Duben 2010

Možno nikdy nebude môj a možno to tak bude dobré

30. dubna 2010 v 17:04 | Tessa* |  Články
Mám rada, keď mi niečo hovorí. A popritom sa pozrie tak do zeme a potom zase na mňa a má taký ľahký úsmev na perách. Škola bola hrozne dlho pre mňa len nekonečné utrpenie, nikdy som sa tam netešila, nemala som sa na čo. Ale ako prišiel on, tak vždy keď sa na mňa usmeje, alebo si všimne že existujem, tak v duchu mi zaznie myšlienka, že pre to sa oplatilo ísť do školy. Je to zvláštne, pretože on sa mi nepáči. Aspoň si to chcem myslieť a ono to je aj pravda. Pretože dnes, keď som išla s kamarátkou cez park a Juro išiel oproti, tak ... Bum a koniec. Nevidela som ho dlho, dlho som ho nevidela tak naozaj, aj keď išiel dávnejšie autobusom, tak som ho vnímala iba tak okrajovo, nepozrela som sa na neho priamo. Ani dnes. Keď som si všimla, že je to naozaj on... Nepozerala som sa na neho. Ale pritom som zo seba dostala vetu v zymsle, že by som mohla ísť na autobus, na ktorý ide on. Ako som to aj vypustila z úst, uvedomila som si vôbec čo som povedala a usúdila som, že som úplný blázon a pravdaže závislák na...ňom. Možno už nikdy nikoho nebudem mať tak rada ako jeho. Aj keď teraz to je také, že ho ani nevidím a ani mi nechýba (no možno to všetko si len konpezujem tým novým). To (čo môžme nazvať láska) k nemu stále v sebe nosím, a ono to vždy vyjde na povrh, keď tak bezmyšlienkovite poviem niečo čo naozaj bez dlhšieho premýšľania vypustím z úst. Ľutovala som to, a rýchlo zahovárala, lebo to znelo akoby som povedala ja ho stále ľúbim. A ja ho viac už nechcem ľúbiť. No bývalo aj horšie. Časy, keď som kvôli nemu chodila ako tá najposlednejšia troska, lebo vtedy ma to pálilo a ničilo moje vnútro, no teraz možno naozaj kvôli tomu, že moju pozornosť zaujal niekto iný, ma to až tak netrápi. Žijem a som spokojná. Teraz. Teraz mi je fajn, a možno zajtra to už tak nebude. Možno túto noc zase budem na neho myslieť a ten nový pôjde do čerta. Ale to už nechcem dovoliť. Hoci, ja viem, že to bude stále vo mne. Ale dokým je to potlačené niekde hlboko vo mne, tak je všetko oukej.
Len ma zaráža tá... Jeho typická ignorácia. Až ma priam uráža, že po tom všetkom si žije spokojne svoj život (hoci ja ho tiež spokojne žijem, občas) a len tak si prejde dnes vedľa mňa a o chvíľu ako by som ani neexistovala. Len som si (naivne) myslela, že aj pre neho je to také ako pre mňa. Osudové. Lenže slovo osudové v mojom živote nemá miesto a pritom chcem mať medzi niekým to osudové. Dobre trepem..
Chalani sú zložité stvorenia. Aj ten nový. Nakoniec sa potvrdilo to čo každý vedel, ale ja som dúfala, že to tak nie je.. Ale dnes som sa normálne spolužiaka opýtala, čo sa vlastne stalo a nech mi povie pravdu. A potom mi s tým novým objasňovali, ako to bolo a nakoniec to je tak, ale zase nie je to až také zlé... Proste zložité je to, ale aspoň boli úprimní a ... A tak.
A to jeho klop klop. :)
Neviem sa dočkať nedeli (za tie nákupy) a som rada, že konečne je piatok! Asi si pôjdem sadnúť von a slniť sa. :-)

Lebo nič nie je isté

28. dubna 2010 v 18:36 | Tessa* |  Články
Zvláštne ako je to s ním iné. Nech sa rozprávam s kýmkoľvek len s ním to má niečo do seba. Cíto to aj on tak? Dnes sme viedli takú dlhšiu debatu, sedel pri mne a padali stále nejaké poznámky a potom téma čo všetko rozbehla... A aj keď sa skončila, vedela by som sa s ním stále rozprávať. Úplne dookola, aj o tom ako som chcela ísť na zahraničnú školu alebo ako nemám rada svoju triedu. Pred ním mám neskutočnú chuť byť úprímná a vlastne aj som. Ale možno ešte viac. No v poslednej dobe neviem, čo si mám o ňom myslieť, pretože... Dnes sa stala taká vec, čo zmenila môj pohľad na neho a dosť. Stalo sa vám niekedy, že ste sa začali smiať nad niečím čo vám v tej chvíli pripadalo úplne absurdné, no po čase vám začalo dochádzať, že až také absurdné to nie a že dokonca by to "absurdné" mohla byť krutá realita?  Nie je nič dokázané, no málokto pochybuje o tom, že to tak nie je. Mala som takú chuť sa ho spýtať na pravdu, nech mi naozaj úprimne povie či to bol on (aj by som mu sľúbila, že to nikomu nepoviem), lenže bolo by to divné a... Skutočne neviem čo si mám myslieť. Dôkazy hovoria proti nemu, ale zároveň neverím... Nechcem veriť niečomu takému. Nechcem o tom viac písať, pretože... Radšej to tu rozoberať nebudem.
No čo ma trápi je to, že neviem či to čo ukazauje je naozaj on, neviem aký je v skutočnosti. Možno je len prispôsobivý ako sám povedal. Možno bol zo začiatku slušňák, ale v skutočnosti je grázel ako povedala M. Ale to ukáže čas a možno ani ten nie.
Je ťažké zbaviť sa pocitu, že som mu naletela a zmieriť sa s tým, že ostanem sklamaná. Možno. Možno je naozaj taký akého ho chcem mať. (vyškierajúci sa smajlík)
A potrebujem ešte radu, pretože ma prepadol strach z toho, že to tu niekto z reality nájde a to by bol prúser. Čo mám robiť? Lebo chcem pridávať fotky, aj svoje a rada by som písala aj všetko čo si myslím a nie len cenzúrovala všetko. :-D Mám radšej vymazať svoje fotky a písať len tak okrajovo? Lebo v poslednom čase každému objavujú blog ľudia, ktorí by ho nemali objaviť. :-/

