Fireflies

24. února 2010 v 19:00 | Tesse preskakuje :) |  Články
V každom jeho pohľade je niečo, prečo ten pohľad chcem zase a zase. Jeho pohľad ma posúva ďalej a pritom brzdí... Jeho prítomnosť je pre mňa to najdôležitejšie na svete. Neviem si predstaviť, že by som vydržala nejaký týždeň bez jeho očí. A to ma desí...
Sedela som ako zhypnotizovaná v autobuse. Kamarátka mi niečo hovorila, celú cestu plánovala jej oslavu 18-stky, a ja som ju nevnímala. Pozerala som jeho smerom, všetko ostatné pre mňa prestalo existovať. Dohovorila, ja som sa na ňu pozrela a iba som sa sucho usmiala bez najmenšej predstavy o čom práve hovorila. Fakt som si pripadal hlúpo, keď sa mi to počas tej jednej jazdy autobusom stalo asi trikrát. Chúďa, ona mi nič na to ani nepovedala, nespýtala sa prečo som tak mimo... Vďakapánubohu. Chcela som sa pozerať na ňu, chcela som ju počúvať, chcela, ale nevedela som sa prekonať. Viac som chcela vidieť jeho. Pozrel sa na mňa a usmieval sa. Ostatné mi bolo jedno... Zle dopadnem ak budem takto aj naďalej žiť, rozmýšľať... Alebo som už dopadla?
Alebo dnes na praxi. Všetci sedeli a kreslili, zapozeraní do svojich kresieb, iba ja som sedela a čumela do blba, počúvala hudbu a myslela na neho. Pripadala som si, že som z inej planéty. Vždy robím niečo iné ako väčšina... Chcela som sa prekonať, chcela som kresliť, chcela som prestať na neho myslieť, ale nedokázala som to.
Chcem ísť na tú odvykačku. Na polroka. Do zahraničia. Bez neho. Inakšie riešnie podľa mňa neexistuje. Snaha je márna, on je stále v mojej hlave, nedotanete ho z tade ani kliešťami... A tak odídem na polrok alebo rok a "zabudnem". Há. Zabudnem? Najskôr budem na neho stále myslieť, možno mi bude chýbať tak, že sa budem chcieť vrátiť, a možno tam budem mať iné problémy, budú tam veci, ktoré mi zamestanajú myseľ a ja zabudnem na toho čo... Zabudnem bez úvodzoviek.
Dnes bolo také príjemné teplo. Chcela som sedieť na schodoch mojej obľúbenej cukrárne a chcela som dýchať čerstvý vzduch a pozerať sa na nebo ako zhúlená... Pripadám si ako zhúlená, chcem leitať. :D Nie, že by som mala až takú dobrú náladu, len chcem vedieť lietať. Chcem byť bližšie k slnku, chcem prerážať oblaky, chcem vyletieť čo najvyššie a nebáť sa.
Chcem sedieť v kabriolete a ísť po uliciach, cestách, chcem cítiť slnko v tvári a studený vzduch vo vlasoch. Chcem mať v tom aute na pecky zapnutú hudbu. Chcem vedieť šoférovať auto alebo motorku. Chcem motorku, chcem na nej ísť obrovskou rýchlosťou, nechcem mať prilbu, chcem ísť po tej ceste, vedľa ktorej sú polia... Chcem adrenalím, chcem strach z tej rýchlosti, chcem sa báť ale aj tak cítiť istotu, že sa nič nestane...
Chcem si baliť kufor, chcem do neho hádzať veci a chcem sa zo všetkými rozlúčiť... Chcem sedieť v lietadle (aj keď by som mala strach). Chcem chodiť po anglických uliciach. Chcem pozerať do výkladov obchodov a fotiť sa v červenej telefónnej búdke. Chcem tam ostať už navždy, pretože tu nie som šťastná... Chcem niečo zmeniť. Možno som tu teraz v tejto chvíli spokojná, ale nechcem tu už viac byť...Nemôže sa stať, že by som tu neskôr ostala.
Zase mám svoj ľadový čaj, a taký zvláštne dobrý pocit. Nedám si ho nikým pokaziť. Nechcem si ho kaziť, pretože sa blížia prázdniny a ja prázdniny ako inak milujem, lebo logicky vtedy nie je škola. :)

 


