Ša la la la ...

15. ledna 2010 v 19:44 | Tessa* |  Články
Píšem po takom dlhom čase... Neviem či sa vám mám za to ospravedlňovať, veď je to môj blog, moja vec kedy napíšem. Idem si naliať ľadový čaj (citrónový, môj milovaný!) lebo mám sucho v hrdle a potom môžme pokračovať.
...
Okrem toho, že ma bolí hlava som dosť unavená, to je asi tým, že mám za sebou neskutočne dlhý a únavný prvý týždeň školy po prázdninách. Mám pocit, že tento týždeň trval aspoň jeden rok. A k tomu všetkému sme maľovali polročné práce, čo ma dosť vyčerpalo. :) Niektoré práce sú dole..
Zdalo by sa, že mám zlú náladu, ale práveže ja má dnes veľmi vtipnú náladu a to kvôli viacerým veciam. :) Hrozne ma potešila správa od Moni o tom, že jeden nemenovaný (hehe) s ňou viedol dlhú predlhú konverzáciu. :) A ďalšie dôvody sú, že dnes a aj včera bola neskutočná haluz v škole. Obávam sa, že to bol len chvíľkový stav, ale vo štvrtok sme spievali také pesničky, že koniec. Trochu ako najebané, ale komu to vadí ? Príšerné záchvaty sme chytali. A dnes sme boli s J. na pizzy a na horúcej čokoláde. :) Mňam. A k tomu všetkému je piatok, čo je samé o sebe dobré. A ešte aby som nezabudla. Išiel dnes ráno so mnou v autobuse. Najskôr som ho nevidela, pretože som stála natlačená ešte s pár babami pri dverách, ale potom na prvej zastávke v meste, kde niektorí vystupujú (ja aj on až na druhej, pretože máme školu pri sebe..:)), tak sme museli vystúpiť von aby druhí mohli vystúpiť, a vedľa mňa stála kamoška a on bol sám oproti a tí ľudia vystupovali, bolo ich veľa, a som pozerala na dvere ale nejak periférne som ho vnímala. A videla som ako sa na mňa pozerá, čo vám budem hovoriť, tešilo ma to... :) A potom, že risknem to a pozriem sa na neho a presne sa nám stretli pohľady, ale iba na chvíľu potom sme hneď pozreli inam. Potom sme nastúpili a on sedel predo mnou a kamoškou s mojím bratom. Otáčal hlavu k oknu a asi počúval čo hovoríme. :D Vystúpili sme, on tesne predo mnou a ja som sa úplne vyrútila z autobusu, myslela som si, že tam kde on stojí je tá kamoška a skoro som si stala vedľa neho. :D Ale som sa rýchlo spamätala a odbočila. :D Potom som išla za spolužiačkou, čo čakala na stanici a išli sme do školy. Pred nami išli oni dvaja a dobehli sme aj tú kamošku, a potom pri prechode blízko našich škôl sme zastali, pretože išli autá a Juro sa surovo otočil a pozrel sa. Potom pozrel zase dopredu a skoro ho zrazilo auto. :D Lebo hneď potom vyštartoval, ale tesne pred ním prebehlo ešte auto... Ježiš, to bolo fakt tesné. :D Sa smejem z toho, ale kebyže sa mu stane niečo tak ja neviem. Asi je to otrepané a neuveríte tomu, ale ak by zomrel zomrela by som s ním... Viem, je na hlavu sa nad tým zamýšľať, ale toto asi pochopia iba tí, čo prežívajú niečo také ako ja. Toto naozaj už nie je taká naivná zamilovanosť, ktorá prejde po pár mesiacoch,... Ja sa idem zblázniť z toho, že nie je so mnou, aj keď ho milujem... Bez neho sa mi môže stať čokoľvek úžasné, ale nikdy to nebude dosť dokonalé, pretože to prežívam bez toho aby bol so mnou, bez toho, že by bol môj... Všetko by bolo krajšie kebyže ... Veď viete.
