí by sa spamätal a dačo by mi povedal, alebo napísal, ale už by si rozmysel čo chce a riadil sa podľa toho. Veď keď som pre neho vzduch tak prečo sa na mňa otáča v autobuse?! A to si naozaj v tejto chvíli už nenahováram, že ma má rád. Ja už od neho nečakám nič. Nečakám, že niekedy niečo bude. A chcem ho dostať z hlavy. Definitívne.
No ale aby som ukončila myšlienku na začiatku odstavca, tak aký mám teda dôvod vstať? Láska je pojebaná, škola je pojebaná, dokonca nemám ani pri sebe kamošky na život a na smrť. A to je to. To, že nie som šťastná. To je ten najväčší problém. Človek by mal robiť, čo chce, nemal by len pozerať a čakať, že sa niečo vyrieši za neho. Mala by som sa postaviť na nohy ... Lenže čo zmôžem sama ? Nič. Lebo ja sa nedokážem postaviť sama proti tým všetkým v triede. Nedokážem zazvoniť u Jura doma a povedať mu, že som ho milovala a že nech sa do piči na mňa nepozerá, lebo mu aj náhodou zase uverím, že ma má rád. Nedokážem sa začať usmievať a byť milá na druhých keď vo vnútri som úplne mŕtva. Zranená a smutná.
Skutočne som verila, že aspoň to obdobie na strednej bude o niečo lepšie, že konečne ma šťastie zase úplne neobíde. Ale obišlo ma. Zase. Vďaka...

Lenže ... Ja mám takéto hrozné obdobia častejšie než tie dobré. Už ani nie je normálne akú mám smolu. Ako sa všetko na čo sa teším dokazí. Ako vždy skončím sama vo svojej izbe a smoklím nad svojim životom. A vypisujem sem svoje dlhé články, ktoré mi v konečnom dôsledku aj tak nepomôžu. A v čom by mali? Áno vypíšem sa z toho, ale aj tak by bolo lepšie kebyže to poviem svojej najlepšej kamarátke počas toho akoby sme pozerali horor s pukancami v ruke a ona by u mňa prespala. Možno ma vy budete chápať a napíšete mi tie povzbudivé slová, ale aj tak by bolo lepšie, kebyže tie slová počujem od spolužiakov... Možno to je pravda, že aj na nás sa niekedy obráti šťastie, ale stojí za to čakať na to takú dlhú dobu?... Cez týždeň sa neviem dočkať víkendu a aj tak ho nakoniec preplačem... Každý večer dúfam, že sa ráno zobudím a toto bude iba zlý sen. Už zopár dní chodím s tou hnusnou hrčou v hrdle, s tou zvláštnou ťažobou na duši, teda aspoň k tomu to viem prirovnať.

Horoskop z Evy:
Ak ste osamelé, môžete sa pripraviť na veľký vpád do vašich citov. V týchto dňoch sa vám črtá možnosť stretnúť muža svojich snov. Odhoďte zábrany a hanblivosť, zalepte rozbité srdiečko a pustite sa do boja so životom! A pre vás ostatné -nevyhnutne ste dospeli do obdobia, keď sa budete musieť rozhodnúť, ktorému mužovi dáte prednosť. Skomplikovali ste si situáciu aj tým, že ste dlho váhali a nechali veci zájsť priďaleko. Ani v zamestnaní to nebude ružové, intrigy striehnu na každom kroku. Budete netrpezlivé a podráždené, ľahko sa dáte vyprovokovať k hádkam pre banality. Potrebujete relax, utíšiť myšlienky, ktoré sa vám preháňajú v hlave. Poproste priateľku, aby s vami strávila večer a preberte všetky možnosti, ktoré máte.
Po tom čo vám napíšem, že ten Martin z diskotéky, ktorý mi napísal a píše doteraz sa ma spýtal či by som sa nechcela stretnúť, tak si tiež poviete, že ten horoskop sa dosť trafil do mojej situácie. Že zalepte zlomené srdiečko a odhoďte zábrany... Lenže sa naozaj neviem či je to dobrý nápad. Vlastne sa toho stretnutia bojím, ale ani to, že budem sedieť doma mi nejak extra nezlepší život. Aj keď Martin sa mi...nepáči. Aj keď chcem niekoho iného, chcem aby mi niekto pomohol na Jura zabudnúť, ale nie som si istá či chcem aby to bol práve Martin. Neviem si predstaviť, že by niečo bolo. Niečo viac. Do riti, veď to by bolo moje prvé rande. Hm. Nechcem aby bolo s ním... Ježiš, to som sa kde dostala? Nechcem byť zbabelá a hnusná a vyhovárať sa na školu, stále tvrdiť, že nemám čas sa s ním stretnúť... Buď mu priamo napíšem, že nemám záujem sa stretnúť, ale to by som neskôr ľutovala a bola by to na jednej strane poriadna hlúposť, pretože môj život naozaj potrebuje oživenie a zahodenie takejto príležitosti by bolo hlúpe ale na druhej strane nemám odvahu s ním sama niekde ísť, sedieť pri kofole, a baviť sa s ním. Bojím sa že sa zasekneme a nebude viac o čom, že vlastne sa ešte aj ten kamarátsky vzťah s ním pokazím. A k tomu je to ešte typ chalana, s ktorým sa nedá rozprávať veľmi o problémoch. A teraz chcem vedieť váš názor... Mám sa s ním stretnúť? Pravdepodobne môžeme obaja v piatok po škole... Takže dovtedy sa musím rozhodnúť, a tak aby som to potom neľutovala.

...mám zlomený hlas, neviem ťa nájsť...

