Strácam

22. března 2010 v 18:08 | Tessa* plače... |  Články
Pravdaže to tak nemohlo pokračovať. Raz musel prísť nejaký zlom a teraz je všetko iné. Strácam sa v tom,ja už fakt neviem, čo je správne a čo nie. Jednoducho ono to strašne bolí... A ja už nechcem trpieť! Vytrpela som si už dosť. Je mi jasné, že už nikdy to nebude ako predtým. Viem, že strácam, že zase iba strácam a tentoraz viac ako si možno uvedomujem, ale ja už neviem byť iná, neviem sa tváriť, že je svet gombička. A ako sa mám citíť keď si skevele rozumejú aj bezo mňa, keď ma niekoľko minút sústavne ignorujú?? Ako keby som neexistovala. A ja som sa toľko krát už snažila... Nikdy som im nerobila to čo oni robia mne, pretože viem ako to bolí... Ale prečo to robia vždy? Každý deň čo som v tej pojebanej škole?! Po prvýkrát som naozaj odišla. A viem si predstaviť ako ma budú teraz ohovárať a ako ma aj určite po tom ohovárali, ale prestáva ma to baviť... Tentoraz som sa už nevedela ovládať a tváriť sa šťastne. Všetkému je koniec.
A tento zlom nastal aj vo "vzťahu" k Jurovi. Neviem to popísať, ale asi ma už naozaj prestalo všetko baviť. Neuveriteľne mi ubližuje. Viac s tým už nedokážem žiť. Veď to, že som to doteraz vydržala je zázrak. Zázrak ktorý sa na mne podpísal.. Pripadám si ako totálna piča. Vždy zo všetkého vyjdem ako najväčšia piča... Ako sa mi mohol opovážiť niečo vyčítať? On mi nemá čo vyčítať. Nemá na to právo, pretože on nikdy tak netrpel ako ja. Nikdy neplakal po nociach a nepýtal sa prečo. Preto mi on nemôže povedať ani pol slova. Nemá ani najmenšie poňatie, čo som si kvôli nemu vytrpela. A napriek tomu mi je to už všetko jedno. Nech si žije svoj život a môj nech nechá tak.
Prichádzam o všetko. A zároveň neprichádzam o nič. Nikdy som tie veci vlastne nemala. Nikdy som nemala priateľky a nikdy som nemala jeho. A pritom keď teraz cítim ako to ide preč, bolí to ako by som to naozaj niekedy mala. Ako keby bol niekedy môj. A pritom ho ani nepoznám.
Prečo som na Martinovu otázku ako bolo v škole odpovedala, ušlo to?? Prečo všetkým klamem? Prečo klamem sama seba? Ale načo mu budem vypisovať ako som dnes posrala všetko čo sa len dalo? ... Nie je typ chalana, s ktorým by som to mohla riešiť..
Bolia ma oči od toľkého plaču...
Zo všetkého najviac ma bolí asi to ako sa zachovala Janka, pretože som ju brala ... To je už jedno. Ale asi aj tak ma vždy bude najviac bolieť to všetko (alias nič) s Jurom. Ako blbá som si ešte pozrela jeho profil a plakala nad tým, čo tam má. Nechápem sa už ani sama. So mňa sa to začalo valiť ako zo sopky, ledva som pretrpela autobus, ledva som prišla domov a už som spustila hrozný plač. Ubíja ma, že ja tu nikomu, už naozaj nikomu, nemôžem dôverovať. Prestávam rozumieť, prečo sa všetko toto deje mne.. Stále ide iba o vzťahy a vždy sú na piču. Neviem žiť v realite. Ja nepatrím na tento svet. Ja nepatrím asi nikde. Možno do nejakého vymysleného svetu, ktorý si sama vymyslím, aby som dokázala žiť... Žiť ako žiť. Veľa premýšľam a nežijem. Keď prestanem myslieť začnem žiť. Snažila som sa, ale asi už naveky sem budem klepať tieto hlúposti o tom ako som na dne. Chcela som sa usmievať, hovorila som si ,že to bude dobré, lenže ono to nie dobré už niekoľko rokov... Že nebudem celý život nešťastná? Začínam veľmi pochybovať o tom.
Neexituje človek ktorý by ma z tohto sveta vytiahol, ktorý by ma počúval a chápal (nemyslím teraz blogových ľudí, ale ľudí z mojho okolia). Ale ja jednoducho neviem už takto žiť.
A rozhdola som sa. Zajtra nejdem do školy. A mi je jedno čo sa bude diať... Môj plán bol najskôr sa tváriť, že mi je zle, aby ma mama nechala doma, ale nie som dobrá herečka ... Tak mi vznikla v hlave myšlienka, že zajtra normálne ráno vstanem akože na bus, ale nepôjdem naň. Odídem aj z domu, ale nenasadnem na nijaký autobus, ale vrátim sa domov. Potom sa budem tváriť, že nám odpadli hodiny a prišla som skôr, lebo brat je vždy skôr doma ako ja. Alebo to je už jedno, niečo vymyslím... A tak to chcem zopakovať ešte v stredu,pretože to som chcela tak či tak neísť do školy, lebo to by som musla počúvať tú škriekajúcu učiteľku, ktorá by do mňa hučala, že prečo nemám urobenú úlohu, takže ostanem tak isto doma a poobede skočím k svojej doktorke, že mám nejaké žalúdočné problémy alebo čo a že som ostala už aj včera doma, tak nech mi dá ospravedlnenku aj na ten deň a možno ma aj vypíše do piatku. Uvidím. Ale do školy nejdem.
A moje ďalšie rozhodnutie je, že prestanem byť nejaká ustretová k ľuďom, budem hnusná a poriadne. Pretože ostatným je jedno, ako mi ublížia, tak prečo by som ja mala hľadieť na ich pocity? Končím s tým.