Celý týždeň bol taký, že som ho každé ráno videla v autobuse, jedine vo štvrtok nie, pretože som išla na iný autobus. Naposledy som písala v pondelok keď si stal nado mňa. On tým fakt niečo musel sledovať, pretože to bolo nezvyčajné a k tomu bol aj triezvy... Potom nasledovali dni, že každé ráno v autobuse som už sedela s jednou babou a potom prišla aj druhá, s tou sme sa rozprávali, Juro vždy bol niekde inde ale vždy som vnímala iba jeho. A tak to išlo stále. Raz som mala úžasnú náladu a pocit, že ma má rád, potom som zase bola smutná, že on ani nevie, že žijem. Jeden deň mi aj brat povedal, že s Jurom si idú k doktorke vybaviť papiere, že sú schopní urobiť si vodičák. :) A ja som bola hrozne smutná z toho, že Juro nepôjde ráno autobusom, lebo pôjde k tej doktorke. A môj brat aj ostal doma a ja som už v autobuse vôbec nečakala že by Juro išiel, ale sa zrazu objavil pri vodičovi a ja som mala hneď lepšiu náladu... :) Je zvláštne, že niekedy som ho nevidela aj celý týždeň a žila som a teraz som tak naviazaná na neho, nevidím ho jeden deň a je mi príšerne z toho. Bolo by asi úplne naivné si myslieť, že to ráno išiel do školy, len preto aby ma videl. Že išiel na pár hodín len kvôli mne a potom išiel k tej doktorke, pričom si môj braček milovaný lehnil doma...
To vám asi už ani nemusím písať, že na neho myslím dookola, stále. Ráno ,večer. V noci sa mi s ním sníva. V škole ležím na lavici a myslím na neho... Idem domov z autobusky a prajem si aby bol za bratom a ja som ho videla... Bohužiaľ veci sa menia iba vtedy keď to vôbec nečakáte a už je vám vpodstate všetko jedno a zmierite sa stým čo máte.
Bože bože bože. Kebyže vidíte tie oči. Dokonalé... Milujem sa do nich pozerať.
Och, máte smolu, neviem o ničom inom hovoriť a písať iba o ňom.
No možno by som mohla aj napísať o tom, ako je Adel už chorá neviem koľký týždeň a dohodli sme sa že pôjdeme von, ale včera to zrušila, pretože sa jej vrátil kašeľ. A tak som sa tešila, že konečne pôjdem von, už hrozne dlho sme neboli... Alebo dobre, nebudem vás klamať, tešila som sa na to ako pôjdeme do krčmy kde by sme možno stretli Jura. A viete to! Áno za všetkým je on. ON ! Áno, aj mňa to štve...
Dakedy som zvykla písať, že chcem na neho zabudnúť, že sa musím snažiť zabudnúť, že nech sa strčí. Nezabudla som, neviem zabudnúť, dokonca sa ani nesnažím zabudnúť. Načo písať, že mi je ľahostajný keď to asi nikdy nebude pravda. Nechcem zabudnúť, ja s ním chcem byť. Nechcem aby ľúbil inú. Môže byť s inou, ale nemôže ju milovať. Nechcem aby miloval inú. chcem aby na mňa myslel tak ako ja na neho, aby si mal chuť dať vyoperovať pamäťovú časť v mozgu, aby zabudol, že žijem. Ale chcem aby aj kebyže si dá vyoperovať aj tú časť, aby keď ma zbadal, spomenul si že ma ľúbi. Čo je úplne ... Aby ste chápali, sú to iba moja bláznivé myšlienky.
Neviem či si pamätá to čo urobil na tej diskotéke. Ale tú poštu čítal a podľa mňa si vždy na ňu spomenie keď ma vidí. On sa na mňa pozerá a dosť často, bez toho aby som sa ja pozrela na neho. On musí aspoň trochu nad tým premýšľať. musí. A už dávnejšie som sa rozhodla, že ja sa na tej diskotéke musím tak natrieskať že koniec. Teda aspoň tak aby som mala odvahu ísť za ním a aby som si to potom aj pamätala na druhý deň. Chcem sa na neho zavesiť a tancovať s ním... Chcem si ukradnúť aspoň jeden jediný večer s ním, na ktorý by som potom mohla s úsmevom spomínať, aj keď by sme boli mimo, ale mňa by hrial už iba pocit, že som ho držala, že aspoň chvíľu to bolo iba o nás... V tej chvíli by naozaj prestal existovať okolitý svet... A možno by mi bolo aj jedno, kto nás vidí, či brat mi o tom na druhý deň bude hovoriť a púliť na mňa nepochopiteľne oči... Hlavne, že aspoň krátky čas by bol Juro iba môj ...

