Máte pravdu, všetci máte pravdu ! :(

10. února 2010 v 19:08 | Tessa* má halucinácie |  Články
Trieskam si hlavu o stenu...
Ja viem viem... Viem, že som nepoučiteľná... Nedávajte mi už nijaké rady. Sú k ničomu. Pretože tu rady nepomáhajú. Tu nepomôže už nič. Som hlúpa naivka. Viem viem...
Ale neviem to zmeniť. A ako by som chcela ! Je v tom strach, bojím sa. Neviem čoho, ale ja neviem začať od začiatku. Neviem začať niečo nové. Keď ho nevidím, trpím pretože ho chcem vidieť. Keď ho vidím, trpím lebo nie je môj. On je celé moje utrpenie plus ešte škola a vlastne vždy sa niečo nájde. Ale keď ho vidím, je to ako vo sne. Vtedy prestáva existovať okolitý svet. Áno som padnutá na hlavu. Lebo sa neviem odmilovať. Celá tá trápna láska patrí jemu. Tomu kto mi ju nikdy neopätuje. Všetky vaše komentáre sú pravdivé, viem, že mi chcete pomôcť, ale ja som stratený prípad. Holie má pravdu, v každom geste, pohľade vidím hory doly a pritom on to neberie ani trochu vážne. Viem to, cítim to. Lenže tá debilná nádej ma aj tak vždy presvedčí o tom, že ku mne musí aspoň niečo maličké cítiť... Ale načo mi je to maličké ?! To maličké čo možno ani nie je. Nikdy ma to neurobí šťastnou, ale neviem si teraz povedať, že je so všetkým koniec. Neviem to. Nedokázala som na neho zabudnúť počas dvoch mesiacoch prázdnin, tak asi ťažko zabudnem počas dní, keď ho stretávam aj dvakrát za deň. Nie nie, to nie je možné. Pretože sa neviem zaťať v autobuse a konečne dostať do hlavy, že je jedno či sedí predo mnou. Že je to len jeden z mnohých. Ja do svojej hlavy neviem už nič viac prijať. Myslím na neho príliš často, príliš často si vyčítam svoje city, táto situácia nevedie nikam ale aj tak ju neviem zmeniť. Možno prejdem vedľa neho raz a dokážem ho ignorovať (aspoň navonok), ale druhýkrát sa neviem odtrhnúť pohľadom od neho. :( On akoby patril ku mne a pri tom ja k nemu patriť nikdy nebudem. Toto je na hlavu. Ale je to tak. a mrzí ma to...
A tak sa pokúšam s tým žiť. Snívam aké by bolo ... Tie sny mi nikto nemôže zobrať. Tak len snívam a predstavujem si. Pomaly ale isto mi z toho jebne na mozog. Ale asi to tak malo byť...
Neviem sa z toho vymotať ! Ak by som to vedela tak by som nečakala doteraz ... Tri roky. Vyše troch rokov. Bojím sa toho čísla, bojím sa že bude raz väčšie. A ja s tým nepohnem.
Nechápem iné, ktoré majú každý mesiac iného a nadovšetko ho "ľúbia". Menia ich ako ponožky a vždy je to ten "pravý"... Nechápem ich ale zároveň im závidím. Chcela by som ho brať iba ako jedného z mnohých...
Asi sa stretnem s Martinom.
Bojím sa toho, ale čo môžem v tejto situácii stratiť ?
Stratila som toho už dosť.
Čas.
A viem, že ho myslením na Jura ešte veľa zabijem, ale prečo tam nejsť ?
Zistiť či je schopný mi ho vygumovať z hlavy. Aspoň na pár mesiacov. Týždňov. Dní. Nechcem ho mať viac v hlave! Prosím vyberte mi ho z nej!
Chcem vedieť na čo je toto dobré... Aký má toto zmysel...
Mám chuť vymazať tento článok.
Už neviem koľký je. Už neviem od kedy píšem jeden posratý článok. Písala som ho včera ale vymazala som ho... Lebo bol takýto. Celý o ňom. A vymažem ho aj teraz ? Stále ich mažem a hovorím si, že napíšem nejaký optimistický článok, alebo článok na zamyslenie... Alebo článok o hocičom ale nie o ňom. Neviem ani to!
No možno by som to mala aj tak po stý raz vyskúšať, čo ak to teraz vyjde ??
Za všetkým dávam hrubú čiaru.