O tom ako sa dá do bodov zhrnúť môj týždeň zmeny!

25. dubna 2010 v 17:49 | Tessa* |  Články

Človek nemôže byž nikdy šťastný, pretože minulosť vidí lepšiu ako bola, prítomnosť horšiu ako je, a budúcnosť lepšiu ako bude.

Zbežne som si čítala môj ex-denník, ktorý mi ukázal ako sa mám dobre a že raz si budem priať, aby som sa mohla vrátiť do svojich mladých liet. Neviem prečo, ale každé obdobie v ktorom som vnímam v tej chvíli veľmi pesimisticky a vždy si zo všetkého zoberiem len to nepríjemné. Pokúšam sa už neľutovať, a brať svoj život taký aký je. Možno niekto (napríklad tie hladné deti v Afrike) by môj život brali hneď všetkými desiatimi, pretože môj život oproti ich je oveľa lepší. Možno. Možno nie je lepší, lebo občas mám chuť byť práve to dieťa v Afrike ako žiť vo vlastnej koži tu, na mieste ktoré raz určite opustím. Mám takú predsatvu, že pôjdem bývať niekde na anglický vidiek, kde budem mať drevený biely domček niekde v prírode a malú záhradku, blízko stromy a rieku, a budem žiť v súlade s prírodou. Dala by som tam usmievajúceho smajlíka, ale nechcem ho mať v tomto článku.A som sa rozhodla, že sa asi začnem pomaly meniť, aj keď pravedpodobnosť, že sa mi to podarí je veľmi malá. No stále som si nie istá či to chcem. A na čo sa vlastne chcem zmeniť... O týždeň idem nakupovať a mienim si kúpiť nové veci, ktoré pohladia moju dušu. A možno ma zmenia. Musím si kúpiť aj niečo na vlasy, niečo čo im dodá pružnosť a objem (nie žartujem). Stačí, že budú vyzerať ako vlasy, pretože si ich začínam obľubovať. A aj ofinu, hovorila som vám vôbec, že mám ofinu?!
Ďalší bod, ktorý spomeniem je, že prestanem nejak extra vnímať opačné pohlavie a hlavne toho ehm nového. To by bolo najlepšie, čo by som mohla urobiť, najlepší krok k zmene.No a rozmýšľam aj nad zmenou designu mojho blogu (a možno aj celého blogu), a mám už aj zopár nápadov, ešte zrealizovať jeden z nich a bude všetko oukej. Klamem.
Takže by som si to mohla zhrnúť: (obľúbila som si tie malé okrúhle vecičky)

  •  Takto o týždeň vyrážam na Tour de obchody! Tešííím!
  •  Kúpim si ten náhrdelník, ak ho ešte majú. (srdiečko s anglickou vlajkou)
  •  Tento týždeň zohnať v drogérii niečo na vlasy.
  •  Žehliť si vlasy. Občas... No.
  •  IGNOR voči chalanom. A HLAVNE voči tomu chalanovi.
  •  Pracovať na zmene blogu!


Minulosť sa nám stále vracia a je iba na nás ako jej dovolíme zasiahnuť do našej prítomnosti!


Trápna, trafená, osamelá, divná, opustená, zranená, sklamaná a dúfajúca

24. dubna 2010 v 18:32 | Tessa* |  Články
  •  Môj život sa rúti do neznáma.
  •  Najhoršie je, že neviem čo chcem.
  •  A neviem kto som.
  •  Je ťažké nájsť seba v tomto svete.
  •  A ostať takým.
  •  Neviem sa zmeniť, a chcem to vôbec?
  •  Všetci sú iní, som tu sama.
  •  Všade je faloš a ja ju naznášam.
  •  Hovoria o plánoch, ja žiadne nemám.
  •  Musím sa zmeniť, aby som ich mala?
  •  Bolelo to, keď som ho videla s nimi..
  •  Ale za všetko si môžem sama.
  •  Bojím sa nadväzovať nové vzťahy..
  •  Lebo som posera. (Aj taký musia byť)
  •  Ale čoho sa vôbec bojím?!
  •  Nemám čo stratiť. Ja nie.
  •  Občas mám chuť byť úprimná.
  •  Radšej som ticho a hádžem iba trápne pohľady.
  •  Tss, bohvie čo si o mne myslí.
  •  Už viem prečo odišiel z tej školy.
  •  Ale nepovedal mi to on!
  •  Môžem je*ať.
  •  Všetko. ZASE!
  •  Urobil chybu. Že prestúpil.
  •  Ah, prečo pochválil jej otrasného psa a moju premakanú etiketu, ktorú som robila celý víkend, si ani nevšimol?!
  •  V utorok nechcem ísť do školy.
  •  Vediem zvláštny život.
  •  A tie moje stavy nikto nepochopí.
  •  Chcem byť iná, poraďte mi ako sa to robí...=(
    secret


Možno sa ešte vrátim.

