close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Tell mummy I'm sorry This life is a party I'm never growing up

21. června 2010 v 22:07 | Tessa* |  Články
Sú dvaja, s jedným to proste ide, nie sú tam problémy, okrem jedného - cítite že nie ste úplne šťastná. A potom je tu ten druhý, ktorý vaše srdce zasiahne hlboko, najhlbšie ako sa dá, na celý život, ale napriek tomu to osud vždy zariadi tak, že s ním nemôžte byť, hoci pri ňom by ste cítili že už šťastnejšia nemôžte byť.

Lebo viem, že to nie je to čo chcem.
Lebo ja som to celý čas vedela, už vtedy, čo som s ním tancovala. Už vtedy som mala výčitky. Výčitky možno voči nemu, možno voči sebe. Možno aj aj. Lebo som cítila, že nerobím dobre. Nerobím to od srdca a to čo nerobím od srdca sa neráta. Stratený čas.
Som až taká zúfalá, že budem v tom pokračovať?
Písala som o tom, že sa prekonám a radšej sa budem lepiť na niekoho, koho neľúbim, len aby som zabudla na toho koho ľúbim, ale to sa nedá len tak, tak to nechodí v živote...
Priznávam, že posledné dni mi kvalitne z Richa hrabalo. Naozaj kvalitne. Cal mi povedal, že mi nejak na ňom začalo záležať, a vám by nezačalo, keby sa na vás zalepil, pýtal si pusu, prejavoval by vám city, ktoré hoci nikdy nevyslovil na hlas... A ja mám také divné otázniky v očiach, pretože napriek všetkému, čo ku mne prejavuje, nemám nič potvrdené, nikdy mi nepovedal, že sa mu páčim a nemal by mi to oznámiť? Nezvykne sa to robiť? Či to sú moje mylné predstavy o vzťahu?
On proste len prišiel a už ma bozkával. Jasné, jasné, dovtedy bolo písaníčko, spoznávaníčko a bla bla, ale ... Ale bolo tam aj to ale. Ktoré neviem odohnať, nech by som sa snažila akokoľvek. Lebo potom by som to nebola ja. Celú seba by som zaprela, zapredala, odložila na poličku a nechala vyniknúť moje druhé ja, ktoré zatiaľ ani nepoznám. Pravdepodobne to druhé ja by patrilo Richovi. A nemalo by výčitky z toho, čo by podnikalo. Nemalo by námietky. A ani zábrany. Lebo by to bolo to odvážnejšie ja. Prečo sa z tohto neviem vymotať?
Richie nie je to čo chcem.
Ja chcem Jura. Lebo jemu sa všetko odpúšťa. Lebo ak by on robil to čo Rich, neváhala by som ani sekundu, nemala by som výčitky, cítila by som šťastie a nie stiesnené šťastie. On môže byť k**** na druhú, ale stále je to k**** na druhú, ktorého ľúbim. Na druhú. A Rich? Absolútne to nie je niekto, koho by som chcela. A oukej, tu nejde o to, že by mi záležalo na výzore. Lebo po prvé, ani Juro nie je pekný a predsa... A po druhé výzor by som nezačala len teraz odrazu riešiť, lebo som si ho bola vedomá doteraz a vedela by som to všetko prekonať, dokonca by sa mi zdal pekný, lebo by som ho ľúbila (tak ako s Jurom), ale tu ide o niečo iné. Viac ako výzor. Ide o moje vnútro, ktoré mi už dlho šepká niečo, čo som radšej prepočula, aby som si nepokazila šťastie. Lenže toto by nebolo šťastie. Bolo by to nútenie do niečoho, čo by sa skončilo zle.
Ten šepot môjho vnútra som prehliadala len preto, že som dúfala, že sa moje city k nemu zmenia. Dokonca sa menili počas minulého týždňa. Ale celé to je len nechutná fraška. Donucovacie prostriedky k tomu, aby som ho ľúbila, však aké krásne by to mohlo byť... A takmer som samu seba presvedčila o tom, ako som sa do neho zaľúbila. Ale to skôr zaľúbená do Adama- toho nového. Lebo k nemu ma niečo ťahá. Ale k Richovi nič. Nič tam nie je. Neviem prečo. Neviem prečo to nie je tak, že ho začnem reálne skutočne ľúbiť a bude. Budeme šťastní. Ale všetko čo k nemu cítim je len kamarátstvo. Do ktorého sa mieša niečo, čo sa tam miešať nemalo.
Vysvetľujem si to tak, že ak by ma pobozkal ktokoľvek, tak by som sa ho pokúsila pustiť do svojho srdca, už len kvôli tomu, že chcem zabudnúť na Jura. Čo sa mi síce nepodarí, a už vôbec nie takou malichernosťou. Pobozkal ma, tisol si ma k sebe, prejavoval mi lásku a tak som sa chcela zmeniť. Presvedčiť, že takto to má byť a basta. Ale svoje vnútro neoklamem a toto vám hovorím celkom vážne, bez ničoho prikrášľovacieho, žiadne metafory. Vnútro neoklamete nikdy. Alebo ja určite nie. Celý čas som to v sebe cítila a darilo sa mi to potláčať až dodnes. Keď som hľadela na jeho fotku a uvedomila som si, že bože veď toto nie je to čo chcem. A prečo by som teda mala vhupnúť do niečoho, čo ma absolútne nenapĺňa?
Chcem dosiahnuť šťastie. Ale cez Richa nevedie. Možno iba ak jemnou okľukou.