24. ledna 2010 v 17:53 | Tessa* |  Články
No dnes mám čas aj chuť písať, tak prečo by som nenapísala ? :)
Asi je zbytočné preberať mojch spolužiakov... Ale tak strašne sa neteším do školy. Nie len zajtra, ja sa neteším na každý deň, čo ešte strávim v škole. A to všetko pre tých imbecilov.Mám na nich strašné nervy, prečo ja musím schytať takéto hovedá v triede?!
No dobre, radšej to už nechám tak. Dnešný deň si treba ešte užiť, pretože zase päť dní do soboty. Na nervyyy!
Včera to vyzeralo tak, že budem kvasiť doma, ale nakoniec vďaka Dárii, sme išli o desiatej von. Aj s Adel. Čakala som ich pred kostolom, a vtedy ku mne pribehol jeden chalan, ktorý už z ďiaľky na mňa kričal. A ukazoval na mňa a hovorí ja ťa poznám... Ja som jeho v tej chvíli vôbec nespoznala, nakoniec som zistila, že je to jeden chalan zo základky, ale hrozne sa zmenil. Úplne, aj výzorovo a aj správaním trochu. Ale k lepšiemu. :) A tak sme kecali a potom som zbadala tie dve, tak sme sa rozlúčili. Išli sme na smer jeden krčmy, a ja som im hovorila, že koho som stretla. A vtedy som zbadala, že oproti idú nejaký traja chalani, bola už dosť veľká tma, takže som ich nevedela identifikovať. Ale potom boli bližšie a jeden z nich bol Juro. Ach. Normálne sa aj pozdravili... Ach. Nakoniec sme to otočili do inej krčmy (:D) a keď sme tam prišli, už tam sedel Juro a spol. Ani som ho poriadne nevidela, ale aj tak to stačilo na to, aby som ho nevedela dostať z hlavy až doteraz. A stále. Bola haluz, lenže keď sa oni zdvihli a odišli, zase ma pochitil taký smútok a ostala mi zima. Nakoniec sme odišli aj my, a išli sme každá svojou cestou. Bola zima, a tak keď sa mi v halve objavila myšlienka, že by som sa išla ešte prejsť sama okolo jurovho domu, tak som ju ihneď zamietla. Ale potom, tesne pred mojim domom som sa zvrtla a zobrala to "menšou" okľukou. Viem, som na hlavu padnutá, sprostá, naivná, neviemčočakajúca atď. Ale chcela som to tak v tej chvíli. Čo bolo horšie zase som stretla toho chalana z pred kostolu, keď išiel domov. Mala som kapucňu a išla som dosť rýchlo, keď zrazu na mňa zakričal a spýtal sa ma, že kde som sa vybrala. Rýchlo som premýšľala, čo poviem, a tak vyšlo zo mňa, že idem zá Dáriou, pretože ona býva na tej istej ulici ako Juro. A tak už len ahoj ahoj. Prešla som okolo jeho domu, vrátila sa domov, okúpala sa, ľahla si a predstavovala, že mi dal svoju mikinu, ja som si ju obliekla a fetovala ju celú noc. :) Chcem, aby ležal vedľa mňa a objímal ma zozadu, ja by som mala jeho mikinu a len tak by sme ležali. No dobre, som trápna, určite vás to nezaujíma.
Chcem už aby boli jarné prázdniny, aby som mala pokoj od školy a od tých idiotov v nich. A najlepšie by bolo, kebyže počas tých prázdnin by som išla aspoň na tri dni do Írska.

Adel už oficiálne chodí s Jojom. No áno, neznášam ho, pretože... Je tam toho. Neodpísala som mu a on debil mi zase napíše, a potom tie jeho hmmm, ktoré neznášam. Neviem si ho obľúbiť, aj keď ona je s ním šťastná. Aj včera bola z neho úplne paf, vraj jej dal francuzák xD No dobre, asi jej závidím. Závidím jej, že ona je s tým koho má rada. Že ja vedľa Jura iba prechádzam, ledva sa mu pozriem do očí a on mne, pretože ... A prečo vlastne? Pamätá si tú otázku... Áno som blbá, že riešim storočné veci, ale keď... Vedela som, že to nič neznamenalo, že potom sa zase budeme tváriť, že sme sa nikdy nestretli. Ale aj tak ma to mrzí, pretože z mojej hlavy ho dostať neviem.

Dúfam, že sa zajtra s nikým v triede nepohádam, pretože mám momentálne veľké nervy na väčšinu z nich. Dúfam, že zajtra ráno pôjde autobusom J. a bude stáť alebo sedieť blízko mňa a zase uvidím jeho kráááásne oči. ;) Dúfam, že tento týždeň prejde rýchlo a zase bude víkend.
Zajtra si musím kúpiť čokoládu, lebo mám na ňu príšernú chuť!
...

Nadpis je kúsok jednej pesničky, ktorú jeden deň hrali v autobuse a keď sa tam spievalo "neviem ťa nájsť" Juro sa otočil... Áno veľa si domýšľam, tak ja už radšej končím. Pá!

Upadá tento blog a autorka s ním...