Aj tým, že vždy orvracia pohľad by sa mi akoby chcel nahovoriť, že ho nezaujímam, ale pritom vždy na mňa čumí. Vždy vidím ako sa pozrie inam. Vždy vždy vždy.

Po tomto týždni sa vo mne naozaj miešajú pocity. Chcela by som ísť naozaj von s Adel a niečo do seba trochu nalievať, smiať sa a ísť domov opreté o seba. :D Lebo nám stačí aj trochu... A potom by som si iba ľahla do postele a z každej strany rozoberala jeho pohľad, ktorý možno pre neho neznamenal nič, no pre mňa je každý jeho pohľad ako nový začiatok. Začiatok, ktorý nemá konca. (?!) Ani nechápem tej vete, ale nevadí...

Asi vám už poviem iba dobrú, pretože jediné na čo mám ešte silu je ľahnúť si a piť z fľašky ľadový čaj...
 


Komentáře

1 Jackie | Web | 15. ledna 2010 v 22:26 | Reagovat

Anio som nestihla spýtať sa že ako bolo s Jurom v buse a ten pohľad na zomretie. Inak s tým nič neurobíme a to je desivé :/.Aj tvoj je obľúbený citrónový? Ty kokos, dvojička :-*.Booože mama ma výhaňa nestíham to okomentovať. Dopíšem názor zajtra :-*:D.

2 Sarah | Web | 15. ledna 2010 v 23:24 | Reagovat

presne tento tyzden trval aspon jeden rok... som rada ze uz skoncil...:D
no mame to rovnake... stale pohlady a nic viac... pozeraju ale ked sa na nich pozreme aj my, pozru sa inde...:D ale aj my :D... neviem co tym akoze oni dvaja sleduju (u nas je to jasne), ale dolezite je, ze nas dve to tesi:D
skoro ho zrazilo auto? :D ouuu... nejak pri tebe stresuje :D
no to by bolo naozaj naivne si mysliet... :D ale co ak to tak bolo? ... alebo to mozno bolo tak, ze isiel do skoly kvoli tomu ze mal pisat pisomku alebo daco... :D ale to je jedno :D pre teba je hlavne ze isiel :D
aj ja pisem iba o sss... sniva sa mi o nom... stale nanho myslim... ked niekam idem modlim sa aby som ho stretla...
a naozaj naco si nahovarat ze nam su lahostajni ked nie su a tak skoro ani nebudu... neoklameme samy seba...
aj podla mna si na tu postu spomenie vzdy ked ta vidi... ale neviem preco sa ti konecne neprihovori... je to od neho blbe... ty si mu vyznala lasku a on nic... iba sa pozera... jak keby tym nieco vyriesil... ach jaj...
prajem ti aby sa ti splnilo to s tou diskotekou... aby si bola s nim aspon jeden vecer... naozaj si to zasluzis... uz sa tolko prenho trapis...
skor si myslim ze ked odvracia pohlad tak ho zaujimas... nie? tym sa akoby hanbil...
tie kresby su pekne:D ja by som take nenakreslila ani keby neviem co :D:D:D
posledna veta je dobra ze ta zasiahla kriza :D:D:D:D:D::D:D:D:D:D::D:D:D

