Žila som normálne a potom.. Prišiel on.

7. března 2010 v 17:23 | Tessa* |  Články
Pred prázdninami som si sľúbila dve veci:
*užijem si jarné prázdniny
*potlačím ho v sebe najhlbšie ako sa dá

Jarné prázdniny som si skutočne užila! A som na seba hrdá, že som netrčala doma, že som vytihla tie kročule, aj keď sa neviem dobre korčuľovať. Bolo to jednoducho super obdobie, ktoré prešlo (bohužiaľ..) veľmi rýchlo... Stretla som sa s kadekým a užila si každý deň. Potom sme išli na dva dni k rodine (tuším so to písala...).
Väčšinou sme iba nakupovali... A dnes sme sa vrátili. A vlastne som sa aj tešila domov. Sem, do tohto domu, do vlastnej postele, ale neteším sa zase na ten príšerný stereotyp... Na školu, spolužiakov, písomky, skúšanie, večerné príchody domov, únavu, stresy, a ranné cestovanie autobusom...

Darilo sa mi zopár dní na neho až tak nemyslieť. A už v posledných dňoch, možno od štvrtku som zase do toho padala. Zase moje vysedávanie na gauči, zase tie pesničky cez sluchátka, zase ten plač večer do vankúšu. Potom sme našťastie odišli k tej rodine, kde som aspoň trochu zahnala myšlienky na neho, ale teraz... Teraz je to späť. Zase prekračujem tie hrubé čiary, ktoré som za ním dávala. Už ich ani nepočítam. Radšej už ani nepočítam. Nepočítam ako dlho trvá už tento stav. Veľmi podivnej zaľúbenosti.
Rozmýšľala som ako to všetko vyzeralo predtým, ako som ho uvidela na tých schodoch v škole, ako som si ho začala viac všímať... Možno som nebola ani najšťastnejší človek na svete, ale všetko bolo dobré. Lepšie ako teraz. Lepšie ako už týchto niekoľko rokov. Predtým mi nič nevadilo, nemala som problémy, a netrápila som sa toľko.
Po asi mesiaci som zažila pokojné a šťastné obdobie. Aj keď pre mňa 100% šťastie by bolo iba s ním, ale keď...
Nie všetko môže byť také jednoduché, nie všetko má ľahký priebeh, nie vždy to ide bez bolesti...
Spomínala som vám tú hrču v hrdle, však? To ako sa cez ňu ťažko dýcha...
Viem, že takto to ďalej nemôže ísť.
Nemôžem sa večne trápiť. Musím byť s ľuďmi, ktorý za to stoja. Nemôžem myslieť na neho, lebo on za to nestojí. Nemôžem hľadať v jeho očiach niečo viac ako úplne obyčajný záujem.
Musím sa správať tak, aby to možno o dva mesiace nebolo tak ako dnes.
Ale ignorácia tých, ktorých milujem nie je práve moja silná stránka.

trápim sa ešte viac počúvaním takýchto pesničiek...


Lúči sa s vami Tessa,
ktorá musí dnešný večer
ešte niečo poriešiť, aby zase
neskončila so slzami vo vankúši..


 


Komentáře

1 Džejmí | Web | 7. března 2010 v 21:41 | Reagovat

Boež moja milovaná pesnička!!!!! Milujem one republic *-*.
No to som rada že si si užila prázdniny :)). Že si vytiahla korčule (ktoré nemám a pochybujem že bduem mať krucifix!!). A som rada že si vypadla na víkend preč a dúfam že si tam nejako prišla na iné myšlienky :). Skús nejako zmeniť stereotyp ako ja. A ty si sa aspoň ostrihala. Mňa stále všetko okolo mňa nudí. V podstat esme si jedna jedna. Teraz niekedy sa už musím ísť ostrihať aj ja a ty zatiaľ skúsiš nejako zmeniť stereotyp ;). Hovoríš ako ja keď som si s ním písala. Keď mi hovorili čo ti je a ja som si myslela že mi je s toho všetkého zle. ale to teraz, teraz je mi skutočne zle, vtedy to bolo všetko také nádherné a jendoduché. No aj keď jednoduché ako jednoduché, ale vtedy som lietala  teraz to už neodkážem. Vtedy to bolo také... ľahké. v tom zmysle ako pierko. Teraz je to ako závažie. Všetko. Ale nemyslím na to. Nemsieš ani ty. Neplač. Usmeivaj sa. Stretneš ho v autobuse usmievaj sa. Si v škole a máš nervy, kašli na všetko skús byť ako pierko a usmievaj sa. A ak ťa niekto nasere pošli ho do piči. mTreba zmeniť svet. Stereotyp. Tú nudu. Čiastočne aj seba. Hneď bude všetko krajšie. Ja som mala len jeden víkend, ale poviem ti, som celkom nabudená. Ty si mala prázdniny. Chce to menší nový začiatok, poprázdninocý ^^. ano 100% šťastie iba s nimi, ale to neznamená že neexistuje 99% šťastie. Len sa treba snažiť. A slniečko nám príde na pomoc ;). A čo chceš poriešiť? :-O:D

2 Ashley | Web | 7. března 2010 v 22:01 | Reagovat

Čo keď si na seba len zbytočne tvrdá?...veď nikto nepovedal, že nič nemôže byť alebo sa stať tak proste len tomu nechaj voľný priebeh...nemusíš na neho vyslovene prestať myslieť len ho tak nejak odsunúť trošku nabok, byť sama sebou a mať to proste na háku - byť voľná...nie je to tak ťažké ;-)...waaw korčule už aj mne by trebalo zase prevetrať pretože doma súú už riadne zapadnuté prachom =D

3 Aďka :) | 8. března 2010 v 10:39 | Reagovat

Ahoj milá Tessa :) nedávno som úplnou náhodou našla tento blog a skoro celý ho prečítala. No úprimne, ľutujem ťa, že máš takéto trápenie. Ako som čítala staršie príspevky tak toho J. by mal niekto praštiť do hlavy aby sa uvedomil. Ty sa hlavne netráp kvôli nejakému chalanovi, ktorý to má na háku. Skús si nájsť nejaké záľuby, pri ktorých naňho prestaneš myslieť. Myslím, že korčuľovanie je dobrý nápad. Ja som sa napríklad začala venovať zbieraniu autogramov, pri ktorom si precvičím angličtinu a ak sa pošťastí dostanem aj autogram od nejakej hviezdy ;). Ty si na tom možno lepšie, lebo máš aspoň nejakých kamarátov, s ktorými sem tam môžeš vyraziť vonku, ale ja sa neviem zaradiť medzi mojich pubertálnych rovesníkov. Ešte jednu radu ti dám holko :) nepočúvaj tie pesimistické piesne a skús si pustiť Beatles :D mňa vždy dostanú do správnej formy :)

4 Tessa* | 9. března 2010 v 16:49 | Reagovat

[3]: Ďakujem za komentár a povzbudenie. :-* Skutočne sa pokúšam začať s niečím novým, čo mi pomôže na neho až tak nemyslieť. Inak ja mám iba zopár kamarátov, tiež som taká -iná, čo asi nikdy nezapadne medzi rovesníkov.. No hej jeho by bolo najlepšie praštiť niečím do hlavy a nie raz. :-/ Hej,Beatles majú dobré pesničky. ;D

5 Denda :) ♥SBé♥ :-* | Web | 9. března 2010 v 17:59 | Reagovat

Super, že si si prázdniny užila :) Darilo sa? Super ;) Pokrok :D Škoda, že zas... To teda fakt nemôžeš. Ale ako..?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.