23. ledna 2010 v 11:19 | Tessa* |  Články
Neviem prečo, ale nemám vám čo napísať. Aj keď je tu zopár vecí, lenže ani nemám chuť písať.
Sama sa čudujem, že nestíham písať cez týždeň, škola ma úplne zamestnáva. To bude asi tým, že je polrok, ale veď aj tak nesedím stále na knihami. A vlastne som aj stratila chuť niečo písať. Hádam je to iba dočasné...
Nemôžem uveriť tomu, že toto je iba druhý týždeň školy po posledných prázdninách. Pripadá mi to ako celá večnosť. Ako sa mi dobre spomína na vianočné prázdniny. Strašne som sa po nich netešila do školy, a asi som sa aj mala prečo. Tí príšerní ľudia v mojej triede. Samá pretvárka a ohováranie. S nimi nechcem mať nič spoločné a pritom si budem asi musieť odtrpieť stužkovú. Pravdepodobne. Lenže ja tam odmietam ísť, pretože nie že by mi boli spolužiaci nesympatickí, ale ja ich začínam pomaly ale isto nenávidieť. Do školy sa mi každý deň príšerne vstáva, ale o to viac, keď si predstavím tých ľudí, čo ju navštevujú so mnou. A k tomu ma rodičia nútia ísť na stužkovú, ktorá je ešte ďaleko, ale oni si myslia, že ak by som tam nešla tak to budem o desať rokov ľuotvať. Lebo si nebudem môcť pustiť dévédéčko, na ktorom uvidím tie tupé ksichty.
Zmenila som design, lebo som sem musela dať ten krásny obrázok v záhlaví. Aj keď som nebola v Írsku, tak mi Írsko pripomína. Pôjdem tam, musím tam ísť, to mi nikto nemôže zakázať...
A ak náhodou chcete vedieť ako to vyzerá s Jurom, tak vám poviem, že nijako. Videla som ho iba dvakrát ráno v autobuse a od stredy ani raz. A cítim sa lepšie. Naozaj mi prospieva keď ho nevidím, oveľa menej sa trápim. Aj menej na neho myslím, aj keď stále sa mi s ním sníva, ale to už neriešim. Škola mi úplne vymýva mozog, zrazu mi je všetko jedno. Som ako lopatou udrená. Teším sa na víkend a potom mi je aj tak blbo. Neznášam školu, priam ju nenávidím. Nenávidím to cestovanie ráno, to že si sadá dopredu ako taký idiot. To, že sa nemôžem dlhú chvíľu pozerať do jeho očí. A možno je to tak lepšie, že sa nepozerám do jeho očí. Lebo potom mi je ešte horšie. Možno je dobré, že teraz riešim iba školu, že nemám ani čas premýšľať nad niečím iným. A už ani nemám chuť riešiť toho človeka.
Potom je tu ešte Martin, s ktorým si stále píšem. Ani neviem o čom, smejem sa pri ňom, ale je tu nejaká stena medzi nami, ktorú neviem ani nemám chuť búrať.
Všetko je na halvu postavené, nemám chuť ani ďalšie veci preberať. Stále súhlasím s tým posledným článkom, že chalanom ide iba o výzor. Všetko je iba o výzore, a mňa to tu nebaví. V takomto svete, kde si všetci myslia, že sú stred vesmíru a pritom sú jeho úplne nepodstatnou časťou.

Ospravedlňujem sa vám, že neodpisujem na komentáre a ani nenavštevujem vaše blogy, ale nemám čas. No skúsim to aspoň cez tento víkend napraviť. ;)

Prečo my vždy čakáme princa na bielom koni a vždy príde iba kôň ? ...

17. ledna 2010 v 22:11 | Tessa* |  Články
Po dnešku asi prestanem veriť na lásku ...Áno my dievčatá sme naivné, áno chlapci nám dokážu pekne pomotať hlavu, ale... Prečo.
Už sa ani neviem pred Adel tváriť, že ten Jojo mi je aspoň trochu sympatický. Jednoducho mu neverím. Lenže Adel to berie takmer ako normálnu vec, že ju podviedol. Odpustila mu všetko, pretože jej napísal, že s tou druhou sa už rozišiel. A čo keď klame? Tak ako klamal doteraz...
A potom je tu Dária. Adel mi povedala, že najbližšiu sobotu chcú urobiť ekšn.
Ona chce zavolať Joja (koniec!) a Dária tam chce Benčaťa alias toho chalana z diskotéky. Keď mi to povedala Adel, spustila som smiech a nechápala som. Veď ten chalan s ňou nič nechce mať, bol to iba jeden večer, čo úplne na mol tanocvali a bolo im všetko jedno.. Chvíľu si písali a potom nič, to mohlo Dárii dopnúť, že ten chalan viac nechce nič riešiť. A najlepšie je, že ja to mám povedať bratovi a brat sa má v škole spýtať na to Benčaťa. Na to či chce prísť tú sobotu. S Adel nám bolo hneď jasné, že nepríde. A brat mi povedal to isté, pretože on sa ho už minulý týždeň pýtal na to všetko a on povedal, že o tom nechce už viac hovoriť.. A to ako mám akože Dárii povedať?! Áno je naivná, keď si myslí, že po tom jednom večeri teraz príde zase sem a ožerú sa spolu. Neviem prečo ale je mi to ľúto..
Adel mi tiež povedala, že si ešte stále píše s tým Jojovým bratom, Mišom. Povedala mi ako si pýtal môj nick a pýtal sa na mňa, ale ževraj jej napísal, že ona (ako Adel)je aj tak zlatšia... Nemám s ním nič, dokonca sme si potom ani nepísali, ani nemám záujem o neho, ale nejakým záhadným spôsobom sa ma to dotklo a tak poletel z mojich priateľov na pokeci. To ešte prehĺbilo moje nesympatie voči Jojovi. Jojovi som už dávnejšie neodpísala na rp, pretože ako sa vyspal s tou inou babou nemám chuť s ním komunikovať. Len čo ma mrzí, že Adel mu naďalej verí... A chce ísť za ním v piatok. Som si istá, že ju znova oklame alebo sklame. Našťastie povedala, že ešte jeden jeho prehrešok a končí s ním...
Toto musí vyzerať, že jej vôbec nedoprajem lásku, ale to nie je pravda. Tešila by som s ňou kebyže má normálneho chalana, a nie hento hovedo, ktorý cez pokec tvrdí niečo iné ako v skutočnosti koná...
A tak som sa zamyslela aj nad Martinom. Vyzerá asi najmilšie zo všetkých chalanov,čo sa v mojom živote objavili. Ale pravda je taká, že všetci idú iba za tými najväčšími štetkami. A je to tak, nestretla som chalana, ktorý by bol iný ako ostatní, všetci chcú len tie čo chodia polonahé, je jedno že sú úplne sprosté.. :( Je mi z toho blbo, ako je všetko na hlavu postavené. Ako som išla domov v tej zime, premýšľala som a už naozaj začínam pochybovať o skutočnej láske. Je to všade, úplne všade. Spolužiačka si dá na fejsbúk tristo polonahých fotiek (čakám kedy tam bude úplne holá) a potom sú chalani úplne z nej paf. Jednoducho je to kurva. Teda stala sa z nej až teraz na strednej. A ona to tak chce, chce byť ako druhá spolužiačka, že spí z kadekým.. Ďalej sa už ani nevyjadrujem. Všetko je nahlavu, všetko! Neverím, že nejaký chalan má záujem o normálne dievča. Že nejakému chalanovi záleží na povahe. Ide iba o výzor, lenže ten výzor im bude na dve veci, keď sa budú ich baby kurviť všade kde prídu. Ale nech majú čo chcú! Viem, že zajtra už možno budem inak hovoriť, mne stále záleží na Jurovi, ja ho naozaj ľúbim, lenže neverím na úprimnú lásku z ich strany. Chlapy asi nemilujú nikdy poriadne. Aspoň to tak vyzerá. A štve ma to, pretože Dária čaká, že Benčať príde a namiesto toho bude počuť nejaké milosrdné klamstvo, prečo nemohol prísť alebo šetrne povedanú pravdu, ktorá vždy zasrane bolí...

