You never stop to believe that your place in the world is here

27. května 2010 v 10:42 | Tessa* |  Články
     Život je krátky na to, aby sme nežili ako chceme, no aj tak sa radšej prispôsobíme a radšej plačeme večer do vankúša nad hrozným osudom ako by sme niečo urobili a zmenili. Je to jednoduché. Ráno vstať a namiesto toho, že by sme išli do školy, by sme ostali doma. Ostať doma je oveľa jednoduchšie ako sa presunúť do školy... No aj tak tam väčšina chodí. Prispôsobíme sa. Aj keď do školy jednoducho musíme chodiť. Musíme? Nie nemusíme. Ak nechceme. Ale málokto urobí tú vec, že tam prestane chodiť. Nadobro. Lenže bez školy je to zahodená budúcnosť. Tak si to môžme zobrať tak, že svoju mladosť neprežijeme ako chceme. Teda ak prežijeme svoju mladosť dobre, to znamená, že flákame školu. (Aspoň v mojom prípade by to tak bolo.) Ale ja si nemôžem dovoliť flákať školu, a ak by som sa jej venovala naplno, tak nemám poriadne ani voľný čas čo sa rovná zahodenej mladosti. A potom vyrastiem, budem mať za sebou výšku, na ktorú som v mládí makala a potom si môžem žiť ako chcem? Čo ak si aj tak nenájdem prácu? A ak ju budem mať tak to vlastne bude zase to isté ako škola, pretože aj v práci musíme makať a nejak si zarobiť peniaze, aby sme mohli vôbec žiť. Možno to potom bude ešte horšie. Možno mi práca zaberie celý deň. No je tu možnosť, že tá práca ma bude skutočne baviť. Budem žiť tak ako chcem,no vždy do toho niečo zasiahne, čo vôbec nečakáme. Láska, možno choroba, možno dokonca niekoho smrť, ktorá nás ovplyvní a ... Vtedy budeme žiť ako chceme? To sa nedá. Lebo láska ma zatiaľ iba trápila, lebo choroba človeka šťastného neurobí a smrť už vonkoncom nie.
Vraj tie problémy čo mám teraz sú len také obyčajné a malé. Dospelí majú väčšie problémy. Ževraj. Verím tomu, len ma tak trochu desí tá predsatva, pretože tie problémy čo občas mám teraz ma dokážu...dajme tomu že dosť vyviesť z rovnováhy.
Môj život chcem prežiť niekde inde. Najskôr na jamajskej pláži, potom na anglickom vidieku a nakoniec pri fínskych jazerách. A kedy našporím toľko peňazí, aby som mohla žiť tak ako chcem? Nikdy.
Mám takmer všetko čo potrebujem a možno preto mi nič nie je dobré. Mám úžasné podmienky na to aby som žila tak ako chcem... Len si myslím, že človek nemôže takmer nikdy žiť tak ako chce, pretože vždy to ovplyvní niečo čo mi ovplyvniť nemôžme.

     Tento týždeň mám prax a chodím do jednej firmy - S. Včera sme boli v jednej kancelárii a uvedomila som si, že teraz v tejto chvíli chcem žiť tak,že...
Mám niečo okolo 30, mám po výške - grafickej, a robím v tej firme na tom poschodí s dvomi grafikmi, na tom počítačí, každý deň. Spĺňalo to všetky moje predstavy. Teda zatiaľ im to bolo najbližšie. Lebo teraz keď si predstavujem svoju budúcu robotu, tak si ju predsatvujem v takom prosterdí, s takými ľuďmi, a možno by mi ani nevadilo, že by som bývala na Slovensku. V takej práci by som bola šťastná. Neverila som, že niekde môžu byť takí vpohode ľudia, nebola tam faloš ako u nás v triede, takmer každý sa tam s každým poznal, boli na seba milí, tolerovali nám naše chyby a zaujímali sa o nás. A ja si prajem byť staršia a mať za sebou takú školu, aby som tam mohla na tom mieste sedieť a chodiť tam do práce...
A to sa nedá. Nemôžem posunúť čas. Ale viem, že sa môžem viac snažiť a nakoniec ísť na dobrú výšku a nakoniec tam aj naozaj robiť, lenže viem, že to tam už také nebude. Tí ľudia z tade zatiaľ odídu a prídu tam tie afektované falošné priblblé kravy dnešnej doby, ktoré dokážu dokonale zničiť akýkoľvek kolektív.
Ah, prečo som sa nenarodila skôr? Lebo po prvé nepatrím medzi dnešnú mládeš (zmýšľaním) a po druhé možno by som bola tam a bolo by to fajn.
Bol tam človek, ktorý chápal môj humor. ;) ♥
A musím to sem napísť - Ďakujem!