3 Jackie | Web | 16. ledna 2010 v 11:35 | Reagovat

Ach jaj, unavená som bola vždy aj ja 7 hodín spánku je pre mňa totižto strašne málo a nech som sa snažiíla akokoľvek ísť spať, spánok sa mi oblúkom vyhýbal, ja kEď mi to pri hudbe ide ľahšie. No to bola neuveriteľna dlhá predlhá konverzácia. Bože keď si na to spomeniem vznášam sa. Keď si spomeniem na všetko čo sa stalo s ním vznášam sa. Myslím takéto nejaké situcáia ako bufet, či mobil atď atď. Je piatok (bol) a svieti slniečko :D. :D:D:D Mne je z toho smiešne že pozrela si, počúvaj ma to aj ja tak risknem a potom dnes pozrieme každý inam xD. Ale to už bolo dávno :/. Teraz by som dala všetko za to aby sa nám zase takto stretávali pohľady. Možno ma on perfiérne vidí (:D) ale silne o tom pochybujem ked na mna ani nepozrie. Ale to je zaujímavá situácia že skoro ho zrazilo auto, šak tkaé si ja niekedy predstavujem že čo by sa dialo a tebe by sa to stalo na živo sranda no, aj ked nie až taká veľká :D. Presne na toto myslím ja, hocčo úžastné tak ako sa mne dejú tie momenty, som z nich šťastná, ale niečo mi chýba a to že nikdy nebude môj. A ja to viem. Predtým som sa mohla tešiť lebo pozeral a ja som si aspoň mohla nahovárať že možno, ale teraz už ani to a je mi z toho na hovno a nech sam istane čokoľvek, nikdy to nebude také aby mi tá nálada vydržala dlho. A je to zo mnou zlé, pretože stále viem že to ide zo mnou dolevodou. Ekdysi mi po nejakej udalosti vydržala nalada dlho. teraz som rada ke´d mi vydrží jeden deň. a je dosť možné že ja kvôli tebe išiel do školy. Ja sa nikdy nezmierim s tým že ho nebduem mať a nikdy mi to asi ani nebude jedno, takže by som sa s tým skutočne už mala zmieriť. Nikdy ma nebude ľúbiť ako ja ľúbim jeho. Niekedy mi to je všetko jedno ale to som už úplne v piči. A aj ked mi je všetko jedno, toto mi nikdy nemôže byť úplne jedno. Presne ako ja. Ja nechcem zabudnúť a ani sa o to nesnažím. snažila som sa ale po pár dňoch to skrachovala, asi by som to mala skúsiť znova. Ale ako krucifix, keď všetko mi ho pripomína? Ja nemám chuť chodiť nikdy. Aké by to bolo úžastné ísť von sa prejsť a mať nádej že ho stretneš ktorú ja nemám pretože tu nebýva, ale hej, sme si fifty fifty lebo on je môj spolužiak, ale to musí aj tak skvelý pocit :D.Ja momentálne nemám chuť chodiť nikde. Absolútne nikde. Moeee. Neviem čo mi je, vedela by som byť len sama doma a písať si s ľudmi. Čítať knižky (asi si založím preukaz v knižnici :D), alebo sa ísť sama prejsť. Alebo možno ešte byť s Domčou. A s tebou :-*. Alebo ešte aj čuču, ale to je dosť také nemožné :/. Presne viem čo chceš dosiahnuť na tej diskotéke. Plne ťa chápem. Chceš ho mať aspoň chvíľku len pre seba. No ja k tomu aby som sa motala nepotrebujem alkohol stačia moje dve splužiačky a moceme sa a rehoceme jak na praškoch. Zistila som že niektoré spolužiačka mám rada. Minimum, ale mám. Aj mňa zasiahla kríza, chcem všetky tri :D

4 Zvejkaczqa_ | Web | 16. ledna 2010 v 11:46 | Reagovat

Když jsem tak četla tvůj komentář, tak mě napadla myšlenka, co by se asi tak dělo, kdybysme to razítko s obrázkem kravičky nenatiskli na kontrolní diktáty z češtiny, ale na nějakou písemku, kterých s ní píšeme poslední dobou víc a víc;D Ta by nás snad za to byla i schopná vyhodit ze školy;D