21. dubna 2010 v 17:55
Z vysoka je*em realitu!
Z vysoka je*em školu!
Z vysoka je*em ľudí a ich trápnu faloš!
Z vysoka je*em celý svet...

No možno si to ešte rozmyslím.
fuck reality

Svet nechápe...

20. dubna 2010 v 16:49 | Tessa* |  Články
Svet nechápe ľudí ako som ja a ja nechápem ľudí ako sú oni. Musia dookola riešiť moju postavu, musia vždy vidieť iba to čo je na povrchu a nie vnútro?
Nikto nepochopí moje stavy, moju úzkosť a to ako som ticho pričom ostatní kecajú jedna radosť. Premýšľam. Nad všetkým, všetko čo sa stane si premietam hlave no i tak na to zachvíľu zabudnem. Som jednoducho iná a nebaví ma byť iná sama. Ťažko sa mi vyjadruje to všetko. Možno sa z niekým smejem a som šťastná, ale nie je to dokonalé šťastie, je tu vždy nejaký háčik. Zvláštna bariéra, ktorú sa bojím prekročiť, lebo inak by si už vážne o mne mysleli že som načisto šibnutá. A pritom si vždy hovorím, že na tom nezáleží.

Nikdy naozaj nikdy nezáleží na názore druhých.

Ak robíme niečo o čom sme presvedčení, niečo čo chceme naozaj úprimne (zo srdca) urobiť, tak je jedno čo na to povedia iní.Záleží iba na tom, že to bude niečo čo budeme brať ako správne. Ja som presvedčená o tom, že by bolo najlepšie ak by som do školy už nikdy nešla a pritom viem, že to nie je správne.
Stále len premýšľam. Málo sa rozprávam s ľuďmi a napriek tomu mám chuť ešte menej s nimi komunikovať. Prídu mi často ako nejaké bytosti v pluta, ktoré hovoria úplne iným jazykom ako ja. Som tam stratená, nikto ma nechápe, nikomu nehovorím nič úprimne, v škole to nie som ja. Vlastne z časti určite áno, ale stále si uvedomujem, že niečo potláčam v sebe, že to nie je úprimné.
Tvárim sa naštvato a nikto nemá ani poňatie prečo (často ani ja sama). Usmievam sa keď sú všetci vážny. Som smutná keď sa všetci smejú. Som unavená keď sú ostatní plný energie, som prázdna... A nemám chuť to meniť.
Trieskam blbosti, ako vidím už to nikoho ani nezaujíma...
Správam sa úplne inak aká som v skutočonosti. Schizofrénia? Mám rada chaos, keď nič nestíham, keď mám plno práce, keď niekde bežím, lebo inak by som to nestihla... Mám rada ľudí, chcela by som sa s nimi viac rozprávať, chcela by som mať nespočetne známych a kamarátov a pritom sa správam úplne inak.
Nemám chuť do jedla. Nemám chuť vlastne do ničoho. Snažila som sa iba zopár dní, a to len pre toho nového. Ale nemám chuť sa snažiť kvôli niekomu inému. Neoplatí sa to, pretože vždy za tým nasleduje sklamanie.
Musia ma riešiť?
A vlastne mne je to jedno. Postupne sa dostávam do stavu, keď mi bude už naozaj všetko jedno...

Túžba po niekom ako som ja

17. dubna 2010 v 20:04 | Tessa* |  Články
Ako by bolo všetko v rovnováhe, keď mal v uchu jedno moje sluchátko.
Počúval z neho Memories, pretože sa pýtal čo počúvam.
Nechcem na neho myslieť, ale preto robím pravý opak. Som proste rebel. :D
Počúva úplne inú hudbu ako ja. Nemáme toho veľa spoločného, veľakrát neviem čo mu mám povedať a ako rozviť konverzáciu, ale aj tak mám rada keď mi niečo hovorí.
Mám rada jeho hlas.
Nechcem nič viac ako kamarátstvo. Ale viem, že nebudem mať ani to. Pretože... To tak v živote chodí a hlavne som pri ňom dosť hanblivá, čo mi len kazí moje plány, o tom ako... 
FAJČÍ!
A robí pičoviny.
A zároveň je taký...
Iný ako oni.
Ale z jednej strany im je podobný.
A keď rozpráva...
Viem že toto nedopadne dobre. Pre mňa určite nie a preto ho musím ignorovať.
Hrozne ma zaujal. Ani nie tak prvý deň čo tam sedel sám... Skôr ďalšie dni a hlavne vtedy, keď išiel s nami z druhej budovy a povedal niečo o konverskách a ja som mu niečo na to povedala, čo možno ani nepočul, ale stále sa pozeral pomedzi kapucňu na mňa a ja tiež. Pršalo a ja som vtedy chcela mať niekoho ako on. Nie za frajera, ale za kamaráta... Priateľa s ktorým by som si hovorila tajné veci.

Hovorili by sme si akí sme šialení.

Počúvala by som s ním hudbu (jeho hudbu) a on by mi trepal tie jeho múdre reči, na ktoré nemám čo povedať, ale on by nečakal odpoveď. Iba by rozprával, mám rada jeho hlas, ale to som už tuším spomínala. :)
Mám zvláštne výčitky, keď o ňom píšem. Nechcem ho spomínať, nechcem aby bol pre mňa taký dôležitý.
V piatok sedel oproti mne štyri hodiny a nedalo sa ho ignorovať. Nechcem na neho myslieť príde mi to také retardované.