Edit [16:48]: Zajtra tam idem zase - posledný deň. :-( Ak by to bolo tak, že by som žila ako chcem, ostala by som tam. Nemožné. Z toho mi vyšlo jediné - zajtra si to užiť najviac ako budem vedieť.
 


Komentáře

1 Andie* | Web | 27. května 2010 v 15:27 | Reagovat

Ejhááá, kto tam bol. Dievča ja ti závidím. aj ja chcem chodiť na tú školu ako ty. Chcem s tebou chodiť na výšku a chcem s tebou chodiť na tú prax! Kurvafix! To nie je fér. Ja si svoju budúcnosť predstavujem takto. Nepôjdem na výšku, je mi ukradnutá. Založím si vlastný časopis, alebo firmu. Budem rpacovať z ľudmi a budem robiť čo ma baví. Pipky ktoré vedia pokaziť kolektív nikdy neprijmem. Ty by si bola moja spoluoné (vieš čo mylsím ale nepríde mi to na rozum) a potom keďby sme mali veľa peňazí mohli by sme ísť aj na jamajské pláže aj na anglický vidiek aj k fínskym jazerám aj k ovciam do Írska.. A aj do Dysnelendu na Floride lebo je tam Harry Potter park ( :D ) .. a tak. Možno by som tam nežila trvalo, ale bola by som taká bohatá, že by som všade mohla mať chatu a priateľov a chodila by som tam striedavo žiť na nejaké obdobia.. mesiaca podobne, kým by sme firmu zverili do rúk niekomu komu budeme dôverovať, poprípade by sa firma tak preslávila, že by sme ju mali aj v cudzých krajinách (alebo redakcia, módny časopis :D) a ... dobre, svoju budúcnosť vidím krásne mnoho farebne, len čí taká bude.

2 destiny | Web | 27. května 2010 v 18:05 | Reagovat

Jasné máš pravdu. Ani ja nie som spokojná so svojím životom a ani nikdy nebudem lebo chodím na školu plnú debilných faniticky milujúcich kníh ľudí, ktorý robia všetko ako sa má problémom sa vyhybájú a nikdy nebudú mať gule vysloviť nahlas svoj názor.
A preto nikdy nebudem spokojná to čo by som chcela robiť by ma neuživilo tam kam by som chcela ísť na to nemám prachy. Skončím v dedina ako usušená sedláčka s dvomi deťmi na krku a budem sa baviť roznášaním klebiet. STOP! Máš pravdu život je príliž krátky, musíme z každej sekundy vyžmíkať maximum.

3 Rousie | Web | 27. května 2010 v 18:37 | Reagovat

No ,ale tak to je to vždy,že když má člověk všechno tak už se z ničeho neraduje páč to všechno už má a nemá žádne cíle v živote atď...no možno sa tam ráz dostaneš do tej roboty a víš co bych ti přála?..Trochu víc optimismu do života..protože jak píšeš ,že když tam ty pujdeš tak tam budú fifleny a tak...vúbec to tak nemusí byt:)

Keď přestaneš videt všechno tak černe..uvidíš jaký to bude lepší..budocnoust i tak nikdo nemože předpovídat..!:P

4 Nany | Web | 27. května 2010 v 22:47 | Reagovat

To je dobře napsaný :) !!...Život je prostě jeden začarovanej kruh...

5 Ashley | Web | 29. května 2010 v 10:33 | Reagovat

Heeej, fajný článok. Ten začiatok je ozajstná pravda s tým vankúšom, plačom a nič nerobením :-)...pekne si to napísala. Tiež by som chcela robiť niečo čo ma bude baviť a dobrú školu a tak a k tomu dobré spomienky na mladosť. Bože, koľko sa toho v živote dá a urobíš len jeden krok zlou cestou a všetko sa ti môže vzdialiť. Až má z toho človek občas strach a nevie sa rozhodnúť, čo je v mojom živote ináč oobrovský problém :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.