Wáu, slečno, ty umíš tak krásně malovat, to jsem o tobě vůbec nevěděla;) Fakt moc povedený práce;) a na to pozadí se vybodni;D to mě taky nikdy nebavilo, protože jsem nevěděla, jak ho udělat "umělecky", tak sem to taky vždycky načmárala něco a bylo:D
Tak to na sebe máte prostě "štěstí", když jste v tom autobuse vždycky tak blízko;D héj taky bych určitě řekla, že sedí a poslouchá, co si řikáte;D zvědavej;D

5 la Stella ( Chiara ) | Web | 16. ledna 2010 v 12:09 | Reagovat

taky si u mě v záložkách :)
Takže náročný týden ? To znám - tento týden - byl pro ěm taky jeden z nějtěžších písemky, zkoušení - šilené.
Moc bych ti přála, aby ti to s ním vyšlo :) Já třeba Martina můžu vidět v podstatě jen jednou za měsíc, když jde z nádraží..a ty ho aspon vídáš častěji :)
Woow Ty obrazy jsou uplně skvělé ! Jakou děláš školu ? uměleckou ? :)
Fakt moc povedené to bych nikdy nedala..jen tak dál :)

6 ~ Žužu :] | Web | 16. ledna 2010 v 13:00 | Reagovat

no jo no :)díky

7 joshulqa | Web | 16. ledna 2010 v 16:06 | Reagovat

zdar!hlásneš pro mě pls na http://shitman.blog.cz/1001/diplomky-za-soutez-o-nejlepsi-vanocni-pribeh ?když to uděláš,tak až budeš potřebovat hlásnu pro tebe taky!

8 Denda :) ♥SBé♥ :-* | Web | 16. ledna 2010 v 16:34 | Reagovat

Ďakujem za pochvalu designu aj tvoj je pekný ;)

Jasné, že sa za to nemusíš ospravedlňovať.. :D
Aj mne včera bolela hlava :/
To ma teší, že v škole bola haluz :) Veď aj u nás ;) Občas :D
Pizza a horúca čokoláda? >.< Ja sa scvoknem.. Väčšiu chuť si mi už nemohla narobiť.. :/ Ale ja ti to doprajem :)
Koho by to netešilo .. Jupí! ;D
Stretli sa vám pohľady.. Jéé ^^
Škoda, že si odbočila.. :P
Zrazilo auto..? To by nebolo dobré.. :D :/
Fakt zaujímavé myšlienky.. Ale veď keby počuješ moje tak potom pochopíš aké sú nechápavé myšlienky.. Také akým chápem len ja x)
Prenádherné kresby O.o Najviac sa mi páči tá druhá :)

9 Gemi | Web | 16. ledna 2010 v 22:25 | Reagovat

Veru, tento týždeň bol katastrofálny. Zhoršilo sa všetko, čo sa zhoršiť mohlo, ale tak.. týždeň pred vysvedčením sa toho už veľa zachrániť nedá.
Tiež občas premýšľam čo by sa stalo, keby niekto zomrel. Hocikto. Kamarátka, chalan, ktorý sa mi tak nekutočne ľúbi, no aj tak ma najviac dostane fakt, že keby zomrela matka, bola by som riadne v háji. A potom prídem k myšlienke- čo by sa stalo IM keby som zomrela JA? Pozeral by som si vlastný pohreb :D
Z tých obrázkov sa mi najviac zapáčil prvý- vyzerá tak úžasne bezstarostne... A pripomína mi sladké leto na dedine :)

10 Holie | Web | 17. ledna 2010 v 16:44 | Reagovat

sme asi prepojené,akurát som bola u teba a  ked som sa vratila na moj blog prave uz tam bol koment od teba=))no ale k veci,strasne rada budem tvoje SB,takže dakujem za zápis...uz ajs i ta idem pridat=)

11 _rainbow_ | Web | 17. ledna 2010 v 22:18 | Reagovat

..tie kresby su nadherne...najlepsia je ta prva..:D..
a ta skola by uz mohla konecne skoncit..nech uz su prazdniny...alebo nie..zase sa budem nudit..nech chodime do skoly a neucime sa..idealne:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.