Nechcem aby si všimol že ma niečím zaujal.

On je taký zaujímavý...Je proste nový a ja ho chcem za kamoša...Je to choré....Ja som chorá...

Mám pocit, že by som mu mohla povedať takmer o všetkom a on by ma aj tak nepovažoval za trafenú. Povedala by som mu, že neznášam svojich spolužiakov, že mám blog, že si často pripadám sama....ale že zároveň mám samotu rada. A počúval by ma. Bol by to jediný človek ktorý by počúval moje hovadiny a z časti ma chápal. (Chýba mi niekto taký.) Len tak z prdele by som mu zavolala a povedala by som mu do piči toto ma taaaaaaaak štve....chcem sa zmeniť chcem byť iná....a pustila by som mu do mobilu pesničku ktorú práve počúvam a on by povedal že je to riadne a spolu by sme sa smiali aká je tá pesnička zaostalá ale že nám sa páči. Ja by som mu opísala ako som dnes celý deň kreslila a ako ma to bavilo a že mi pomohla jeho rada...
Pre vlastné dobro sa mu budem vyhýbať a budem ho ignorovať, pretože ja jeho nezaujímam..

..a nechcem si myslieť že áno!


Sklamania naše každodenné

15. dubna 2010 v 16:05 | Tessa* |  Články
Sklamania sú ťažké. Sľúbila som si, že už nebudem slepo dôverovať ľuďom, no i tak som to nedokázala. Chcela som mu veriť, verila som v to, že nie je ako oni a pritom ON taký JE. Akoby ma niečo otupilo, keď som videla a pomaly začala chápať čo robí. Každý, úplne každý, sa dá nimi stiahnuť. Chcem veriť, že on taký nie je, ale predsa je a ja svojou vierou v dobro nič nezmením. Pretože ja nie som dôležitá, dôležitá je tá, ktorá ho potiahne zo sebou až na úplné dno. Tá čo sa pretvaruje pred ním, pred všetkými, možno dokonca aj pred sebou. Tvári sa, že je kamarátka, ale ona nepozná niečo také ako kamarátsvo alebo láska, priateľstvo... Pre ňu je všetko iba povrchné.

Už nikdy nechcem v niečo dúfať, v niečo veriť, a už nikdy si nechcem myslieť, že niekto je taký ako ja,

že nie je skazený dnešnou dobou a že bude môj kamarát. Nechcela som nič viac, iba počuť jeho hlas. No dnes sa mi už ani jeho hlas nezdal pekný. Po tom ako som pochopila, že fajčí, že šňupe tú ich magorinu, že sa najviac rozpráva s R... Bude to presne tak (a už aj je) ako som si myslela, ale aj tak som dúfala, že on je iný. Vyzeral tak. Prečo som tak naivná?
Nedokážem ich počúvať, pretvarujú sa všetci navzájom... Nedokážem počúvať akí sú všetci falošní a zase sa mi potvrdilo, že ja taká nie som, a ani nechcem byť a dokonca ani neviem taká byť, ale chcem mať aspoň okolo seba takých ľudí, čo sú ako ja. Takí čo nebudú fajčiť, len preto aby zapadli. Takí čo ťa neohovárajú, keď sa otočíš. Takí čo vidia aj tvoje vnútro. Tak hrozne som verila, že on je taký ako ja, že pôjdeme spolu z druhej budovy školy a spýta sa ma na našich spolužiakov a ja mu poviem, že sú falošní a že im nemá veriť a on by povedal, že si to všimol a že verí mne. Povedal by mi prečo odišiel z tej druhej školy, ale dnes ma to už nezaujíma. Chcela som sa s ním viac baviť, ale mňa nikto nepotrebuje. Mám príliš zaostalé rozmýšľanie na to, aby som v dnešnej dobe bola niekomu skutočná kamarátka.
Nemám chuť sa pozerať na to ako si budú liezť do zadkov, ako sa R. bude stále pokúšať získať si jeho dôveru.. Dnes bola celý čas otočená na neho, prečo to tak je? Že ona získa čo chce, aj keď viem, že to nie je skutočné, pretože od nej nikto nemôže čakať skutočné kamarátstvo, ale prečo ho ona má blízko a prečo sa ho ona pýta tie otázky, ktoré som sa chcela pýtať ja? Prečo mu musí hneď na prvej hodine napísať lístoček a prečo má také vysoké sebavedomie, keď pritom nie je pekná, len ona seba za takú považuje? A pritom ju nikto nemá rád (ale ešte že existuje stará dobrá pretvárka..), akoby aj mohol? V sekunde by sa otočila každému chrbtom.
Možno je fajn, že je v našej skupine, ale vlastne je to jedno. Nie je taký ako som si myslela. Takže je jedno kde bude, NIKDY nebudeme kamaráti a prečo som v to vlastne dúfala?
Preto, že nemám nikoho. Nemám komu povedať pravdu. Nemám byť ku komu úprimná. Ja musím riešiť ostatných a počúvať ich, ale mňa počúvať nikto nebude. Preto som dúfala, že je iný ako ostatní.