Ša la la la ...

15. ledna 2010 v 19:44 | Tessa* |  Články
Píšem po takom dlhom čase... Neviem či sa vám mám za to ospravedlňovať, veď je to môj blog, moja vec kedy napíšem. Idem si naliať ľadový čaj (citrónový, môj milovaný!) lebo mám sucho v hrdle a potom môžme pokračovať.
...
Okrem toho, že ma bolí hlava som dosť unavená, to je asi tým, že mám za sebou neskutočne dlhý a únavný prvý týždeň školy po prázdninách. Mám pocit, že tento týždeň trval aspoň jeden rok. A k tomu všetkému sme maľovali polročné práce, čo ma dosť vyčerpalo. :) Niektoré práce sú dole..
Zdalo by sa, že mám zlú náladu, ale práveže ja má dnes veľmi vtipnú náladu a to kvôli viacerým veciam. :) Hrozne ma potešila správa od Moni o tom, že jeden nemenovaný (hehe) s ňou viedol dlhú predlhú konverzáciu. :) A ďalšie dôvody sú, že dnes a aj včera bola neskutočná haluz v škole. Obávam sa, že to bol len chvíľkový stav, ale vo štvrtok sme spievali také pesničky, že koniec. Trochu ako najebané, ale komu to vadí ? Príšerné záchvaty sme chytali. A dnes sme boli s J. na pizzy a na horúcej čokoláde. :) Mňam. A k tomu všetkému je piatok, čo je samé o sebe dobré. A ešte aby som nezabudla. Išiel dnes ráno so mnou v autobuse. Najskôr som ho nevidela, pretože som stála natlačená ešte s pár babami pri dverách, ale potom na prvej zastávke v meste, kde niektorí vystupujú (ja aj on až na druhej, pretože máme školu pri sebe..:)), tak sme museli vystúpiť von aby druhí mohli vystúpiť, a vedľa mňa stála kamoška a on bol sám oproti a tí ľudia vystupovali, bolo ich veľa, a som pozerala na dvere ale nejak periférne som ho vnímala. A videla som ako sa na mňa pozerá, čo vám budem hovoriť, tešilo ma to... :) A potom, že risknem to a pozriem sa na neho a presne sa nám stretli pohľady, ale iba na chvíľu potom sme hneď pozreli inam. Potom sme nastúpili a on sedel predo mnou a kamoškou s mojím bratom. Otáčal hlavu k oknu a asi počúval čo hovoríme. :D Vystúpili sme, on tesne predo mnou a ja som sa úplne vyrútila z autobusu, myslela som si, že tam kde on stojí je tá kamoška a skoro som si stala vedľa neho. :D Ale som sa rýchlo spamätala a odbočila. :D Potom som išla za spolužiačkou, čo čakala na stanici a išli sme do školy. Pred nami išli oni dvaja a dobehli sme aj tú kamošku, a potom pri prechode blízko našich škôl sme zastali, pretože išli autá a Juro sa surovo otočil a pozrel sa. Potom pozrel zase dopredu a skoro ho zrazilo auto. :D Lebo hneď potom vyštartoval, ale tesne pred ním prebehlo ešte auto... Ježiš, to bolo fakt tesné. :D Sa smejem z toho, ale kebyže sa mu stane niečo tak ja neviem. Asi je to otrepané a neuveríte tomu, ale ak by zomrel zomrela by som s ním... Viem, je na hlavu sa nad tým zamýšľať, ale toto asi pochopia iba tí, čo prežívajú niečo také ako ja. Toto naozaj už nie je taká naivná zamilovanosť, ktorá prejde po pár mesiacoch,... Ja sa idem zblázniť z toho, že nie je so mnou, aj keď ho milujem... Bez neho sa mi môže stať čokoľvek úžasné, ale nikdy to nebude dosť dokonalé, pretože to prežívam bez toho aby bol so mnou, bez toho, že by bol môj... Všetko by bolo krajšie kebyže ... Veď viete.