Pamätám si ako sa nám dotkli pery. A ja som necítila nič. To som aj písala v tom článku... Nič. Ničotičko. Necítila som nič. A to je podľa zvláštne.
Potom keď som sa vracala ku Zoey, necítila som nič. Bola som zaskočená, ale to len preto, že sa to stalo tak nečakane. Ale nerobila som nič také, čo by som robila, ak by to bol napríklad Juro. Vtedy by som išla zamdlieť.
A určite by som niečo cítila pri jeho bozkoch.

Prešlo od vtedy veľa času, a ja viem, že to takto do hĺbky rozoberám len preto. Len preto, že je ďaleko od toho a možno je ešte ďaleko k najbližšiemu stretnutiu. Vtedy som tvrdila, že kašlem na ten vnútorný hlas, že si chcem užívať. Ale čas mi ukázal, že to si vlastne život užívať nebudem. Ak tam nebude láska. Niečo viac ako iba dotyky a prázdne reči. Ak tam nič z toho nebude, nebude to šťastie, bude to len dobrý pocit na dva dni po diskotéke a potom ďalšie zasraté dni zvláštnej beznádeje a huckania do toho, že predsa ja ho musím ľúbiť!

A ja neviem či by to fungovalo? Či by som dokázala nemať výčitky a oddať sa mu. Len tak bez duše, bez myšlienok... Moje druhé ja mu dať naplno.
A po ostatné dni premýšľať nad iróniu situácie.
Lebo pravá ja, to je tá, čo bola naivne zamilovaná do Jura. Tá čo verila na večnú lásku a skutočné city. Tá čo by nešla do vzťahu s niekým len aby zabudla, záplatami prekryla diery...
Nechcem tvrdiť, že som iná, len chápem, že v živote nie je nič také ako v mojich predstavách.

Čiže večná láska nepripadá do úvahy. Ani Juro.

V tomto svete pripadá do úvahy Rich alebo ostať sama. A ani jedno z toho nechcem. Ja chcem svoj svet a Jura. Jura, takého milého, aký býva v mojich snoch, chcela aby sa ma Juro pýtal, či mi to nevadí, či mu dám pusu a že sa musíme stretnúť zase. A do p***, ale on mi to nepovie! A ja tu budem sedieť a klepkať si do klávesnice v zúfalom zovretí vankúšu, ktorý mi pripomína Richovo/e objatie a do... Ja neviem čo je správne. 
Vlastne viem čo je správne. Čo by ma zbavilo výčitiek.

Ukončiť to s Richom.
Napriek tomu, že by som urobila veľkú chybu voči môjmu druhému ja. Schizofrénia forever.


A teraz idem premýšľať len tak v sebe, čo urobím a čo je správne voči všetkým.
 