Lepšie je sa dobre opiť ako zle sa zamilovať

12. dubna 2010 v 19:31 | Tessa Cudi* |  Články
Aj tak som prišla už o všetko. Pozrela som sa na profil spolužiačky a mala tam skupinu: Rozum hovorí: "Už dosť!", ale srdce: "Vydrž!"
No nie je to pravdivé? V mojom prípade je to také. Zdravý rozum (teda kúsok čo mi z neho ostal) mi hovorí, že je...koniec,ale srdce, city k nemu ma presviedčajú o tom aby som počkala. No vlastne doteraz to tak bolo. Čakala som ani neviem na čo. Vlastne viem. Ak mám byť úprimná ja som naozaj reálne dúfala, že mi ešte odpíše na poštu, že sa mi prihovorí a tak. Aj dnes keď som prišla na pokec a mala som poštu napadlo ma že možno odpísal. Choré. Ale aj pravda je, že to už nie je také ako predtým. Veľmi sa to zmenilo. A veľmi k tomu prispela tá pošta. Niekedy si kvôli nej pripadám ako najväčšia krava, ale veď ona mi ukázala veľa. Človek ktorý ma ponížil na takú chuderu, že nedopísal si nezaslúži moju lásku... A od vtedy už prešlo veľa času. A ten čas mi ukázal pravú tvár všetkého. Neuvertiľné ako mi dnešný deň prinášal samé odhalenia alebo dôvody toho aby som sa raz a navždy na neho vykašlala. Musím uznať, že dnes keď som ho po dlhom čase videla v autobuse mi prenikol do hlavy... Ale už nikdy, naozaj nikdy sa ním nemôžem nechať takto ovládať..
Ale chápete to?? Zabila som toľko času, a výsledok? Žiadny. Možno ten že nebudem už taká naivná, ale nedostala som od neho ani len malý kúsok lásky... Nikdy nebolo my. Vždy som bola iba ja a moja posratá láska k nemu. Ostrihal sa a vyzerá strašne, vôbec mu nejdú krátke vlasy. Mala som chuť na neho kričať,že na kerého boha sa dal ostrihať... Ale on by ma nepočúval. Sedel si tam blízko mňa, iba cez uličku. Z rádia išli pesničky ..také pomalé a smutné. O láske.Prinútila som sa pozerať von z okna. Pre vlastné dobro.
Prečo ma niekto nezobral a nevyfackal ? Nemyslím dnes ale prečo ma doteraz nikto nevyackal za to čo robím? Za to ako sa ničím? Keby do mňa niekto hučal veď on je debil nemysli na neho, nezaslúži si to, zomre sám a žiadna ho nebude chcieť, ty máš na lepších, uverila by som tomu. (To nerátam vaše komentáre,lebo to nie je také ako keby mi niekto na živo povedal, že je debil). Lenže mňa v škole spolužiačky akoby v tom celom iba podporovali, dookola sme hovorili iba o ňom a dávali mi nádej... A posledné čo potrebujem je nádej.
Doteraz som celú svoju pubertu zabila trápením sa pre neho. Od 13 rokov do svojich 16 som žila a dýchala iba pre neho a nikto tu nebol, aby mi povedal spamätaj sa! Nikto mi nepovedal že existujú aj iní a že Juro nie je koniec sveta.
Kid ♥
Priznávam sa, pozrela som sa na jeho profil a pridal sa do skupiny, ktorá je v nadpise. Mám dve správy. Zle som sa zamilovala a z neho bude ožran prvej triedy. Ale prečo by ma mal zaujímať čo z neho bude? Ja aj tak odídem za svojím Kidom a z Jurikeho nebude nič. Chodí na takú školu že oh a s jeho prístupom k životu. Oukej, zomrel pre mňa. Juro? Kto je Juro? (Dobre to bolo trápne..:D)

No hej, po víkende zvykne byť pondelok a pondelok sa rovná škola. Máme nového spolužiaka (chudák, ešte nevie čo za hlúposť urobil keď prestúpil), ktorý nie je ešte skazený ale veď istí občania našej triedy ho skazia. Hlavne jedna všetkými "milovaná" (krycie meno) Trojvláska, ktorá mu už na prvej hodine napísala lístoček a nechutne ho začala baliť. Jaj, chcela by som varovať toho chalana, že čo za bitch to je, ale ešte som sa s ním vôbec nerozprávala. A vlastne sú to jeho sračky. Celý deň sa dal zvládnuť iba kvôli hudbe môjho drahého a jeho pikčrs v mobile. Vždy keď som si predstavila, že som s Kidom na nejakej party a aj s Davidom tak som sa usmievala a nič ma netrápilo.  Neuveriteľme ma včera večer a dnes ráno bolela hlava. Podľa mňa to bolo kvôli škole, je to strašné keď si predsvaím že ešte ako dlho tam budem musieť chodiť. Dúfam (naozaj moja posledná nádej) že do tretieho ročníku sa nedostanú niektorí ľudia..
Včera som poslala Martinovi pesničku čo mám v minulom článku a spýtala som sa čosi o nej myslí a on že nepáči sa mu (DEBIL!). A ja že prečo? A on že je to teplošské (DEBIL!!). A ja že ty si teplošský a on na to, že nie :D (ale si ..grr..) a potom napísal, že on černochov moc nemusí (to nemal písať, bo viem kde býva..cháchá!) a ako dôvod napísal, lebo robia zo seba veľých frajerov, a to mi už nedalo a viac menej sme sa preto pohádali... No totálny rasista. :-/
A včera dokonca napísal, že ma naučí jazdiť aj na motorke. Viem, že to nesplní, ale je mi lepšie keď som to sem napísala. A chcem zase niečo zmeniť, v piatok idem s mamou do mesta a kúpim si farbu na vlasy. Aby som sa Kidovi páčila. :D :-*

T.H.E E.N.D na dnes :)
by Tessa*, tá čo bude Kidova žena (jediná) v chorobe i zdraví