Idem si zobrať niečo na jedenie.
A idem pozerať II.diel The Vampire Diaries.
Dúfam, že prídem aspoň na chvíľu na iné myšlienky.
A úprimne vám prajem lepší život aký mám ja. :(
Lúči sa Tess.

 


Komentáře

1 Ashley | Web | 22. března 2010 v 18:51 | Reagovat

Dosť pesimistický článok a nebudem klamať, že som ešte nič také hnusné nezažila za čo som vďačná ale to, že som to nezažila neznamená, že nemôžem vyjadriť svoj názor a myslím, že ty si veľmi silná osoba a si super človek. Nemeň sa kvôli páru hlúpym ľuďom v triede, buď stále sama sebou. K nim sa môžeš správať tak, ako si si to zaumienila ale nie sú všetci ľudia takí ako oni v triede. Chápeš, správaj sa k nim, tak ako oni k tebe - áno to môžeš, ja len teraz naznačujem na to, aby sa s teba nestal takýto človek ku každému pretože to by bola veľká škoda pre človeka, ktorý by ťa nemal šancu spoznať. Vyser sa na Jura, nestojí ti za toľké trápenie. Ži svoj život v triede, povedz si, že tam chodíš preto, aby si sa naučila niečo nové, mala dobré známky a niekam to v živote dosiahla ;-) to pomáha. Ostatní ti vieš čo môžu, samy si to posrali a asi si to už u teba tak ľahko nevyžehlia a raz príde čas, keď ťa budú potrebovať a ty im to všetko pekne vrátiš a uvedomia si, čo robili. Vtedy budeš mať svoj vysnívaný život a ako bonus sa budeš nad nimi smiať ako si oni ten svoj pokašľali.
Teraz sa skús zamerať na niečo nové, čo ťa zamestná, bude na úžitok a bude ťa to baviť. Napríklad sa nauč hrať na gitaru alebo nejaký nový jazyk (to nikdy nie je na škodu-ja to robím =D ). Uvoľníš sa pritom, zabudneš na problémy a v hlave budeš mať stále nejaké nové myšlienky a nápady. Ostatní budú len pozerať ako si nad vecou ;-)

2 Aďka :) | E-mail | 22. března 2010 v 19:54 | Reagovat

Ale čo ja to tu vidím...ďalší smutný článok :( To sú naozaj všetci takí odporní? no ja ti ten jazykový pobyt potom skutočne prajem.
Daj si určite pár dní voľna (pokoj nadovšetko :)).

3 Džejmí Salvatore | Web | 22. března 2010 v 20:33 | Reagovat

No, koniec.
Ty sama si povedala že už musíš prestať. nie je to ľahké ale takto to ďalej nemôže ísť. Čítam že ťa bolia oči od toľkého plaču, čo chceš vyschnúť, alebo oči vyplakať a potom mi ich poslať (po holubovi? :D). Nesmieš takto pokračovať. tá pravá (čiže ja) ti to hovorím, ale pozri skús sa cez to preinesť (ano jasné ja hoovrím čo od Jana som prešla k Ianovi no skutočne jeden lepší ako druhý :D). Ty vlastne ani nemáš na výber, cez jura sa proste preniesť musíš a bud už šťastná. Povedz stop chlapom (ako ja, okrem Iana, on je upír :D) a bude dobre. Daj si všade niekoho kto sa usmieva, odstrán z mobilu všetku smutnú hudbu ale jednoducho niečo robi lebo takto to ďalej nejde. Alebo si nájdi nejakého idola ako ja (Ian ♥). Možno to nebude mať zmysel, ale aspoň na čas ti to odstránio z halvy jura a potom uvidíš. aj ja uvidím čo bdue dalej ... a gratulujem že si vstala a odišla od spolužiačok. Dobre si urobila. Tak no ale haloooo, toto nie. Patríš tu a to že si zatiaľ nenatrafila pri sebe na ľudí ktorý ťa podržia, no tak si ich zatiaľ nenašla raz nájdeš (možno aaj ja). Momentálne mám všetko na háku, bav sa s každým, bud hnusná na každého, maj v pičizmus každeho, ale usmeivaj sa. Skušaj to stale dookola, ale netráp sa. Je to skoro vkuse a to už nie je dobre ;). KOnEČNE si to tak napísala. A už ma neštvi a urob to. Nebud ustrtova a ked ťa naseru konečne treba byť hnusný aj z druhej strany, bdueš hnusná aj ty a mať v piči ich otazky čo ti je.. nič, len sa mi konečne otvorili oči. To že si odišla bol prvý krok ;). A ashley to pekne napísala a ty sa budeš smiať ako si oni ten svoj život pohnojili. Ja si zháňam doučko z agliny drž mi palčeky ;). A ešte jedna vec, nechod tam ked nechceš, kľudne nechod ;D. Urobíš dobre, ja som tak mala minulý týždeň a ubehol mi tak rýchlo. A tento musím nejako zniesť celý a potom pondelok idem k lekárovy a už sú veľkonočné ;). Myslím na teba ;)

