Prepáč že sa mi páčiš, prepáč mi, že ťa chcem, prepáč mi, ale ja za nič nemôžem

10. března 2010 v 18:39 | Tessa* chce odísť.. |  Články
Ešteže existuje toto miesto. Ešteže niekto veľmi inteligentný vymyslel blog. Pretože je to miesto, kde si môžem písať čo len chcem. Môžem sa tu vypísať.. A to potrebujem napríklad aj dnes.
Posledné dni sú pre mňa dosť ťažké. A to vo viacerých smeroch. Od vtedy ako som prišla v pondelok po prázdninách do školy, tak je všetko hrozné. A to ani nepreháňam. A všetci ostatní vyzerajú takí šťastní..Vlastne sa vôbec čudujem, že ešte ako tak prežívam... Sú to problémy, ktoré si ma nájdu vždy. Asi ich ani neviem presne opísať, ale ide tam o komunikáciu s ľuďmi alebo ako to mám napísať..(?) Alebo tu ide aj to, že nikdy nezapadnem medzi rovesníkov, mám úplne iné zmýšľanie. Alebo tu ide aj to ako si vždy uvedomím, že všetky tieto problémy by boli zanedbateľné ak by so mnou bol aspoň človek, ktorého ľúbim, ale ten ma má na háku. Ak ma vôbec niekde má... Aj keď musím uznať, že od vtedy ako som mu napísala tú poštu a ako mi povedal tú vetu, tak je to o dosť iné. Vlastne nie o dosť, iba trochu. Trochu je to všetko iné. Aj jeho správanie v mojej prítomnosti je iné, aj jeho výraz v tvári je iný, keď sa pozerá na mňa. Vyzerá ako vyplašený zajačik. Asi sa bojí, že na neho skočím a začnem mu pred všetkými vyznávať lásku a on sa bude hanbiť. Za mňa..Áno darí sa mi ho viac menej ignorovať. Nepozerám sa na neho a vlastne ak sa aj pozriem je to taký smutný pohľad. Úplne zničený, lebo ja sa tak naozaj aj cítim. Dnes ráno som išla s bratom na zastávku, kde nastupuje aj on. Stála som tam sama. Za mnou stálo zopár bývalých spolužiakov, s ktorými sa už ani nezdravím. Modlila som sa,aby čo najrýchlešie prišiel autobus (ale pravdaže meškal!). A niekde ďalej stál on s mojím bratom. Iba raz som sa tam pozrela. A práve otáčal hlavu odo mňa. No to je jedno. Keď konečne prišiel autobus, rýchlo som sa do neho napchala a sadla si. Ale pravdaže moji úžasný spolužiaci (bývalí) si sadli blízko a musela som počúvať ich kecy a pripadať si ZASE ako neviditeľná. Vtedy sa to na mňa celé zase začalo sypať, prisahám vačku, asi by som sa tam rozrevala (som trápna..), ale našťastie ma ako tak udržovali v normálnom stave esemesky od Moni.. A v tej chvíli som si uvedomila, že musím odísť z tadeto. Mňa tu nič nedrží. Skutočne nič. Ani jeden jediný človek. Ani žiadne puto.
Nechcela som, aby to dopadlo takto. Nechcela som, aby mu bolo trápne ma stretávať. Vie všetko. Vie toho dosť. Čítal to a odignoroval to. A to ma doteraz naozaj hnevalo. Ale teraz? Teraz to trhá všetko moje vnútro. Spôsobuje to tupú bolesť niekde vo mne. A tej bolesti sa zbavím, tým, že odídem. Nechcem tu stráviť už ani jeden deň.
Mňa ani tak neštvú ostatní ľudia, lebo na nich mi nezáleží, ale štve ma on. Lebo jeho ľúbim.

