Máme dve cesty, ktoré nič nespája

6. února 2010 v 13:28 | Tessa* |  Články
Zvejkaczqa má (bohužiaľ) pravdu. A (bohužiaľ) tá pravda bolí. Vedela som, že je to tak, ale vždy som to potláčala v sebe, ale teraz mi to konečne niekto povedal.

Tak pod sem, nech ťa naposledy objímem
Ja som ten ktorý spravil chybu a odídem

Predtým ako som si prečítala jej komentár, som napísala dlhý článok o tom ako som sa zrazu ocitla v jeho dome. Ako som sedela v jeho obývačke a prezerala si každý kúsok ich domu. Ako mi na ich vankúš na gauči spadol vlas a ja som ho tam nechala ako znamenie. A ak nič viac aspoň v jeho dome ostal kúsok zo mňa.
Znamenia. Hľadám znamenia ako Tessa z knihy.
A nechávam po sebe znamenia. Včera v jednej z tých predajní t-mobilu sme sa s Adel na tom dotykovom LG, ktorý tam je vystavený podpísali v tom skicári alebo čo to tam je. Ostaneme tam navždy. Ok, nie navždy..
Počula som ako rozprávajú a tak som vyšla s tej izby a on stál oproti mne, tak blízko, v jeho vlastnom dome. Jeho pohľad, pery, tá mikina, ten pocit... Nikdy nezabudnem. A to jeho ahoj. Odzdravila som a sklopila zrak. A viac som ho nevidela. Ale to hlasné búšenie srdca a tasúce sa kolená mi ostali ešte dlho.
Boli to iba sekundy a pritom také silné. Neviem prečo ale v tej chvíli ma napadlo iba, že mi si nemáme čo povedať. A že sa vôbec čudujem, že sa mi pozdravil.
A malo to zmysel niekedy?! Nemalo.. Keď si zase premietnem ten pohľad, tú strašne krátku chvíľu, uvedomím si, že tam bolo toľko bolesti a nevypovedaných otázok. Za hrozne malú chvíľu.
A znovu si to uvedomujem, že s ním nikdy nebudem šťastná. Trápi ma už neviem koľký rok, a aj keď mi možno niekedy spôsoboval chvíľky šťastia, vždy som bola sama. Nikdy nebol so mnou. Nebol tu keď som ho potrebovala, keď všetko bolo v prdeli. Keď bolo všetko v prdeli, on ma mal v piči a o to viac bolo všetko hrozné. Nikdy mi nepovedal ani, že ma má rád. Nikdy sme sa nerozprávali viac ako desať sekúnd. Nikdy neprejavil o mňa väčší záujem. Dokonca čítal tú poštu a neurobil nič. Možno ožratý niečo vypotil zo seba, čo vpodstate nedávalo ani zmysel...
Možno hľadám znamenia ako Tessa, ale ja nikdy nebudem mať jeho vedľa seba. On nepovie, že ma ľúbi. A príšerne to bolí. Ja viem, že sa nemám tým viac trápiť, ale to sa nedá. Celý čas som ho mala v sebe a teraz ho mám len tak vyhodiť? Viem, že mi nič neostáva, ale ja... Vždy som dúfala, že niečo bude.Vždy som si hovorila, že na neho počkám, dokým... Sa zobudí. Hľadala som znamenia v každom jeho pohľade. Lenže tam nikdy nijeké neboli.
Neznášam slovo navždy.
Toľko otázok by som mu položila. Nikdy nebudem mať na ne odpovede.
Neznášam slovo večenosť, pretože aj večnosť by bola prikrátka ...
Neznášam pravdu. Bolí.

Je to zlé, už sa to nedá vrátiť späť
Cítim len chlad, to dobré je už dávno preč

Chodievala som okolo jeho domu a predstavovala som si, že som neviditeľná a že vôjdem do jeho domu. Budem ho pozorovať a prezerať si jeho izbu. A včera som tam bola. Nie v jeho izbe, ale v jeho dome.

Prišla som domov a od včerajšku ledva udržiavam slzy a tvárim sa pred ostatkom rodiny, že sa mám dobre.

Týmito rečami sa iba viac ničím. Mala by som s tým skončiť, ale neviem ako sa to robí. Ignorácia mi vydržala asi týždeň, asi aj veľa hovorím. Niekedy si dokonca vymazávam všetko, čo mi ho pripomína z mobilu. Pokúšam sa o ňom, čo najmenej hovoriť, ale aj tak vždy na blogu píšem iba o ňom, pretože niekomu o ňom musím aspoň písať. Kam toto vedie..? :(
 


Komentáře

1 Džejmí | Web | 6. února 2010 v 20:07 | Reagovat

Nikam. Do záhuby. Do konca. Poviem ti akm to vedie. Jedna z vecí čo ma napadla keď rpídáem pondelok do školy a všetci sa dozvieme čo jej, ako bude on reagovať :(. Ja to psychicky nezvládnem a čo on bude robiť? Nič. Lebo on nadomnou nikdy nerozmýšľal. KOKOT! Znamenia ktoré osm hľadala boli len prázdne pohľady ktoré boli o rozmýšľaní nad nesmrteľnosťou chrústa. Vždy aj budeš dúfať pokiaľ sa priamo nedozvieš čo si myslí. Bud od brata alebo od neho. Od niekoho o kom budeš vedieť že neklame a že je fakt koniec. A pootm sa budeš snažiťo ho ignorovať len preto aby si nenamýšľal a aby si myslel že to skončilo. Budeš sa snažiť nesnívať a predsa to bude stále v tebe.. a potomna niečo prídeš, ale ešte neviem na čo, zatiaľ som na to neprišla.