_____________________________________

Zoznam vecí:

1. stretnúť sa s Martinom ...
2. nemyslieť počas toho stretnutia na jura a čo by robil kebyže nás uvidí spolu...
3. prestať počúvať smutné pesničky
4. prestať sa trápiť
5. neprestávať snívať
6. prestať v každom jeho pohľade hľadať niečo viac
7. dať si inú farbu na vlasy
8. flákať sa v piatok zo školy
9. prestať písať články obsahujúce jeho meno
10. ..

chcem more, azúrové more, chcem si dať piatok na seba ten kabát, ktorý mi svedčí, chcem počuť jeho cica, chcem pomarančový džús, chcem teplo a teplý vietor vo vlasoch, chcem ísť v kabriolete na pláž, chcem aby Tessa žila, chcem aby sme chodili spolu na výšku...
 


Komentáře

1 Ash | Web | 10. února 2010 v 20:28 | Reagovat

uuha...ty si teda asi riadne zúfalá :( vôbec ti nezávidím ale keď  už takú dobu sa trápiš a tak veď za tým určite niečo musí byť a neveríím, že on sa nad tým za ten čas ani na minútku nezamyslel...možno stačí jeden malý krok a všetko sa ti môže zmeniť =)...veď za pokus nič nedáš...môžeš len zíískať si tak myslím, ako som z toho vyčítala =)...možno, že sa mýlim čo je tiež možnéé ale dievča...veď keby ten chlapec vedel čo k nemu cítiš a akú dobu a to všetko taak asi by som na neho zvolala rovno atentát keby bol taký debil a nevážil si to a niečo hnusné urobil....to určite nie...podľa mňa sa nemáš čoho báť a skúúsiť hocičo čo ťa napadne a môže zabrať ;-)

2 Holie | Web | 10. února 2010 v 20:58 | Reagovat

Ach my ti tu asi robíme ešte väčší miš-maš v hlave svojimi komentármi.Lebo máme iné názory.Niektoré tvrdia,že to už nechaj tak,iné zase,že to nevzdávaj.To človeka asi ešte viac zdeptá.Takže tie naše komenty čítaj s rozvahou akoby si čítala len nejkú knihu.Rozhoduj sa podľa seba.Keď spravíš chybu,to nevadí;hlavne aby si sa z nej poučila a pohla sa ďalej.Ak tú hrubú čiaru myslíš vážne,tak sa jej drž a na jej druhý koniec už nehľad.Neviem,čo iné by som k tomu ešte mohla povedať.Proste človek sa musí hýbať stále vpred a nestáť na jednom mieste.

3 Holie | Web | 10. února 2010 v 20:59 | Reagovat

jaaaj vyhodnotilo mi to ako spam...tak ten koment pls zobraz,teda aspoň si ho prečítaj,keď už som toľko rozmýšľala nad tým ako sformulovať nejaké slová do viet=)

4 Sarah | Web | 10. února 2010 v 22:14 | Reagovat

paci sa mi tato veta: ,,Možno prejdem vedľa neho raz a dokážem ho ignorovať (aspoň navonok), ale druhýkrát sa neviem odtrhnúť pohľadom od neho. :("
mame to take iste:D dokazeme ich "ignorovat" maximalne 2 dni... potom je uz vsetko po starom:D
ach neviem ani co ti mam napisat... mas pravdu v tom ze ti chceme pomoct ale tie rady su k nicomu ked sa nevies odmilovat... vsetko to zavisi len od teba... rada by si sa pohla dalej ale nejde to... ale ktovie mozno ti ten Martin v tom pomoze... aspon trosku... dufam v to:))