4 xoxo♥♥♥ | Web | 22. března 2010 v 21:15 | Reagovat

Ach jaj. Ja viem. Nemaš to nejlehčí. Nevím jestli by sme si rozumněli i ve skutečnosti,ale já ti rozumím aspoň v tomhle virtuálním světě. Věř mi že vše bude lepší. Taky jsem si tím prošla.

5 Sarah | Web | 22. března 2010 v 22:10 | Reagovat

moja:((( nepaci sa mi ked sa trapis... neviem ani ako ti mam pomoct:((
nikdy som taketo nieco nezazila... vlastne teda zazila asi v prvom rocniku na strednej ked ma spoluziaci deptali a jakmile som prisla domov zrutila som sa na chodbe a plakala tam asi hodinu... tiez mam pocit ze sem nezapadam... ach... a to co pises o Jurovi ze ta nici a ze uz ta to nebavi... a on ani nevie ako moc ti ublizuje... toto iste som aj ja zazila so sss... plakala som kvoli nemu jak vadna a nemalo to ziadny zmysel... a toto je podla mna presne zaciatok niecoho noveho... aj ty si uvedomujes ze to uz nema zmysel trapit sa kvoli niekomu kto sa netrapi kvoli tebe... uvidis ze toto obdobie prejde... aj ty si presne musis uvedomit niektore veci a naucit sa s nimi zit... ako ja... pretoze ani ty ani ja nemame na vyber... darmo ti tu budem nieco pisat to si jednoducho musis uvedomit sama inak to nejde...
a hlavu hore:)) zajtra pekne nechod do skoly, zober fotak a chod niekde do lesa(?) a fot... tym sa odreagujes:)) uvidis ze to trapenie prejde... lebo musi... nikto sa nemoze trapit cely zivot...:))

6 Tessa* | Web | 23. března 2010 v 12:52 | Reagovat

[2]: Hej všetci sú odporní. :( Ale už aj ja budem. :) No to neviem či vyjde, ale pokúsim sa o to, aby vyšiel.. No dám si. :D Dnes som nešla do školy a hneď sa cítim lepšie. Chachá!

7 Zvejkaczqa* | Web | 25. března 2010 v 15:14 | Reagovat

Stále jde o vztahy. Tojono. Ale jak řikám, když si nebudeš nikoho "nepřipouštět k tělu" víc než je zdrávo, tak budeš OK. Asi prostě teď ještě není ten správný čas, kdy  nejsme připravený na nějaký pořádný vztah. A já když se nad tím vlastně tak zamyslím.... tak o něj ani nemám zájem... je to zase o spousty dalších komplikací víc, a ono už jen bez těch vztahů jich je víc než dost....
Už se na něj vyprdni, vím že to asi neni snadné... ale kdyby "jste si byly souzeni" tak by to teď vypadalo jinak... víš, třeba se ti teď líbí, ale kdybys ho poznala víc, tak bys ho začala nesnášet... třeba je lepší žít v tý iluzi, že on je takový jako v našich představách...
a jestli ho máš opravdu ráda, tak ho nech žít... nech ho, aby on byl šťastný, a jak je vidět, tak ty do jeho životního příběhu nezasahuješ...
...vím že je to hodně "ošklivý", co píšu, ale prostě je to tak..
...uvidíš, že ty si najdeš jednou krásného úžasného jiného kluka, kterého budeš milovat uplně celou svou osobou, a co ty...třeba si zrovna on najde tebe...
...ale nespěchej, prostě tomu nech čas a nezaobírej se vztahama, vždyŤ v životě je spousty dalších věcí, událostí, a cokoliv jiného, ale čím dál víc čtu tvé články, tak tím víc se na něj upínáš, "zkus se zamyslet sama nad sebou, kdys napsala naposled článek, kdebyses o něm nezmínila ani jedním slovem?"... a existuje vůbec takový?... vybodni se na něj sylwy, on ti za to trápení VŮBEC NESTOJÍ :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.