Celý týždeň bol taký, že som ho každé ráno videla v autobuse, jedine vo štvrtok nie, pretože som išla na iný autobus. Naposledy som písala v pondelok keď si stal nado mňa. On tým fakt niečo musel sledovať, pretože to bolo nezvyčajné a k tomu bol aj triezvy... Potom nasledovali dni, že každé ráno v autobuse som už sedela s jednou babou a potom prišla aj druhá, s tou sme sa rozprávali, Juro vždy bol niekde inde ale vždy som vnímala iba jeho. A tak to išlo stále. Raz som mala úžasnú náladu a pocit, že ma má rád, potom som zase bola smutná, že on ani nevie, že žijem. Jeden deň mi aj brat povedal, že s Jurom si idú k doktorke vybaviť papiere, že sú schopní urobiť si vodičák. :) A ja som bola hrozne smutná z toho, že Juro nepôjde ráno autobusom, lebo pôjde k tej doktorke. A môj brat aj ostal doma a ja som už v autobuse vôbec nečakala že by Juro išiel, ale sa zrazu objavil pri vodičovi a ja som mala hneď lepšiu náladu... :) Je zvláštne, že niekedy som ho nevidela aj celý týždeň a žila som a teraz som tak naviazaná na neho, nevidím ho jeden deň a je mi príšerne z toho. Bolo by asi úplne naivné si myslieť, že to ráno išiel do školy, len preto aby ma videl. Že išiel na pár hodín len kvôli mne a potom išiel k tej doktorke, pričom si môj braček milovaný lehnil doma...
To vám asi už ani nemusím písať, že na neho myslím dookola, stále. Ráno ,večer. V noci sa mi s ním sníva. V škole ležím na lavici a myslím na neho... Idem domov z autobusky a prajem si aby bol za bratom a ja som ho videla... Bohužiaľ veci sa menia iba vtedy keď to vôbec nečakáte a už je vám vpodstate všetko jedno a zmierite sa stým čo máte.
Bože bože bože. Kebyže vidíte tie oči. Dokonalé... Milujem sa do nich pozerať.
Och, máte smolu, neviem o ničom inom hovoriť a písať iba o ňom.
No možno by som mohla aj napísať o tom, ako je Adel už chorá neviem koľký týždeň a dohodli sme sa že pôjdeme von, ale včera to zrušila, pretože sa jej vrátil kašeľ. A tak som sa tešila, že konečne pôjdem von, už hrozne dlho sme neboli... Alebo dobre, nebudem vás klamať, tešila som sa na to ako pôjdeme do krčmy kde by sme možno stretli Jura. A viete to! Áno za všetkým je on. ON ! Áno, aj mňa to štve...
Dakedy som zvykla písať, že chcem na neho zabudnúť, že sa musím snažiť zabudnúť, že nech sa strčí. Nezabudla som, neviem zabudnúť, dokonca sa ani nesnažím zabudnúť. Načo písať, že mi je ľahostajný keď to asi nikdy nebude pravda. Nechcem zabudnúť, ja s ním chcem byť. Nechcem aby ľúbil inú. Môže byť s inou, ale nemôže ju milovať. Nechcem aby miloval inú. chcem aby na mňa myslel tak ako ja na neho, aby si mal chuť dať vyoperovať pamäťovú časť v mozgu, aby zabudol, že žijem. Ale chcem aby aj kebyže si dá vyoperovať aj tú časť, aby keď ma zbadal, spomenul si že ma ľúbi. Čo je úplne ... Aby ste chápali, sú to iba moja bláznivé myšlienky.
Neviem či si pamätá to čo urobil na tej diskotéke. Ale tú poštu čítal a podľa mňa si vždy na ňu spomenie keď ma vidí. On sa na mňa pozerá a dosť často, bez toho aby som sa ja pozrela na neho. On musí aspoň trochu nad tým premýšľať. musí. A už dávnejšie som sa rozhodla, že ja sa na tej diskotéke musím tak natrieskať že koniec. Teda aspoň tak aby som mala odvahu ísť za ním a aby som si to potom aj pamätala na druhý deň. Chcem sa na neho zavesiť a tancovať s ním... Chcem si ukradnúť aspoň jeden jediný večer s ním, na ktorý by som potom mohla s úsmevom spomínať, aj keď by sme boli mimo, ale mňa by hrial už iba pocit, že som ho držala, že aspoň chvíľu to bolo iba o nás... V tej chvíli by naozaj prestal existovať okolitý svet... A možno by mi bolo aj jedno, kto nás vidí, či brat mi o tom na druhý deň bude hovoriť a púliť na mňa nepochopiteľne oči... Hlavne, že aspoň krátky čas by bol Juro iba môj ...

Aj tým, že vždy orvracia pohľad by sa mi akoby chcel nahovoriť, že ho nezaujímam, ale pritom vždy na mňa čumí. Vždy vidím ako sa pozrie inam. Vždy vždy vždy.

