close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Cesta

14. června 2010 v 19:59 | Tessa* |  Články
Keby som mala kde, odišla by som. Zobrala by som si zopár vecí do kufru (ktorý nemám) a išla by niekde, kde by som mohla začať odznova. Niekde, kde by boli ľudia iní, niekde, kde by som si nepripadala tak bezcenne. Tu som taká nepotrebná.
V poslednom čase mi už fakt začína vadiť, keď každý ignoruje to, čo chcem povedať ja. Zoey hovorí takmer stále o sebe. Niečo chcem povedať, ona ma aj tak prekričí a moje slová sa stratia... Niečo hovorím bratovi - Cal, on v polovici vety začne svoje a moje slová sa opäť stratia. Nikoho nezaujímajú. Nikoho nezaujímam ja. Viem to. Vidím to.
Viem, že keby odídem, nikto by si to ani nevšimol. Som nepotrebný kus človeka. A vždy mi to niekto dá pocítiť.
To ma najviac bolí. Že ma nikto nevypočuje. A tak musím písať sem. Nikoho nezaujíma ako sa v tejto chvíli cítim. Mamu zaujíma len to, aby som nezamazala koberec.
Nechcem už nikdy vidieť ľudí. Nechcem ísť do tej budovy.

Nemám tu pre čo a pre koho ostávať, dokonca ja tu nechcem byť. Ležala som na zemi a dúfala, že ak zatvorím oči, tak sa už nikdy nezobudím.

Od vtedy ako som sa začala zamýšľať nad svojím životom, je všetko v piči. Od tej doby som nešťastná. Prídu občas obdobia, kedy sa cítim šťastná, ale sú veľmi krátke a nepravé.

Chcela by som niekoho, kto by ma ľúbil. Tak ozajstne. Chalan, ktorý by ma chápal... Ale taký nie je. Viem to. Viem, že o mňa nikto nikdy nezakopne.
Nie som pekná. A o to predsa ide v dnešnom svete, nie?
Nikdy nebudem pekná, vždy budem zakomplexovaná a bez štipky sebavedomia. Lebo každí mi dá pocítiť, že nestojím za nič. Možno by som to ľuďom nemala dovoliť... Sama proti všetkým.
Som prázdna.
Kvôli Jurovi. Kvôli bývalým spolužiakom, spomienkam, kvôli terajším spolužiakom a pocitu, že každí vidí iba vonkajšiu (ne)krásu.

Cesta čo vedie do susednej dediny vyzerá dobre. Vyzerá akoby na jej konci bolo niečo, čo ma zachráni. Na jej konci zapadá slnko a vráža vám do očí oslepujúce lúče.
Chcem ísť po tej ceste s tým kufrom. Spomienky nechám tu, a budem s nádejou večne kráčať popri čerešniach. Cesta, ktorá neskončí. Často mám chuť ísť po takej ceste. Nebojím sa nekonečnej cesty, bojím sa tej, ktorá má koniec. A táto cesta vyzerá nekonečne. Vyzerá tak dobre. Akoby chcela aby som po nej išla a niesla si svoj kufor. Naveky by som išla za slnkom.

Prečo sa nemôžem zbaliť a odísť? Aspoň dnes. Chcela som to už toľko krát, prečo to neurobím aspoň dnes?

Potrebujem ísť preč. Preč od ľudí. Od bolesti. Od Martina a všetkých pocitov. Nenávidím pocity. Nenávidím sa za to, že vždy niekomu dovolím ovplyvňovať ma.

Včera tu bola jedna rodina. Každý sa s niekým rozprával, len ja som bola navyše. Vždy, vždy som piate koleso na voze. Nie že piate, biliónte.

Do mobilu si občas píšem esemesky len tak. Chcem mať číslo na niekoho komu by som ich posielala. Niekto kto by si ich iba prečítal a chápal by ma, ale nič by neodpísal. Reči mi nepomáhajú.
Teraz by som napísala Nechcem už žiť a odoslala by som to. Bohu. Neverím v neho, ale asi by som mala začať.

