Svet nechápe...

20. dubna 2010 v 16:49 | Tessa* |  Články
Svet nechápe ľudí ako som ja a ja nechápem ľudí ako sú oni. Musia dookola riešiť moju postavu, musia vždy vidieť iba to čo je na povrchu a nie vnútro?
Nikto nepochopí moje stavy, moju úzkosť a to ako som ticho pričom ostatní kecajú jedna radosť. Premýšľam. Nad všetkým, všetko čo sa stane si premietam hlave no i tak na to zachvíľu zabudnem. Som jednoducho iná a nebaví ma byť iná sama. Ťažko sa mi vyjadruje to všetko. Možno sa z niekým smejem a som šťastná, ale nie je to dokonalé šťastie, je tu vždy nejaký háčik. Zvláštna bariéra, ktorú sa bojím prekročiť, lebo inak by si už vážne o mne mysleli že som načisto šibnutá. A pritom si vždy hovorím, že na tom nezáleží.

Nikdy naozaj nikdy nezáleží na názore druhých.

Ak robíme niečo o čom sme presvedčení, niečo čo chceme naozaj úprimne (zo srdca) urobiť, tak je jedno čo na to povedia iní.Záleží iba na tom, že to bude niečo čo budeme brať ako správne. Ja som presvedčená o tom, že by bolo najlepšie ak by som do školy už nikdy nešla a pritom viem, že to nie je správne.
Stále len premýšľam. Málo sa rozprávam s ľuďmi a napriek tomu mám chuť ešte menej s nimi komunikovať. Prídu mi často ako nejaké bytosti v pluta, ktoré hovoria úplne iným jazykom ako ja. Som tam stratená, nikto ma nechápe, nikomu nehovorím nič úprimne, v škole to nie som ja. Vlastne z časti určite áno, ale stále si uvedomujem, že niečo potláčam v sebe, že to nie je úprimné.
Tvárim sa naštvato a nikto nemá ani poňatie prečo (často ani ja sama). Usmievam sa keď sú všetci vážny. Som smutná keď sa všetci smejú. Som unavená keď sú ostatní plný energie, som prázdna... A nemám chuť to meniť.
Trieskam blbosti, ako vidím už to nikoho ani nezaujíma...
Správam sa úplne inak aká som v skutočonosti. Schizofrénia? Mám rada chaos, keď nič nestíham, keď mám plno práce, keď niekde bežím, lebo inak by som to nestihla... Mám rada ľudí, chcela by som sa s nimi viac rozprávať, chcela by som mať nespočetne známych a kamarátov a pritom sa správam úplne inak.
Nemám chuť do jedla. Nemám chuť vlastne do ničoho. Snažila som sa iba zopár dní, a to len pre toho nového. Ale nemám chuť sa snažiť kvôli niekomu inému. Neoplatí sa to, pretože vždy za tým nasleduje sklamanie.
Musia ma riešiť?
A vlastne mne je to jedno. Postupne sa dostávam do stavu, keď mi bude už naozaj všetko jedno...
 


Komentáře

1 destiny | Web | 20. dubna 2010 v 19:05 | Reagovat

Nikdy naozaj nikdy nezáleží na názore druhých. Nie nikdy. Ale prečo ho furt každý rieši. Ani ja nie som výnimka. Aj pri úplných banalitách to riešime. chcem si dať to kriklavé tričko, ale čo na to povedia ľudia. (Síce mám kamošku, ktorá to tak robí lenže má štýl, čo ja nie. Takže.. výnimka potvrdzuje pravidlo.)
Ale aj ja si myslím, že v podstate keď nám srdce hovorí urob to. Tak to máme spraviť.
Aj ja mám na škole niečo podobné. Iba málokedy sa nepretvarujem. A preto ma škola ničí.
Necítim sa tam dobre. Hlavne preto, že tam sa skoro všetci pretvarujú. Pred písomkou všetci stresujú a učia sa. Už tým nakazili aj mňa.
Niekedy by som najradšej vypadla na retro autobuse na cestu okolo ameriky :D

2 destiny | Web | 20. dubna 2010 v 19:06 | Reagovat

A možno práve preto si ľudia zakladajú blog. Chcú nájsť nejakých ľudí, ktorý by ich aspoň trocha dokázali pochopiť. Aspoň u mňa to tak bolo aj je.