Po tomto týždni sa vo mne naozaj miešajú pocity. Chcela by som ísť naozaj von s Adel a niečo do seba trochu nalievať, smiať sa a ísť domov opreté o seba. :D Lebo nám stačí aj trochu... A potom by som si iba ľahla do postele a z každej strany rozoberala jeho pohľad, ktorý možno pre neho neznamenal nič, no pre mňa je každý jeho pohľad ako nový začiatok. Začiatok, ktorý nemá konca. (?!) Ani nechápem tej vete, ale nevadí...

Asi vám už poviem iba dobrú, pretože jediné na čo mám ešte silu je ľahnúť si a piť z fľašky ľadový čaj...

Len pre neho...

11. ledna 2010 v 18:27 | Tessa* |  Články
Tento článok je tu prudko náhodne neplánovane.

No k škole sa ani dnes nechcem veľmi vyjadrovať, poviem len jedno: Chcééééééééééééém naspäť prázdniny!

A môžme pokračovať. Ide o to, že dôvod prečo som ráno vstala ako tak s jemným náznakom úsmevu bolo, že uvidím Jurka. :) (Zase sa vznášam nad zemou..) A tak som ráno nastúpila na ten autobus, keď už teda prišiel na tú zastávku a sadla si. Môj brat sedel úplne vpredu, a keď Juro nastúpil trochu neskôr, pretože ešte asi aj bežal na ten autobus, tak chvíľu sa tam pri bratovi vpredu krútil a potom keď ma zbadal išiel dozadu a stal si presne pri mňa, teda stál presne nado mnou. No dobre možno preháňam a domýšľam si, ale koho to trápi? Ale skutočne to vyzeralo akoby išiel dozadu kvôli mne, ešte aj ten jeho pohľad na mňa... Tie pohľady na mňa! A potom tam nado mnou stál a ja som sa cítila božsky, veď čo vám budem hovoriť... Ale potom sa tam začali posúvať a on sa musel tiež niekde dozadšie. Škoda, preveľká škoda.

V škole sa ma Iva spýtala či sa zmenilo nejak jeho správanie ku mne po tej pošte. Povedala som, že nie, ale aj tak mám pocit, že z časti hej... Neviem, ja už nechápem ničomu, neviem nič.

A potom prišlo toto. Brat mi povedal, že videl dnes Martina, ten s ktorým si píšem. A tak sme sa dostali až k téme, že čo v škole hovorili o tej diskotéke. A povedal mi, že napríklad ten chalan čo tancoval s Dáriou (tí čo si dieťa skoro urobili) si väčšinu ani nepamätá, ešte aj Martin mi písal, že bol úplne v šoku, keď si na druhý deň pozrel jej nick na pokeci, ktorý mu vlastnoručne dala. :D
A keď spomínam vzťahy, tak Jojo, ten s ktroým nejak virtuálne chodila Adel, ju na Silvestra podviedol s jeho bývalou. Teda ono je zložité, pretože on sa s tou bývalou ešte nerozišiel a pritom Adel písal na pokeci, že ju miluje a nevie na ňu prestať myslieť. A mne písal to isté plus to, že s tou frajerkou sa do Silvestra rozíde, ale nemám o tom Adel hovoriť. A tak som sa spýtala po Silvestri či sa s ňou rozišiel a napísal, že sa to zkomplikovalo. A to som ešte nevedela, že sa s ňou vyspal. Ale ževraj sa už s ňou aj tak rozišiel. Ale podľa mňa to je už nepodstatné, takému hajzlovi sa nedá veriť ani jeho meno.

A potom brat niečo začal, že väčšina chalanov si nič nepamätalo z tej diskotéky. Vtedy som zbystrila svoju pozornosť a pýtala sa ďalej. A povedal, že ani Juro si nepamätal niektoré veci... A teraz neviem... Neviem, zase nič neviem. Neviem či si pamätá to ako ma chytil teda pohladkal na ruke a ako sa ma spýtal, veď viete čo.

Čo ak si to nepamätá ?!

Predtým ma aj napadla tá myšlienka, ale veľmi som ju nerozoberala. Lenže teraz keď si spomeniem v akom bol stave, tak neviem. Fakt bol dosť mimo, a aj v tej chvíli ako mi to hovoril... A to naozaj na to zabudol? Hrozne by som sa ho to chcela opýtať, či si to pamätá...

Ale podľa mňa nepamätá. Aj keď dnes sa postavil nado mňa a pritom tam bolo aj plno iného miesta, mohol byť otočený na druhú stranu, mohol si hneď sadnúť k bratovi, ako to vždy robí.. Ale teraz neviem. Neviem čo sa mu premieta v hlave, neviem čo si pamätá, neviem neviem a neviem! A to ma úprimne serie ..
A to kebyže som za ním naozaj išla, a rozprávala sa s ním a o dosť dôležitých veciach... Pamätal by si to ? Hrozná predstava, že nie. Že by sa ráno zobudil a nepamätal si, že bol so mnou. Že sme sa rozprávali, že som za ním išla a musela nazbierať všetku odvahu. A on by jednoducho zabudol. Na všetko.

Ešte aj ten Jojo mi písal, že on si vôbec nepamätá, čo bolo tú Silvestrovskú noc. Že totálne okno a to pil iba šampanské... Možno to bola výhovorka, možno nie. Ale chytil sa ma príšerný pocit, že Juro si to nepamätá, to akú hlúposť svojím spôsobom urobil, že ukázal že možno žiarli, joj. Debilný pocit!
Hm, ale načo riešiť tieto veci zase dookola, nikdy nič neviem, pretože sa ho neodvážim na nič opýtať. Ja sa len modlím..

..aby si aspoň tú chvíľu pamätal, aby bola pre neho taká dôležitá,..

..že nezabudol...
Do riti! Zase mi je z toho smutno ...