Už asi chápem prečo si ľudia vymýšľajú bohov. Aby mali komu písať esemesky. A hovoriť, čo zlé sa im prihodilo. A prosiť o pomoc. A veriť v niečo, čo nie je ľudské, ale nadprirodzené, lebo ľudom sa veriť nedá.

Vymyslím si boha?

Možno.

Bože, daj, aby zhorela škola. Túto noc.

Bože, daj, aby som bola do rána krásna.

Bože, daj, aby som už nikdy nikomu neverila.

Bože, daj, mi na seba číslo... (Dúfam, že máš t-mobile)

Som chorá. Psychicky.
Preto mám blog.
Som chorá.
Som asi v prvom štádiu.

Cítim, že to takto bude navždy. Že si menejcenne budem pripadať vždy.
Je spravodlivé, že niekto sa narodil pre šťastný život, zatiaľ čo ja som úplná socka?

Moje slová ľuďom nič nehovoria...
 


Komentáře

1 Charlie | Web | 14. června 2010 v 20:35 | Reagovat

Niekedy mávam rovnaké pocity.
Snívajme...

2 Andie* | Web | 14. června 2010 v 20:56 | Reagovat

Ty sa cítiš nepotrebná? A čo mám povedať ja keď som mesiac chýbala  a ľudim bolo absolútne jedno.. však vieš. Ale .. Nie si sama. Veď ja už v tej triede preboha nevidím jedného normálneho človeka a aj ľudia ktorý sa so mnou bavia sa so mnou nedážu baviť furt a ja už mám pocit, že to v tej škole neprežijem. Idem už len na úsporný režim a ten neskutočne vybýjajú tie ožranské xichty. Je mi z nich zle. Dnes som sa cítila nepotrebná viac ako som čakala. No, nikoho nie :) som tu ja. A moju mamu zaujíma.. áno. Lenže veľmi ju nezaujíma napríklad moja škola a keď jej chcempovedať o ohováračských rečiach. Občas ju to zaujíma a občas nie. Občas mi leziie na nervy, lenže občas mi je jej ľúto lebo aj ona má ťažký život. Všetci máme. No jansé nikto by ľudom nemal dovoliť aby mu pošliapali jeho sebavedomie, lenže sa to drží veľmi ťažko. Ja nemám žiadne sebavedomie, nemyslím si že som pekná ale predsa som vždy ľudom dávala najavo aká som silná osobnosť. V poslednej dobe to nerobím a všekto je na hovno. Raz mi kamoška napísala, zo zákaldnej. Zmenila si sa. Páčilo sa mi na tebe že si bola ticho skôr ako si mala niekomu ublížiť. Páčilo sa mi na tebe ako si sa nenechala vykoľajiť... No lenže ona nevedela že som vždy bola vykoľajená len vtedy ma to až tak netrápilo všetko. A ona nevie že ja terza som ticho, keď do mňa rypne nejaká moja spolužiačka :/. Lebo nemám silu odpovedať bez toh aby sa mi triasol hlas. Naveky. To slove sa mi nepáči. Ale nepáči sa mi ani koniec. Chcela by som sa zaseknúť niekde medzi tým čo by značilo naveky lenže by som si to neuvedomovala.Tá cesta vyzerá lákavo. aj ja sa vžy cítim ako to koleso. Povedala osm to aj Nike keď sme sa udobrovvali. Povedala že to tak inkdy nebrala. Ale ja som to tak brala a cítila som sa tak, ale napriek tomu nejavila empatiu. A to je vyčerpávajúce. Ospravedlnovať sa niekomu kto nechápe.

Dobré vedieť že nemám odpisovať :D.