Komentáře

1 džejmí | Web | 24. února 2010 v 19:27 | Reagovat

Tá prvá veta sa mi neuveriteľne páči. Je taká pravdivá. A nie je to len pohľad. Teda u mňa je to aj úsmev. Bože nemám rada také oslavy, ale inak v jeho prítomnosti aj ja často nevnímam. Ale ja častejšie nevnímam xD. Hm, neviem či by som zabudla. Ešte ti tu napíšem čo bolo na tom papieriku. Bolo tam niečo zo snívaním, že mu prajem šťastný život aj ke´d ma to možno bude bolieť. Že jeho úsmev mi dáva dôvod prežiť a to je to najdôlležitejšie. A to že ho navždy budem milovať a nikdy sa to nezmení. Že jeho úsmev ma bude navždy hriať. A že chcem lietať a jeho úsmev mi v tom pomôže. A že možno nelietam často, tak nech lieta aspoň tento "úbohý" papier. tento úbohý papier s mojimy slovami poletí. A možno doletí až na meista ktoré chcem vidieť. Nejak mi je ľahšie. Možno preto čo som tam napísala. Mžono z jeho úsmevu. a možno s toho všetkého čo si nahováram, ale čo, môžem si nahovárať čo chcem :D. Vietor vo vlasoch, slnko na tvári áno to chcem aj ja. Chcem mať autíčko a motorku. Aby keď na nu sadnem mohli sa mi rozžiariť oči lebo to bude adrenalín a ten je neskutočne dôležitý a perfektný :):-*. Ano sedieť na nej a ísť, nevieš kam, len tak do neurčita. A plne sa sústrediť na cestu a na veci okolo teba, na nič iné. A keď z nej budeš zostupovať budú ti žiariť oči :).Hej aj ty sa chceš fotiť v tej budke? :D Aaa ladovy čaj mňaaaaam. Ano majme ten pocit :))):-*

2 Ashley | Web | 24. února 2010 v 19:29 | Reagovat

Jee užasná pesnička, zbožňujem ju ale som odveci =)...
Neviem čo na to povedať, ako na to že na neho myslíš, možno je to dobré, možno by si nemala vážne neviem...to už musíš cítiť asi ty sama ale veď keď sa usmieval a pozeral, to je dobré nie?...prečo si potom odopieraš aby niečo bolo alebo na neho nechceš myslieť?...
Uuuha tak do zahraničia?...šla by som tiež hoci sa tu až tak zlé nemám oproti tebe, spolužiakov mám v pohode a občasné problémy má každý z nás, pred nimi neutečieme no ale vidieť kus sveta, je stále niečo zaujímavé...závidím...

3 Holie | Web | 25. února 2010 v 9:00 | Reagovat

hm teoreticky by toto mal byť zase taký trošku negatívnejší článok,ale prakticky to tak nie je.Skôr som z neho cítila niečo dobré.Možno je to tým,že si napísala,čo by si chcela a čo nie.Že si vyjadrila svoje túžby,že si s nami podelila o svoje plány a že v podstate chceš zmeniť svoj život k lepšiemu.To je super.Myslím,že človek bez snov a plánov ani nie je človekom,veď čo ho potom posúva dopredu aby bojoval?Nič.No ty máš svoje ciele a ja dúfam,teda nie,verím,že ich dosiahneš.Musíš!=)A akože no nesústreďuješ sa na ostatných,no ja nie som teraz nijako veľmi zaľúbená a nič také a aj tak sa nesústreďujem na to,čo mi vravia.Hlavne nei ráno v autobuse.To je na mňa hneď zrána príliš veľa.=D

4 Chiara | Web | 25. února 2010 v 21:00 | Reagovat

krásný článek :)
Jinač to znám, kamoška mi už řekla jestli nejsem nemocná. že furt čumím do blba a nevnímám.
Ja bych zase chtěla bydlet v Itálii a taky to tak jednou snad bude :)

5 Denda :) ♥SBé♥ :-* | Web | 27. února 2010 v 16:30 | Reagovat

Ach ;) Myslíš, že by si to dokázala? Ten polrok alebo rok bez neho? Ách keby sa ti to podarilo bola by som rada :) Dúfam, že zabudneš...

6 Xoxo | Web | 6. března 2010 v 10:56 | Reagovat

Pokud si myslíš, že to tak bude lepší, tak odjeď. Taky jsem to tak chtěla udělat, protože prořívám téměř to samý co ty. Ale nemám peníze. A ty jsou sakra důležitý abys něco mohla uskutečnit. Chci pryč, jako ty, od něj, ode všeho, já už to tady nevydržím. Chtěla bych do Californie. V Anglii je to sice krásný, ale tak nejak to počasí mně to občas deptalo.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.