Keď je to skutočné nemôžeš od toho len tak odísť

10. dubna 2010 v 22:14 | Tessa* je vo vzťahu ;D |  Články
Zo sveta sa vytráca láska. Odchádza a nevšíma si ako na ňu kričím aby sa vrátila. Láska odišla spolu s ním. Láska však narozdiel od neho so mnou bola. Láska k nemu. Nikdy so mnou nebol. Bolí predstava, že nemám spomienky (memories!). Aspoň nejaké spomienky, že medzi nami láska bola. Keď sa s niekým rozídete a bolí to aspoň máte neskôr na čo spomínať, tie spomienky sú dôkazom, že to raz v minulosti naozaj bolo, ale ja nemám dôkaz. Všetko mi preteká pomedzi prsty, chcela by som to chytiť, ale ono to nejde. Keď sa ma niekto spýta či som už s niekým chodila poviem nie a je to pravda. A potom sa zrazu chcem opraviť, lebo v tele mi prejde pocit akoby by som niekoho mala, veď ja som milovala a aj milujem, až neskôr si uvedomím, že je to iba ilúzia... Že to nebol vzťah, je to iba porucha v mojej hlave.. Niekto povie, že chodil už s 10 chalanmi a pritom dokopy nemiloval tak veľmi ako ja a to som vzťah nemala. Nie je to na zaplakanie? Je. Ale aj tak neplačem.

Aj keď bolesť patrí k láske. Zvykla som si na ňu, možno sa s ňou neskôr aj spriatelím. Chodí so mnou všade, kde môže a ja som sa naučila jej v tom nebrániť, pretože... Vycucala zo mňa všetku silu proti nej bojovať. Vo svojej podstate je krásna. Ľudia ju nemajú radi a pritom ich toľko naučí, možno viac ako šťastie a radosť. Bolesť ťa naučí bojovať a nevzdávať sa. Postaviť sa na nohy a bojovať proti nej, lebo je to tvoj život a ona tam nemá čo robiť! Ale so mnou si rozumie už dávno. Mne každé ráno pripomenie ako bolí neopätovaná láska. Rada mi ukazuje aká je silná a ako chutia slzy. Niekedy večer mi do ucha šepká, že s ním nikdy nebudem... Má pravdu. A to bolí.Ale už nie tak ako to zvyklo bolieť. Pretože teraz žijem len pre svoje sny a pre svojho muža. ;D
Som tak hrdá na dnešný výtvor, ktorý mi zabral asi polku soboty, ale musím priniesť obety pre blog. ;DAko som tak robila na novom designe, počúvala som Kidovu pesničku - Pursuit of Happiness. Našla som ju na blogu Xoxo a odvtedy sa neviem od nej odtrhnúť. Milujem ten jeho hlas, akoby sa so mnou rozprával pomocou tých pesničiek. Má krásny hlas. (..do what I do so Do you hey hey). Som prihlásená na pokeci a čakám kedy príde Martin. Mám chuť si s ním písať. Je to na hlavu,keďže som o ňom písala všeličo v minulom článku, ale spomenula som si ako ma chcel učiť jazdiť a ja chcem vedieť jazdiť. Ach, keby ma niekto naučil jazdiť na motorke. V Krok za krokom bolo dnes také pekné auto, presne také v akom by som chcela jazdiť... Mustang bez strachy červený. Krásny. Predchvíľou som bola na korčuliach, ledva som už videla na cestu, ale bolo dobre. Mala som chuť ľahnúť si do trávy a pozerať sa na hviezdy. Nebola zima. Nebola mi zima. A bolo vidieť hviezdy... Prečo tu nemám pri sebe človeka, ktorému by som zavolala aj o polnoci, že poď sa pozerať na hviezdy a on by prišiel a ležali by sme na dvore na tráve (na tej krásnej zelenej tráve..) a hľadeli na oblohu. Adel je pravdaže chorá, stále je chorá, stále je iba s Dodom, každú voľnú chvíľu za ním cestuje, ale on za ňou ani nepríde. Ich vzťah je hrozne zvláštny, ani tu nejdem rozpisovať čo mi o nich hovorí, ale sú hrozne divní. Ako to hovorí tá pravá, ale mne prídu takí...čudní. No. 



Táto platonická láska ma naozaj teší. Stále mám v sebe taký príjemný pocit, že je všetko dobré, že ma nemusí trápiť skutočný svet, pretože mám svoj. I ♥ BLACK BOYS. :D 
Inak David Guetta je taký vtipný keď tancuje, ale je to zlaté. ;D To mi pripomína, že som sem ešte nedala video Memories, aby ste videli akí sú zlatí, ale vlastne pochybujem, že niekto nevidel ten klip. Najradšej by som sem pridala ďalšie obrázky Kida a Davida a samé videá, ale už aj tak je to tu nimi preplnené. Celý blog. A nie každý je asi zamilovaný do Kida..
Každý článok je takmer o tom istom ani neviem prečo píšem tento, ale veď moja vec. :D

F*** ME! I'M FAMOUS!