3 destiny | Web | 20. dubna 2010 v 19:07 | Reagovat

http://www.youtube.com/watch?v=H6kfJJRLYc0&feature=related

4 Indie Elly | Web | 20. dubna 2010 v 19:12 | Reagovat

Nikdy na ňom nezáleží no veľakrát sa ním necháme ovplyvniť. S tým sa snažím ja niečo urobiť. NEzáleží mi na to čo si o mne myslia a predsa ma to chvíľu trápilo. Nezáleží mi čo si o mne myslí ten chalan a predsa by som sa mu chcela páčiť. Vždy všetko riešime pričom vieme, že záleží len na tom ako sa cítime my. Lenže ako sa cítime my? To je tiež dobrá otázka. aj aj často premýšľam. Začínam mať pocit, že to premýšľanie nie je pre mňa zdravé. Chcem mať priateľov, kopec priateľov a chcem aby sme tvorili veľkú partiu. Priateľov ktorý by ťa chápali nech už si akákoľvek. Nestránim sa ľudí. Naopak mám rada spoločnosť, len sa z duše nemôžem znieesť s ľudmi, ktorý nedokážu rešpektovať názoru druhých. Inak to s tým smianim sa ked ostatný nemajú na to chuť, to sa mi stáva dosť často ;D.

5 xoxo | Web | 20. dubna 2010 v 19:36 | Reagovat

Cítím se jako ty. Jako mimozemšťan. Obě jsme na jiný planetě. Na svojí. Taky bych chtěla mít spoustu kamarádů, chtěla bych se s nimi bavit. Ale čím víc chci, tím víc mi to nejde. Možná je důležitý mít kámoše, i když málo, se kterýma si rozumíš. Mně to ke štěstí stačí. A štěstí se rovná náhodě. Tudíž zákonitě určitě někdy potkáš ty pravé přátele.

6 Denda :) | Web | 20. dubna 2010 v 19:39 | Reagovat

Škoda, že nemáš na nič chuť .. Božee ja už chcem korčule :) Ďakujeem :)

7 Denda :) | Web | 20. dubna 2010 v 19:48 | Reagovat

Presne.. ani ja v škole nie som "ja" .. Som tam úplne iná, nezhovorčivá, taká .. Neviem sa tam proste odviazať a nič .. To sa nedá .. Teda určite dá, ale .. niečo by som urobila a by zase po mne kukali čo mi je .. Ajáj :/

8 Sarah | Web | 20. dubna 2010 v 22:33 | Reagovat

nie si sama... aj mna stale riesia... hlavne spoluziaci... napriklad: ako som si dala tu trvalu tak odvtedy mam hustejsie vlasy... strasne som na ne hrda lebo v minulosti boli riedke jak... a teraz moja milovana spoluziacka riesi to, ze mi strasne stoja a preco si ich nedam do copu a blaa blaa... strasne ma to nasralo lebo konecne som bola na ne hrda... ale na seba sa nepozre na tu svoju leviu hrivu... ale vies preco stale kazdy nieco riesi? aby si nikto nevsimol jeho chyby... a teraz zijeme v takom svete ze na vnutornej krase nezalezi... mozes byt aj neviem ako mila, pomahat druhym a neviem co, ale ked niesi pekna nemas sancu... takto isto to je aj u mna... nikto ma nebere... najde sa len malo ludi... a tiez som taka ze tak by som sa s nimi rozpravala a setko ale nechcem... proste... mne je lepsie samej... aj ked viem ze takto to nikam nedotiahnem... a v skole to absolutne niesom ja... neviem sa otvorit alebo co... uzavreta som... takze naozaj viem ako sa citis...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.