Američan

2. června 2010 v 21:41 | Tessa* |  Stories
Bol krásny, dokonalý vo svojej dokonalosti, no niečo na ňom bolo dnes iné. Možno tie smutné oči, ktoré som na ňom vživote nevidela. Sedel v čakárni na ošarpanom kresle a pozeral na zem. Asi tri sekundy trvalo kým som prešla okolo neho, no on ani nezdvihol zrak.
Búšilo mi srdce, triasli sa mi kolená a potili sa mi dlane.
Vonku zavýjal vietor, obloha bola zatiahnutá a na zem dopadali kvaky dažďa. To počasie vystihovalo jeho pohľad. Trvalo mi dlho kým som zistila, že to zlé počasie vonku je len slabý odraz jeho duše. Smutnej duše.

Freddie. Môj krásny Američan. Nosil košele a čierne džínsy. Tenisky a rozcuchané vlasy - čierne. Modré prenikavé oči mal a ťažko im odolala nejaká Slovenka, ktorá sa rozhodla skúsiť rok pracovať v USA.

Narazil do mňa ako sa ponáhľal a ani sa neobzrel, ale bol to on. Roztiahla som dáždnik a rozhodla sa prihovoriť mu a zistiť čo sa mu stalo - nech sa deje čo sa má.
"Hej Freddie!"dobehla som za ním v opätkoch.
Asi sa ma zľakol, ale len čo uvidel moju tvár, usmial sa. Hoci silene...
"Hi...," hlesol. Dažďové kvapky si razili cestu jeho vlasmi.
"Si oukej?" Mal také smutné oči...Po mojej otázke ešte smutnejšie.
"Ale hej...," klamal mi. Nenechal ma nič povedať a rozlúčil sa. Zmizol v tme.
Mokrá som padla do postele a ešte zopár hodín bdela nad otázkou: "Čo sa mu stalo?"

Mobil som si zabudla na stolíku pri pohovke. Ako by ma lákal, aby som ho chytila do rúk a jediným stlačením si prečítala esmesku od Fredieho goodbye baby.

A tak sa "slávna Američanka" zo silnými slovenskými koreňmi vrátila do svojej domoviny. Z viacerých dôvodov.
Freddie sa o deň na to zabil. Tajil predo mnou,že raz prekonal rakovinu a ona sa mu zase vrátila. Bál sa, tak veľmi sa bál, že radšej to ukončil sám ako by ho mala poraziť tá prekliata choroba. Všetci ho odsudzujú a hovoria, že to bol crazy guy, a len ja viem, že nebol. Že bol hĺbavý, vzdelaný, pedantný, svojský a rozumný chlap, ale určite nie crazy. Raz keď som sedela s ním v kine na Le Pianiste, šepol mi, že život je sviňa a ja som prikývla. Potom sme sa počas celého filmu rozprávali o tom aký mal ťažký život, ale nikdy to nevzdával. Obdivovala som ho za to, verila som mu, vyzeral tak silne a odhodlane, no potom... Ale nikdy mu to nebudem vyčítať, ako ostatní, lebo len mne napísal posledné zbohom.

V nemocnici som ešte týždne po tom sedávala na ošarpanej sedačke a vždy keď mi pípla esemeska, sekundu som dúfala, že píše on. Môj krásny Američan. 
 


Komentáře

1 Ashley | Web | 3. června 2010 v 16:14 | Reagovat

To je nejaké brutal....smutné dosť :-(...ale krásne napísané :-)

2 Andie* | Web | 3. června 2010 v 16:25 | Reagovat

No ja som to vedela, že ty máš talent :-*. Takýto stlpček raz budeš mať v časopise. Je to nádherné. Také smutné. Prečo mám pocit, že to odzrkadľuje nielen to naše skutočné počasie ale tvoju momentálnu náladu ?

3 Eddie | Web | 4. června 2010 v 15:11 | Reagovat

Skutočný príbeh? Lebo napísané je to nádherne.

4 anie* | Web | 4. června 2010 v 16:10 | Reagovat

škótsko určite! Ja som tou krajinou mierne posadnutá. Na Angline raz učiteľka doniesla taký dokument o Škótsku. Všetci zaspávali len ja som na to pozerala a rozplývala sa nad každým záberom. Celá ja :D

5 Infantility* | Web | 4. června 2010 v 16:15 | Reagovat

Ách, tak smutné a zároveň takové vzdušné. Krásně zachytnutá ta pomíjivost života..

6 Denda :) .. ♥ | Web | 11. června 2010 v 17:39 | Reagovat

Smutné, ale.. dokonalé.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.