5 Džejmí | Web | 11. února 2010 v 12:39 | Reagovat

Ale čo, aj ja som bola taká. V každom geste a pohľade som videla hory doly a možno by som ich videla do dnes no tým čo pvoedal sa aspooň snažím o to aby som na neho zabudla aj keď je stále vo mne a vidím ho takmer každý deň v škole. môj problém on a škola sa navzájom prelínajú ale čo mám robiť? Myslím, že veľmi by sa ti zišlo aby si sa odzvedela niečo ako je. Nie preto aby ti to ublížilo, ale preto aby ti to aspoň trošku otvorilo oči. Možno. No tak tam chod, áno lebo ten čas bude premárnený, lebo ten čas keď snívaš je fajn ale v podstate premárnený lebo ti dal len veľmi krátky pocit eufórie. A aj keď snívaš takmer vkuse, je to veľmi krátky čas kedy si šťastná. A čas ide rýchlo, tak tam chod a uvidíš či to pomôže. Či možne kopne martin do riti jeho a on vyletí cez stenu. A síce tam ostane diera, treba do nej skúsiť urobiť okno a keď budeš chcieť spomínať len stiahneš žalúzie aby si nevidela von z okna. A ak raz budeš pripravená spomínať na to s úsmevom, vtedy môžeš konečne vytiahnuť žalúzie a otvoriť okno. Inak aj ja si chcem prefarbiť vlasy, len neviem či mi chytia. A keď budeš chcieť, tak aspoň s časti prestaneš tie smutné pesničky vnímať. A prepínať. Ale v piatok mi to asi nevíde :(. Nemám ospravedlnenku. Ale asi diem aj ke´d ju nemám, lebo mi to je jedno.

6 ~ Žužu <3 | Web | 11. února 2010 v 16:55 | Reagovat

Ahoj Silvi nejdřív se omlouvám že jsem tu dlouhou dobu nebyla...K článku-Nejsi hloupá,naivní ani nic jinýho.Ty jsi holka která umí milovat...Jsi spráávná holka,na kterou je život až moc zlej.Ty si to nezasloužíš,aby na tebe byl osud tak zlej...

7 ~ Žužu <3 | Web | 11. února 2010 v 16:56 | Reagovat

Můj komentář byl vyhodnocenej jako SPAM :(

8 Zvejkaczqa* | Web | 11. února 2010 v 17:53 | Reagovat

"Láska" prostě neexistuje a tim to hasne.. a nevím, co tady pořád všichni řešíte:D:D...
A děkuju za pochvalu laye;)♥ i já ho musím tobě pochválit, protože je pekný;).. když na něj koukám, tak mi to připomíná uplně léto:))..

9 Chiara | Web | 11. února 2010 v 20:57 | Reagovat

:( Neboj...neboj bude lépe. Je mi za tebe smutno protože PŘESNĚ vím co citíš. Milovala jsem kluka celý rok a jen se koukala, SNILA, užírala se, nemohla jsem zapomenout..brečela jsem a stále DOUFALA. A stále jsem ho měla ráda ještě před 2 měsíci..až musel přijít někdo nový kdo mi ho dokazal vymazat.Jenže ten nový to je moje UTRPENÍ je to tak složité a pořád neznám, nevím a doufám..je to na začátku který muže skončit dřive než začně.
Citím s tebou, vím jaké to je. :(

10 mirka | E-mail | 31. prosince 2011 v 12:10 | Reagovat

Presne toto je to najlepšie riešenie. Chce to niekoho nového, kto to dokáže vygumovať. Teda najlepšie urobíš, keď budeš aktívne vyhľadývať sytuácie v ktorých budeš spoznávať nových mužov. Tzv.spoznávanie na plný úväzok!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.