8. dubna 2010 v 21:56 | Tessa* |  Články
kid
Som hnusná a chcem takou byť. Ale prečo to robím práve Martinovi? On mi nič neurobil, asi to robím iba ako pomstu, možno kvôli Jurovi, možno všeobecne kvôli chalanom. A je mi to jedno. Je mi jedno, že možno tak ako ja ubližujem iným, tak isto mi ublížil Juro. A možno to robím práve preto. Preto, že človek ktorého ľúbim ma ignoruje, ja to robím iným, ktorí ma majú radi. Urobila som to už dvom chalanom na pokeci a teraz aj Martinovi. Za to všetko si zaslúžim aby si ma Juro už ani nevšimol. A je mi to jedno. Chcem byť takáto, hnusná, užívam si a smejem sa na jeho esemeskách: prepac dnes sa nemozme stretnut :-(. Ako keby som sa chcela. (?!) A som hnusná, že teraz o tom píšem a ponižujem ho aj tu aj vo svojej mysli a pritom viem, že raz to budem ľutovať, lebo o mňa viac nikto nezakopne. No teraz to mám na háku a nemienim to meniť.
Láska je hrozná vec. Potvrdilo sa mi to už toľkokrát... Jediná pekná láska môže byť iba k niekomu ako je Kid. ♥ Som naivná, no a čo, že potláčam skutočnú lásku nejakou inou k niekomu kto ma nepozná. Mohla by som sa radšej vrhnúť do Martinovho náručia, ale nechcem takú hmatateľnú lásku. S ňou sú iba problémy. Platonická je taká akurát na to, aby som sa netrápila. A je mi to jedno. (Áno dobre ste si všimli, moja obľúbená veta).
Po tomto pesimistickejšom úvode prejdeme na pozitívnejšie veci ako napríklad Kid Cudi.
Získal si ma ďalšími jeho pesničkami, ako napríklad Man on the moon. No proste krása, videla som aj video, kde to spieva naživo, chcela by som byť vtedy v hľadisku, a pozerať sa na neho ako tam zlato tancuje... Ááách.
Man on the moon. Milujem...♥

But my mind is all crazy, crazy, crazy, crazy...

V budúcom článku možno urobím prehliadku Davida Guettu. :) Ale musím zohnať viac obrázkov kde má tie super tričká. ;) Na teraz vám (chá!) musí stačiť fotka, kde je David s BEP, a chcela by som to venovať Dende. :D Ale aj ostatným. :)
bep + guetta
Ach božinku. :D Sú takí zlatí, koľko ich je.. A ja za nimi raz poletíííííííím. :) A vy tiež, pretože príde po vás už minule spomínaný vrtuľník. :) Aj by som mohla napísať niečo k realite, ale načo kaziť tento článok. Celé dni v škole počúvam iba Memories a Day and Night. A doma Man on the moon, pretože mi to nejde stiahnuť ako mp3 a nemôžem si to dať do mobilu. :-/ Ale ešteže mám video Memories, kde tak zlato tancujú, a Kid je tam skvelý. Hey hey yeah yeah.^^
Prečo musia byť ľudia z reality takí zlí? Kazia mi každučký deň, najradšej by som bola sama. Alebo mala aspoň sama izbu, pretože človeka nasere ak sa vedľa vás posadí (ževraj) pokrvný brat,keď práve sedíte za počítačom,on prežúva picu, čumí na vás a kecá vám veci úplne odveci a vám v istých chvíľach pripadá ako z osobitnej... Nahučíte na neho nech páli preč, ale nakoniec ste aj tak za hysterku a za najväčšiu ehm. No život je sviňa, ani slobodu nemám, chcem pokoj a nikdy ho nemám. A zabolí keď večer zistíte, že ste dnes mali ísť na prehliadku k zubárke a vy ste namiesto toho sedeli v škole. A nie, ja nechcem kaziť tento článok!
FUCK REALITY! I'M IN LOVE WITH KID!

Kid Cudi

6. dubna 2010 v 15:46 | Tessa Cudi* |  Články
cudi
Mierne prepnutý článok, útek z reality...
Nechcem Martina, aj keď sa chce zase stretnúť, ale ja nemám záujem, lebo tým čo mi včera napísal mi pomohol rozhodnúť sa a vlastne mi to celé uľahšil. A dnes mi napísal, že tento týždeň sa stretnúť nemôžme, ale mne je to jedno zlato. ;-*
Nechcem Jura, pretože brat mi povedal, že Juro vylezie z dediny iba keď ide do školy. A ja chcem cestovať, neznášam túto dedinu a on ju má asi rád. Sme úplne iní, je to také jasné a pritom mi to žily netrhá. Mám ťa vieš kde...;-* Fuck me I'm FAMOUS! :D Neviem odtrhnúť svoj sluch od pesničky Memories od Davida Guettu a Kid Cudiho. :) A keď som dnes videla na óčku klip, kde sú obaja hrozne zlatý, tak žijem len pre nich dvoch. *in love* A tak som do googlu zadala ich mená a našla som zopár fotiek, hlavne s Kidom, pretože...

Má 26 rokov a narodil sa v Clevelande v štáte Ohio. A dnes si získal moje srdce. ♥ Kid Cudi.

A páčia sa mi tričká, ktoré nosí David. A o jeho hudbe ani nehovorím. A aj klipy sú úžasné. Chcem sa dostať na jeho koncert. Bol by to zážitok na celý život a aj na ten ďalší. Najlepšie by bolo keby som odišla za ním a on by mal koncert, potom by mal party a mňa by nejak zázračne spoznal a zobral by ma tam, bol by tam Kid Cudi, a všetci s ktorými naspieval pesničky. Black Eyed Peas! Videla by som ich naživo spievať... Ou ou yeah. V klipe I Gotta Feeling sa v jednom momente ukážu aj David s Kidom zavesení na sebe a tancujúci. Milujem tú časť! ^^ Tu je video, taký mix Guettových pesničiek, no nie skvelý ??