Boh. Môj anjelik mi pomáha, prežiť deň. Viem to, pretože vždy ked sa na neho večer pozriem a pomyslím si prosím pomôž mi prežiť zajtrajšok je to trošku ružovejšie. Teraz som zabudla, preto je všetko na hovno. Len tu tak stojí už 4 deň a ja som ho o nič nepožiadala. Preto mi bolo na hovno. Bože má orange aby si vedela! Chceš číslo? :D 0918.4...1 ! :D

Ideme na psychiatriu? Lebo sme všetci ;).

Mám rada slovo socka :DDD:D.

3 xoxo | Web | 15. června 2010 v 18:34 | Reagovat

Nie si to vieš že niesi nepotrebná. Každý človek na svete tu pre niečo je! Niesi tu len tak a nič sa nedeje náhodně. Raz objavíš vec, činnost alebo človeka ktorý tu ukáže cestu ktorou ísť. Já som napríklad pred nedávnom obajvila že ma baví a celkom mi aj ide fotenie. A chytla som sa toho a už sa nepustím. Vdaka tomu sa nejak dostavam k ludom z tohoto oboru. A teraz ma vpred ženie aj to, že si šetrím na zrkadlovku...(potrebujem asi 3O OOO českých:)) Fajn motivácia nie? Ty fotíš tiež rada že? A čo ten Martin je zač? Ja som myslela že sa date dokopy, ved podla toho čo si pisala k tebe určite niečo citi. Ver mi že nič sa nedeje náhodne:)) Čím štastnejšia budeš, tím viac lepších událostí sa ti stane. Fakt to mám v poslednej dobe overené. Viem že vela veci není podla tvojich predstav (nikdy to tak neni) ale zkus proste zajtra urobit niečo inak..tak ako by si to nikdy neurobila.Potom mi povedz ako si dopadla:)) Pad.me

4 Niki[Nervous] | Web | 15. června 2010 v 19:51 | Reagovat

nenávidim tento pocit samoty,debilnej nechutnej samoty.ja nezaujímam nikoho,znie to trápne ale nikto sa o mňa nezaujíma.všetci si vravia čo chcú,ale mňa nepočúvajú,som vzduch.ale ludia si takí,su to EGOISTICKY,VYJEBANE A IDIOTSKE tvory...všetci do jeedného,možno na minimum výnimiek.občas sa pýtam prečo sme na svete plnom debilov.
áno teraz by som ti sem mala písať že ono to bude všetko olrajt,ale tak vieš no...všetko je to na hovno.pocity,život,ludia...ja viem dávam ti "užasnu" motivaciu tak mi to prepač. :)
ach s tou úplne predposlednou vetou sa inak úplne stotožňujem...inak čo sa týka tej krásy,ty si krásna.určite si,pretože každy je krasny áno je to tak.či už vnútorne alebo vonkajšie.aj keď je pravda že ludia sú povrchní a hľadia na našu telesnú schránku a nezaujímajú ich naše city

5 xoxo | 15. června 2010 v 19:52 | Reagovat

Btw...máš tu vlavo napísané že by si sa chcela pozriet do Prahy:)...nevahaj a prid! Bola som tam len parkrat lebo byvam daleko ale možem ta zprevadzat:D

6 anie* | Web | 16. června 2010 v 16:40 | Reagovat

Ale mňa náhodou zaujíma čo hovoríš. Presnejšie povedané čítaš mám rada tvoj blog a čítam každý jeden článok ktorý píšeš. Nesmieš si to tak brať. Určite na tebe niekomu záleží. Ak si to budeš takto nahovárať tak to tak naozaj bude. Aj keď to bude znieť trochu čudne ale raz keď som prežívala také hysterické obdobie tak mi niekto povedal : „ Môžeš byť krásna ale keď v srdci nemáš nič tak je ti to na h*vno.“ Tiež chcem aby tá hnusná budova ležiaca neďaleko mojej bytovky zhorela. Už ma nebaví stále počúvať reči tých dementných ľudí čo si hovoria moji spolužiaci. Nenávidím ich

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.