Závislá na jeho poštách

9. ledna 2010 v 19:44 | Tessa* sa lúči s vianočnými prázdninami |  Články
Ona sa teší ona sa teší ! Ona sa teší, že tam nebol ..

Ona je padnutá na hlavu, pretože sa teší, že Maťo nebol na tej diskotéke, o ktorej jej napísal v ich never ending erpéčkach. Ju teší, že tam nebol, že tam nespoznal iné baby, pretože jej ide o to, aby bola jediná. Prisahám, ona je padnutá na hlavúúú...
A potom vám ide tvrdiť, že s ním nič nechce mať, ale ona s ním naozaj nič nechce mať! Neklame, je to pravda... Iba ak by to v sebe veľmi hlboko potláčala, lenže ona chce iného.. Veď viete.

Ona je závislá na jeho vetách, na tých jeho hláškach, vadí jej, že sa asi "už" deň nestretli na pokeci a nepísali si!

Včera sa jej Aďa spýtala, či s ním chce niečo začať, pretože jej hovorila o tom ako si píšu a ako sa na jeho hláškach šúla... Povedala jej, že nie, že sa jej nepáči, iba sa baví na jeho poštách. Pozrel si jej profil už vyše 60krát a to si píšu asi týždeň... Chápete to ?! Ale Juro ani raz, pravdaže.


Dobre stačilo chvastania o tom koľkokrát si pozrel jej profil. Na jednej strane sa nevie dočkať kedy si s ním bude zase a zase písať, ale na druhej strane je tu to, že ... Nevie to presne vysvetliť. Chce aby s ňou občas chodil na zastávku a aby ich Juro videl. Začali by sa rozprávať aj s jej bratom a bol by pri tom pravdaže aj Juro. A chce aby Maťo bol taký milý ku nej, možno ju aj chytil okolo pásu a podobne. Chce aby Juro žiarlil, chce aby zazeral a v duchu nadával ... Chce aby ho štvalo, že je s iným. Aj keď s Martinom nechce chodiť, ona chce byť s ním iba veľmi dobrá kamarátka. ;) (Toto musí tak sprosto znieť, ale tak keď niekomu búcha v hlave..)
Ale to ešte neviete,čo by ona ďalej ešte chcela! Chce, aby to Jura tak vytočilo, že by pred všetkými dal nejakú nepríjemnú poznámku a ona by som mu konečne povedala svoj názor na vec. Ale tak, že by sa nezmohol ani na slovo.. Dobrá predstava, nie?

Neskutočne ju štve skutočnosť, že pred sebou máme už iba nedeľu a potom po dlhom čase opäť do školy (teda iba my slovenskí ľudia). Už len predstava toho, že zase bude každé ráno vstávať skoro, bežať na autobus, cestovať s tými primitívmi z ex školy, sedieť s škole a počúvať buď bludy učiteľov alebo vlastných spolužiakov, ju desí. Zase nastúpi ten kolotoč školy a krátkych víkendov, ktoré budú jej jedinou spásou.. A čo je najhoršie teraz po týchto prázdninách, od nich učitelia čakajú hory-doly. Všetky písomky budú buď tento týždeň alebo nabudúci. Všetci sa budú pokúšať rýchlo jej aj ostatným nahrabať nejaké známky, aby im mohli niečo na vysvečku napísať. A zase tí falošní spolužiaci, ktorým nemôže práve dvakrát veriť. Čo by dala za to, aby aspoň raz v živote mala takú triedu , kde by boli všetci alebo aspoň väčšina pohode ľudia.. Ale pravdaže práve sem sa dotrepe toľko nitrančanov, ktorí si namýšľajú, že im patrí všetko a že oni sú naj super cool. Ale netreba zabúdať: Oni nie sú namyslení nitrančania! *irónia jak hovado*

Hrozne jej budú chýbať tieto prázdniny. Vianoce boli super. Aj keď Silvester nedopadol podľa jej predstáv, ale ostatok prázdnin bol dobrý. A k tomu spoznala aj Martina. A počula prvú výčitku od Jura. :D Z čoho je napodiv šťastná..

To je všetko, čo vám chcela napísať, a tak sa lúči, pretože ju ešte čaká veľa kreslenia.. ;*

Ty nechápeš môj, a ja zas ten tvoj svet, tak načo páliť mosty keď ich medzi nami niet?