Takže chcem stretnúť Davida, Kida a oni by ma zoznámili aj s BEP a zobrali by ma na žúrku alá v klipe Sexy Bitch. ;)!
Takže si musím dať ich hudbu, apsoň jedno video (Memories!) a ich fotky do mobilu, aby som mala aspoň z časti dobrý deň zajtra v škole. Budú ma všade sprevádzať a ja si budem pripadať, že som s nimi v Amerike a je mi fajn.
dg

 Ďalej nasleduje predstava Davidových tričiek. 1.) dobrá fotka a to tričko nemá chyby! A to druhé by som chcela, ale v nejakej dievčenskej verzii. A tá fotka je tiež úžasná. Hej, byť tak na jeho koncerte. ^.^
dg

Najviac sa mi páči v tom klipe ako obaja tancujú a sú tam taký roztomilý. Normálne im závidím ten život, aj keď to určite nie je také ružové aké to práve vidím, ale no a čo?! Ihneď by som za nimi išla a žila taký život, že samá žúrka a sladký chalani ( nie ako tu kde je to samé hovado napríklad Martin, je taký istý ako ostatní, a nech mi dá pokoj!).
Možno by som mala začať spievať (dobre blúznim..) a potom by si ma všimol aj David a spýtal by sa ma či by sme dačo nenahrali spolu a bol by to trhák! A raz na jednej party by ma zoznámil s Kidom a bola by to láska na prvý pohľad, teda u mňa až na niekoľký.. A Juro by ma videl v telke, bola by som slávna a mala by som každého na háku... Vedela by som skvele po anglicky, čo aj naozaj chcem vedieť, všetci moji spolužiaci by mi závideli slávu a môjho muža. xD A pravdaže po vás by som poslala vrtuľník aby ste ma mohli navštíviť niekde v Amerike, kde by som mala krásny dom s bazénom. A mala by som tam veľa priateľov, s ktorými by som chodila na skvelé miesta, cestovala by som a potom by som mohla aj zomrieť. Niekde v Afrike, keď by som skákala z vodopádov, čo by ma učili černoši s dredmi a ja by som mala konečne adrenalín a ...

Kid by mohol byť taký akého ho mám, za tých pár hodín zamilovanosti, vysnívaného. Ale to vám nebudem písať. Aj tak som prezradila viac ako som chcela.

Fuck you I go for fame!
Tessa*

Je mi to fu(c)k

5. dubna 2010 v 17:17 | Tessa* |  Články
A Veľká noc sa končí.
J. neprišla. Dúfala som, že príde. Nevadí, ale mrzelo ma to.
Dni s mojou sesternicou prešli celkom rýchlo, boli sme sa korčuľovať, smiali sme sa a zistila som, že rozmaznaná je iba ráno... Dnes odišli a celý deň prší. Mám chuť ísť zápasiť s vetrom na korčuliach (umelecky povedané). Včera som bola v kostole s rečami (ktorým som ani sama neverila), že tam nejdem preto, aby som videla Jura. Išla som tam preto, ale koho to trápi.. Mama tam išla ochotne so mnou, pretože ju asi začalo zožierať svedomie. Nebolo tam zle, a to som ho nevidela. Skutočne.


(Owl City - Vanilla Twilight)

Som kadečím prejedená a to ešte do seba všeličo hádžem, chcem sa dnes prežrať, chcem prasknúť, aspoň mi nie je tak zle z toho ako mi už chýba a aj tak by som mohla pribrať a bla blá a je mi dobre. Napriek tomu, že včera som nešla na tú diskotéku. Adel sa vrátila z chaty s čerstvými novinkami o ich (ehm) vzťahu s Jojom. Niektoré podrobnosti mohla aj vynechať... Dakedy sa človek dozvie aj čo veľmi vedieť nechcel. Ale to mi zase pripomína, že ona je ku mne naozaj úprimná a ja sa jej bojím povedať o Jurovi. Podľa mňa by ma mala za totálneho paka. A ako by som jej to povedala? Ty počúvaj, som do tvojho bývalého spolužiaka už dlho, ale on ma nechce. A k tomu nie je ani pekný, ani ho nepoznám a nemám najmenšie poňatie prečo som sa do neho buchla... Leziem si na nervy s tým ako len otvorím ráno oči a už myslím na neho. Je to choré, ale nemám chuť ani motiváciu to meniť. Ani kvôli sebe.
Pozerala som dnes jeden film, bola tam taká veta, že ak ma miluješ mám všetko čo potrebujem. Je to pekné. Začala som zase čítať Očistec bláznov. A tam sa mi zapáčila zase časť, kde sa stretne Andrej s Bibiánou a potom skoro ráno Andrej rozmýšľa, nad tým ako žije, že si užíva život, veď žije iba raz a iba raz miluje, v živote, a presvedčil sa o tom keď Bibiánu stretol po veľmi dlhom čase.
Škoda,že také dobré konce sú iba v knihách..
Teraz som začala hrať na facebooku takú dobrú hru Hotel city. Som ako malé decko, ale je mi to fuk. Všetko mi je fuk. Mala by som sa učiť a robiť podobné magoriny, ale aj to mi je fuk. A  je mi fuk či sa nikdy nezbavím myšlienky na neho, ja s ňou proste budem žiť a môže mi hocikto hocičo hovoriť. Je mi fuk či to má zmysel, či za to stojí. Je to moja vec.. A tak neviem prečo to tu píšem, možno preto, že J. tu nie je, možno preto, že k Adel nie som úprimná, možno preto, že nemám kamošku, ktorá by prišla a jej by som povedala, že do riti ja ho milujem a neviem to zmeniť.