Never ľuďom,klamú, aby neboli sami klamaní

18. května 2010 v 21:51 | Tessa* |  Články
Škodoradosť je úúžasná vec! Včera spomínaná osoba dnes dokráčala do školy so šedivými vlasmi. Krása. :-)


Moja láska ku Kidovi sa prehĺbila po tom ako som počula túto pesničku, má krásny hlas, taký upokojujúci-aspoň pre mňa. Dúfam, že v piatok pôjdem naozaj vážne niekde a pustia mi Memories úplne na pecky a ja z toho rovno zošaliem, ale bude to príjemné zošalenie.Mala by som si zlepšiť angličtinu, aby som raz mohla ísť za Kidom a Davidom (Guetta) a rozprávať sa s nimi. Vpodstate mi ale stačí aj moja doterajšia slovná zásoba (I love you!).
Dnes to bolo zaujímavé v škole, ten nový si sadol oproti mne, čo na mňa nemalo dobrý vlyv. Najskôr som sa rozhodla ho ignrovať, ale potom sme sa smiali ako na práškoch. Bojím sa to viac rozoberať, aj keď by som najradšej napísala ďalších tristo kilometrov o tom čo sa dialo. Ale nechám to, dnes ráno som sa bála ísť do školy, pretože som sa bála, že včerajší článok niekto čítal... Som posera, viem. :-)
Už si nechcem domýšľať, ani s Jurom. Bol tu, neotvorila som ja, ale čo tam po tom. TAK veľmi chcem mať na háku ! Uvedomila som si, že neviem rozlišovať čo je ozajstné, a čo si len prifarbujem alebo vnímam tak krajšie... Ale ľudia to vedia skvele na mňa hrať a ja si potom namýšľam a nakoniec vždy ostanem sklamaná. Ale aspoň občas chcem veriť ich rečiam a činom, ktoré ukazujú na niečo, no nakoniec boli myslené úplne inak a ja zistím, že som dlhý čas žila v klamstve, v divnom svete, kde som verila v to, že na mne niekomu konečne záleží... A pritom som si len zle vysvetlila veci.
Prečo si všetko musím tak pripúšťať?
Vonku je počasie ako pred koncom sveta. Desí ma, ale zároveň fascinuje. Vietor v ksichte, zima prenikajúca pod kabát, a zvláštne tmavá obloha..
A teraz ako trafená závisláčka sem pridám časti z toho videa, pretože z nich nemôžem:

1.) Ísť s ním v takom kabriolete a on by spieval a ja by som od štastia umrela...
kid 1


































2.)
kid 2

































3.)
kid 3






























4.) Tie jeho tančeky...
kid 4






























5.)
kid 5





























6.)
kid 6































Chcem rušiť nočný kľud s Kidom a Davidom, chcem nahlas kričať Memories aby všetci počuli, že
som s nimi, do rána chcem vyskakovať dva metre vysoko a hulákať hey hey yeah yeah, ráno by som nebola unavená a pred školu by ma čakal Adam a bolo by to oukeeeeej. :-)

Ah ah dievča...

;-D
 


Komentáře

1 Sarah | Web | 18. května 2010 v 22:26 | Reagovat

paci sa mi nazov clanku, paci sa mi ta pesnicka, paci sa mi Kid a paci sa mi aj samotny clanok... a to ti verim ze si sa bala ist do skoly... to iste som prezivala aj ja:D a to sa na mna jedna spoluziacka tak cudne kukala az som si myslela ze pozna blog tak som s nim sekla:D

2 Ashley | Web | 19. května 2010 v 11:59 | Reagovat

pesnička faajn, hoci také nepočúvam ale ujde :-)...:-D a prečo si nenapísala tých tristo kilometrov o tom ako si sa bavila s tým novým?? :-D :-(...škooda...snáď sa dočkám iného :-D

3 Neviditeľná eL. | Web | 19. května 2010 v 14:07 | Reagovat

Ta veru že ah ah dievča .. ale čo narobíme.. po-po-po-poker fejs o-o-o-ou ouuu :D:D.. mňa tak zabíja tá pesnička :D. Doterajšia slovná zásoba, že I love you.. this is yet :D.. a potom by si sa už len kochala pohľadom na nich a objímala ich :DDDDDD... ale no tak to je fakt že Kid má taký upokojujúci hlas, taký úplne.. aj tie melódie pesničiek, proste pohoďáreň. Poserov je viac, ale ja už som sa na takéto veci vykašľala.. takže v tom prípade pani posera prečo ste mi nič nepovedali na icq? :DDD To máš fuck, nech by urobil čokoľvek, vždy by si v tom videla niečo viac.. To  s tým pripúšťaním je dobrá otázka.. a celá tá vec o tom svete v ktorom si žila a myslela si, že je skutočné nakoniec nie je.. to si pekne opísala. Staré kabriolety forever.. ty s Kidom a ja .. no šak vieš :D.. platonická láska je úžastná vec :D!

4 Xoxo | Web | 19. května 2010 v 14:25 | Reagovat

:)) Ja viem, on ma takovy sametovy hlas, nebo spíš takovy hluboky a přitom...jo ty akce s nima by určitě stály za to. Mám pocit, že se cítíš uplně jako já. Jednou ti někdo něco naznačí, třeba jen nějaký pohled nebo věta postačí a já si z toho udělám bůhvíco. A to mně mrzí, možná že bysme měli přestat být tak naivní neboco. Už lidem nebudu věřit, ani jemu. Musíš věřit nejdřív v sebe.

5 Déé x) | Web | 19. května 2010 v 15:43 | Reagovat

Jo seš až moc domýšlavá,ale neboj se i na tebe nekdy příde a budeš šťastná a to co sis tak moc přála budeš mít určo:)Proste trpělivost ruže prináša :) no a z tým Kidom každý máme idola .. on je krásnej ♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.