Za tieto problémy si už ani neuvedomujem a neužívam tie dobré veci. Dnes v škole bolo dobre. A po škole ešte lepšie. Toľko sme sa smiali. Dokonca som si aj pripadala tak, že patrím medzi tých ľudí. Aj keď viem, že je to iba dočasný stav, tí ľudia ma ešte veľakrát sklamú. Vždy to tak je. V škole sú dobré a aj dosť zlé dni. Ale vždy tie zlé sú silnejšie, vždy prekryjú tie dobré. A tých dobrých je tak či tak málo. Už ani nemôžem uveriť tomu, že pre mňa bola základná a teraz je aj stredná príšerná. A keď pôjdem na výšku, tak to bude tiež horor? To nikdy nezapadnem medzi spolužiakov? Vždy to budú iba namyslené sfetované deti? ..

Dnes v škole sme si pozerali časopisy o fotení. Také pekné fotky tam boli, musím sa aj ja tak naučiť fotografovať.
A čo je najhoršie, nemám už žiadny adrenalín..! Ale kto by sa obetoval a zviezol ma napríklad na motorke? Alebo kto by ma na nej učil jazdiť? Možno by som mohla zajtra zdrhnúť z poslednej hodiny- to by bol adrenalín.. Strácam už aj nápady. A dnes by som aj mohla zase vytiahnuť korčule a ísť na nočné korčuľovanie. :D

Do veľkonočných prázdnin sú to asi ešte tri týždne.. A potom takmer tri mesiace školy.
To mám naozaj prežiť? .. A vlastne ja asi nebudem spokojná ani cez prázdniny. A čo ak naozaj pôjdem do tej zahraničnej školy a bude to tam zlé? Čo ak ja nebudem šťastná nikde? A nikdy? .. Čo ak to nie je len týmto miestom? Ono je to určite vo mne. No dobre, nechám to už radšej tak.
Aj tak tieto moje úvahy nevedú nikam.

(Otrepaný nadpis, ale posledné dni mi tá veta stále chodí po rozume, tak švác som ju dala ako nadpis článku..;))
 


Komentáře

1 Ashley | Web | 11. března 2010 v 15:29 | Reagovat

adrenalín?...=D netreba to s tým zase preháňať, zbytočne viacej prúserov, ktoré ti taktiež zhoršia náladu ešte viac...ale vidíš, keď si sa tak dobre bavila s tou kamoškou tak prečo sa tak nebaíte každý deň?...také niečo dokáže tak pozdvihnúť náladu, že ak by sa to stalo už nejakou rutinou nepovažovala by si možno ani situáciu v ktorej si kvôli nemu za až tak ťažkú ;-)...zabudla by si na to trošičku, nie úplne ale zatienilo by to tie zlé stránky =)

2 kappa | Web | 11. března 2010 v 15:53 | Reagovat

ktovie, možno to nie je v tom mieste ako ty píšeš... ale ak je chyba v tebe, vôbec to neznamená že by si nemala byť nikdy šťastná, práve naopak, je to to najjednodušie... stačí, ak trochu pozmeníš svoj postoj... hm... najjednoduchššie a najzložitejšie zároveň...

3 džejmí | Web | 11. března 2010 v 16:30 | Reagovat

S tej motorky na obrázku som skoro odpadla. Podľa mňa čaká kedy sa na neho vrhneš a on už nebude musieť orbiť nič. A tým pádom by si mu pohladila ego a nikdy by si sa nedozvedela že aj on ťa tajne ľúbil lebo by on tvrdil že si si ho získala. Dobre to nič, len som sa zasnívala :D, ale znie to dobre. A možno čaká že vytiahneš z vrecka nožík a zarežeš ho :D.Všetko je možné. A ak je to pravda z mojimy esemeskami tak apsoň niečo, lebo mna tie tvoje vedia vždy potešiť. No vidíš ale si na otm lepšie, teba štve len on a mňa medzi ostatným štvú všetci ! Inak to keď ja prežívam okamihy že aj je to clekom v pohode je mi z toho chvíľku zel .. ako je možné že niekedy je to v pohode a vzápetí by som všetkých zavraždila?? Možno ej chyba vo mne .. áno určite maličká je že som neprispôsobivá alebo neviem ale jednoducho sa potom cítim divne lebo neviem čo si mám myslieť.. je dobre ap otom sa všetko dosere. Inak keď natrafíš na niekohio z motorku zavolaj, doletím ;DDDD. No možno je to v nás, určite, lenže iné miesto nám to možno pomôže vyhnať. Pametáš na ten citát?Čot i pomôže preplávať moria a striedať emstá? ak chces iuniknut tomu čo ťa trapi musíš byť iná nie inde. Ktovie, možno je to pravda, možno nie.