6. ledna 2010 v 16:21 | Tessa* |  Články
Uvedomila som si zopár vecí...
Prvá..
Na pokeci mám plusko. Od vtedy ako ho mám, čo je menej asi ako týždeň si môj profil Juro ani raz nepozrel. Tipujem, že ho videl, keď som mu poslala tú poštu, ale odvtedy nič ... A nad tým sa už tak dlhšie zamýšľam. On je totálne teľa. Myslela som si, že možno nechce nič riešiť, lebo som kamošova sestra. Lenže to by si mohol pozrieť aj tak môj profil, pretože na pokeci je dosť často... A aj tak si nemyslím, že si ho niekedy pozeral. Neviem si dokonca ani predstaviť ako sa tváril, keď si čítal tú poštu. Viem ako sa tváril, keď sme s Adel hľadali Dáriu na tej diskotéke a vtedy sa nám prvýkrát stretli oči od tej pošty. Zazeral, príšerne zazeral... Nebol to ani náhodou milý pohľad. A tak uvažujem, že ak by som sa mu aspoň trochu páčila nezazeral by a pozeral by si aspoň občas môj profil... Aj keď stále je tu tá jeho otázka, ktorá ma vždy donúti si myslieť, že možno niečo chce, cíti... Lenže nechcem byť už taká naivná, nechcem sa už trápiť...
Druhá. .Že tá slepá láska k Jurovi ma strašne brzdí a nedovolí mi s nikým nič mať ...
Včera večer až noc. xD
Prihlásila som sa na pokec, dúfala som, že Martin bude online a bol. Písali sme si viac erpéčok naraz a písali sme si dlho. A ja som sa smiala na tých jeho hláškach. xD (V jednom momente som si uvedomila, že Juro nebol schopný takejto konverzácie ani z tretiny, keď som mu napísala z iného nicku. Nebol schopný odpísať ani na tú poštu. :/) Klikla som na položku Kto videl tvoj profil, s nádejou, že Juro si aspoň raz pozrel môj profil. Lenže ani raz ... Ale napriek tomu tam bolo, že Martin si pozrel môj profil asi 30 krát.
A k tomu mi Juro nikdy nepovedal, že som milá a pekná. Aj keď Martin to tvrdí podľa mňa každej... Juro si nepozrel môj profil, Juro na mňa kašle. Juro so mnou vtedy netancoval. Juro mi vtedy dokázal povedať iba tú stupídnu vetu, ktorú ráno asi zabudol. Juro nikdy neurobil nič ! A pritom keď som si predstavila, že by som chodila s niekým iným ako je on, tak ... Vlastne som si to nevedela predstaviť... Vždy to skončí pri ňom. Aj vtedy keď mi to povedal na tej diskotéke, dosral mi úplne náladu. Ale mala som sa ešte naschvál vešať na iných. Alebo viac na Martina. A zase je to iba o tom. Kebyže som s niekým iným je to len kvôli tomu aby Juro žiarlil. Vždy.. VŽDY to skončí pri ňom. Vždy to je iba o ňom!

S nijakým iným chalanom sa tak nesmejem ako s Martinom. Ale to neznamená, že s ním niečo chcem. Práveže nechcem, nepáči sa mi. Nechcem ani aby on niečo chcel, pretože asi mu ťažko vysvetlím, prečo ja nič nechcem... Pretože myšlienky na Jura mi pokazia asi každý možný vzťah! Pretože ešte nič nie je a aj tak si neviem predstaviť, že by mohlo byť s nikým iným ako je ON.
Nech by som bola s kýmkoľvek nikdy nebudem vidieť jeho tvár ale Jurovu.
Nech by som bola s kýmkoľvek vždy premýšľať nad tým čo asi robí Juro.
Ako by sa zachoval Juro čo by povedal ako by ...
Vždy bude pred mojimi očami a ak som si myslela, že zabudnem na neho pri inom tak som sa mýlila! Lebo vždy... VŽDY to skončí pri ňom...
A tak som sa rozhodla, že ... Že sa pokúsim všetky spomienky potláčať. Že nebudem vyhľadávať miesta kde by mohol byť, nebudem viac chodiť pred jeho domom ak to nebude nutné, nebudem sa pokúšať dostať nenápadne z brata nejaké informácie o ňom. Musím sa o to aspoň pokúsiť, musím...pretože...
Tretia..
Je tu vec, ktorú som si uvedomovala už dávno, ale nejako som ju potláčala v sebe. Ale včera ráno som sa zobudila a spomenula som si na to ako vyzeral môj život doteraz. Ako vyzeral na základnej, pretože do takého štvrtého ročníku sa to ešte dalo. Uvedomila som si ako sa to obdobie na základnej vyvíjalo a vyvíjalo sa príšerne. Spomenula som si na to ako na mne sedel jeden učiteľ a nemal na to vôbec dôvod. Pamätám si ako som kvôli tomu príšerne plakala, ako som mala premočený zošit... Pamätám si ako často som bývala sama. Takmer s nikým som si v triede nerozumela a vlastne moja najlepšia kamarátka vtedy spolužiačka sa v konečnom dôsledku aj tak na mňa vykašlala. Ľutujem, že som jej nepovedala pravdu, ako som vedela, že ma klamala ,mala som jej povedať, že nie som na hlavu padnutá a slepá... A že mi je jedno či budeme aj naďalej kamarátky, pretože na ňu som sa nemohla nikdy spoľahnúť. Doklepol to celé výlet v devinke. Vtedy som naozaj pochopila, že ja medzi tých ľudí nepatrím a nikdy nebudem. Alebo jedna moja druhá spolužiačka, ktorá sa mi vždy pokúšala ublížiť, pokúšala sa mi ešte aj tú jednu kamošku ukradnúť a asi sa jej to aj podarilo. Nikdy som nepochopia prečo sa o to pokúšala. No to je už všetko jedno. Takmer s nikým z nich sa už nebavím. Nevedela som sa dočkať kedy sa skončí deviaty ročník. A dodnes strašne ľutujem, že na Venček som vôbec išla... A ďalej som rozmýšľala, že ja vlastne s nikým nemám dobrý vzťah, že každé kamarátstvo sa skončilo, že aj teraz keď sa ešte rozprávame, tak to nebude nikdy také ako predtým, teraz to je iba faloš zabalené v milých slovách aby to náhodou nebolo trápne... A čo je tiež nepríjemné, uvedomila som si, že často krát ten kto mi ubližoval bol otec... Uvedomila som si, že tu som nikdy nebola šťastná, že ma tu nič nedrží, práveže akoby sa všetci pokúšali o to aby som odišla a ja im veľmi rada vyhoviem. Pretože každý deň, každá hodina strávená tu bola zbytočná. Pretože možno nič nezmení to že budem inde, ale aspoň nebudem s týmito ľuďmi dýchať jeden vzduch...
(Ten nadpis súvisí s Jurom...)