2 Zvejkaczqa* | Web | 7. února 2010 v 10:06 | Reagovat

No nebudeš, protože vy dva se k sobě prostě nehodíte, ty jseš pro něj moc hodná, a on už ti moc ublížil.. a nikdy by si prostě nemohla být šťastný s někým, kdo ti tolik ublížil, a po kom strašně moc dlouho toužíš.. víš..zkus si třeba jen představit, že bys ho doopravdy měla, že by k tobě jednoho dne nacválal na bílém nebo zeleném koni, a najednou byl tvůj.. byly by jste spolu... héj:D.. To by to všechno bylo moc snadné.. takovýhle život není, a nikdy nebude.. tak ho nech plavat.. udělej si třeba papírovou lodičku na kterou napiš jeho jméno a spusť jí po nejbližším potůčku pryč, daleko do řeky... a ukonči tím jednu kapitolu svého života... neboj zlato, těch kapitol budeš mít v životě ještě tolik:)... ale nikdy nemůžeš otevřít novou, když ta stará je stále nedopsaná....:)

3 Sarah | Web | 7. února 2010 v 11:55 | Reagovat

ty si bola unho? :-OOO
no ale v prvom rade ta zabijem:D ten nazov clanku som aj ja planovala dat:D no nevadi...
ja ta uplne chapem... vies ze to nikam nevedie ale aj tak ho lubis, aj tak sa prenho trapis... a ked pri tebe stoji, ked sa na teba pozre, ked sa usmeje... vsimas si kazdy detail... a to su take detaili ktore si na inych ludoch nevsimnes ani keby velmi chces... a prave pre toto je to pre teba tazke... to je to ked rozum zakazuje ale srdce chce... srdcu proste nerozkazes...
podla mna by si mala s tym nieco urobit...:D mala by si sa uplne nasrat, zazvonit k nim a keby ti prisiel otvorit vsetko mu vykricat:D:D iba tak by si sa dozvedela co si mysli...:D
neviem uz co ti mam napisat... alebo poradit... nezabudnes tak lahko nanho, neodlubis sa na rozkaz... sama to dobre vies... odlubis sa len vtedy ked do tvojho zivote vstupi niekto iny...

4 Denda :) ♥SBé♥ :-* | Web | 8. února 2010 v 17:19 | Reagovat

Ďakujem :)

Idem čítať najprv predošlé články ;)

5 Denda :) ♥SBé♥ :-* | Web | 8. února 2010 v 17:27 | Reagovat

Čože? Ty si bola uňho? Asi som to zle pochopila.. Či?

6 Denda :) ♥SBé♥ :-* | Web | 8. února 2010 v 17:37 | Reagovat

A to čo si u neho robila akože? xD

7 Denda :) ♥SBé♥ :-* | Web | 8. února 2010 v 18:06 | Reagovat

Aha takže už chápem :) Ďakujem, že si mi to vysvetlila ;) Hej veď aspoň, že sa ti pozdravil :D To je super :)

8 kappa | Web | 9. února 2010 v 14:45 | Reagovat

asi to tak malo byť... vieš, takto sa trápiť nad človekom s ktorým si nemáš ani čo povedať bude naozaj asi zbytočné...možno... možno by ti pomohlo keby si naňho už vôbec nemyslela, nepísala o ňom... ani na blogu... myslím že by sa ti zišlo nejaké iné rozptýlenie...

9 kappa | Web | 9. února 2010 v 14:47 | Reagovat

aa... hej, ja som fotila...

10 Denda :) ♥SBé♥ :-* | Web | 9. února 2010 v 17:09 | Reagovat

Aj ja si myslím xD A čo ako sa dnes máš? :)

11 Holie | Web | 9. února 2010 v 21:28 | Reagovat

no ja už fakticky neviem k čomu toto celé vedie.Keď už naňho nevieš zabudnúť(jasné,že to nejde len tak,to poznám aj ja)tak ho aspoň nerieš alebo sa o to pokús.Nerozoberaj každý jeho pohľad,každé geto a slovo.Skús ho brať ako jedného z mnohých.Akurát sa nad tým tak,zamýšľam,že keď ľúbime niekoho a on si nás ledva všimne,tak vlastne visíme na každom jeho nepatrnom pohybe a pohľade a potom prikladáme obrovský význam veciam,ktoré si on ani neuvedomí a nie sú preňho dôležité.A myslí,že v tom je celé naše trápenie.Však ve´d koľko chalanov sa na teba za jeden pozrie?Alebo aj na mňa?A pritom si to vôbec neuvedomujeme,pretože pre nás nič neznamenajú.Ale kaonáhle by sa nám niektorý z nich zapáčil,hneď by sme sústredili všetky svoje zmysly na neho.Myslím,že celý problém je v tomot,aj u teba aj u mňa(okrem toho,že ľúbime toho nesprávneho).Takže pokús sa ho brať ako každého iného chalana...ak je to aspoň trochu možné.Za pokus to stojí si myslím.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.