4 džejmí | Web | 11. března 2010 v 16:33 | Reagovat

Napadlo ma meno Džordž a tak sa mi zapáčilo že som ho niekomu musela prideliť. V tom som si spomenula na toho chalana a urobila si z neho svojho akože budúceho priateľa. To je len čistá irónia a snívanie čo hovorí Džordž :D:D:D. Ale inak Džordž je fakt veľmi pekný. Keby nemal dievča, asi mu napíšem. Istý druh adrenalínu. Mimochodom ešte niečo, nikdy osm nebola na kučeravých (to za všetko može Jano), a teraz aj Džordž. A ani na blondiekov som nebola ale keď ten Džordž je taký sladký :D:D:D:D:D:D. Šibe mi ale vieš musím nejak toho jana vykopnúť a Džordž mi určite rád pomôže. Ale inak ako sa naozaj volá ten chalan neviem :D. Džordž je aj tak určite krajšie :D.

5 kappa | Web | 12. března 2010 v 23:13 | Reagovat

no to hej, ale keď si zoberiem to, koľko sprostostí robím... uff, hambiť by som sa mala :D

6 Xoxo | Web | 13. března 2010 v 14:05 | Reagovat

Aj keď si myslíš, že to nikam nevedie..tak to vedie..Lebo všetko má svoj cieľ a ako hovorím ja, nič sa nedeje bezdovodne. Nechcem si tu hrať na psychologa, aj tak by mi to nešlo. Ja by som ti chcela pomoct, ale neviem ako. Viem že je tažké zabudnuť. Ja už pomaly zabudam. A vieš ako sa hovorí..zmizí z očí..zmizí z mysli.Je to pravda. Pre teba by teraz mala byť najdoležitějšia motivácia aby si sa mohla dostať čo najdalej od toho miesta kde žiješ teraz. Odraziť sa od dna. A ja viem že to zvladneš, lebo aj keď ťa nepoznám, viem že si niekde vo vnutri silná osobnosť. Pa :)

7 Denda :) ♥SBé♥ :-* | Web | 13. března 2010 v 17:21 | Reagovat

Zas pesimistický článok. Ale je fajn, že aspoň občas sú v tej škole aj dobré dni. Nočné korčuľovanie xD To môže napadnúť len teba :D Určite budeš niekde a niekedy šťastná. Musíš. Chcem, aby si bola.

8 Zvejkaczqa* | Web | 14. března 2010 v 11:21 | Reagovat

Jednou najdeš člověka, s kterým budeš doopravdy spokojená, budeš ho milovat ještě víc a on bude milovat tebe. Navždy nebudeš na tom místě, kde jsi teď, protože až pudeš na výšku, tak třeba běž někam uplně jinam, do jiného kraje, města, prostě pryč, a uvidíš, že poznáš nové lidi, nové tváře, a třeba už konečně najdeš někoho, s kým si budeš rozumět:)))) Někdy to určitě bude, tomu věřím!:)

9 icewinddale | E-mail | 14. prosince 2010 v 21:30 | Reagovat

Som ostal dost sokovany ked som to cital sa to presne s vecisny do bodky hodi presne na mna uz niekolo rokov. Stale som sa s toho clanku neprebral. Ludia hovoria  ,ze raz si niekho kto ta bude mat rad najdes ale nechapu to pretoze rozmyslaju inak, necitia sa v spolocnosti tak ako ti.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.