Komentáře

1 Rousie | Web | 22. června 2010 v 14:59 | Reagovat

chápem ťa asi tak jak nikdy predtým...dá sa povidat ,že neco sem podobnýho zažila...a necítila sem absolutně nic...ani nejmenší cit,ale jak sem se priblížila ktemu kterého chci včéra tak mi srdce išlo vyskočit ...a aj když si píšeme nemohu se dočkat jeho správy všechno co mi napíše mi je cenné...prostě! Tý druhý který mi píšu je to uplne NIC i když by to byli ty isté slová alebo ješte krajší... jen sním bych dokázala byt šťastná a všechno si do slasti užit jenže to nejde..............! a tobě bych radila se z tým Richiem moc nezamotávat protože pak nebudeš vědet kudy kam...

2 Emily | Web | 22. června 2010 v 18:51 | Reagovat

chapem ta... a klamat Richiemu ze ho lubis a tvarit sa ze to tak je, by ta naozaj casom zozieralo... a nebolo by to fer voci nemu ani voci tebe... a naozaj svoje vnutro neoklameme... to plati aj u mna...
a tak rozmyslam nad tym... co ak Juro neni taky ako v tvojich predstavach? teda hej pisala si o tom ze pije a tak... lenze vzdy ked niekoho chceme predstavujeme si ho tak strasne milo ze to v skutocnosti ani neni mozne... dajme tomu ze by ste sa dali dokopy a neklapalo by to... nerozumeli by ste si... mali by ste odlisne nazory a tak... potom by si z toho bola este viac smutna... podla mna ostava ti toto: ukonci to s Richim... a kasli aj na Jura... mozno si myslis ze teraz nikoho ineho nenajdes lebo vsade vidis len Jura... ale ver mi ten pravy pre teba niekde je... len treba otvorit poriadne oci a niekde v dave ho uvidis... a budes vediet ze to je ON a ze pri nom by si dokazala zabudnut aj na Jura... len to bude dlhy proces...
vzdy ked niekoho lubime, uz si myslime ze nikoho ineho tak lubit nebudeme... ale opak je pravdou... myslis si ze od Jura uz nikoho nebudes lubit viac... ale vidis on si ta nevsima... to neni laska... takze naozaj sa poobzeraj... cez prazdniny bude na to vela casu;) na svete beha tolko super chalanov len ich treba naozaj poriadne hladat:)

3 Ashley | Web | 22. června 2010 v 19:53 | Reagovat

To je ťažké :-( pekne si to všetko popísala...och, tuším, že sa aj celkom dokážem vcítiť hoci som to nezažila no čo by som v takejto situácii robila ja neviem. No moje vnútro pre mňa znamená fakt veľa a neurobím niečo len tak, bez rozmyslenia, musím si tým byť úplne istá no ak spravím chybu ako napríklad ty keď si sa s ním bozkávala no aj tak chceš Jura...tak to musí byť teda riadne blbý pocit...podľa mňa, ty nebudeš spokojná, kým sa k Jurovi nedostaneš alebo sa niečo proste nedá do pohybu aby sa to vyriešilo raz a navždy, buď zle alebo dobre...s láskou je to ťažké a ešte horšie, ak sa zaľúbi človek, pre ktorého to nie je iba slovo ale niečo, čo cíti vo svojom vnútri tak intenzívne ako ty a zožiera ťa keď urobíš niečo, čo láske nevyhovuje :-)...

4 Andie* | Web | 22. června 2010 v 21:32 | Reagovat

Schizofrenia forever :-*. Lubim ta ty moj schizofrenik! Tvoj článok je smutný ale istým spôsoboom sa mi páči, preotže je rozumný. Nie preto, že tebe je na nič a že stále riešiš to čo by bolo z Richom správne. Mám pre teba jednu radu! NErieš to a urob to čo si myslíš že je správne. To kde sa tvoj mozog aj tvoje srdce jednoznačne zjednotia. To urob. Pretože to bude to správne rozhodnutie. A keď nevieš aké to je. Vezmi si slúdhatká do uší, zo ber foťák a choď von. Sama. Niekam kde nie sú ľudia. Alebo aj kde sú, len sa proste prechádzaj a sleduj okolie. Foť. Na chvíľku vypneš a potom vypni foťák a začni premýšlať. Monžo dojde k okamihu kedy konečne zsitíš čo je správne. JA si nemylsím že je správne ukončiť to z Richom. JEdnoznačne by si mu mala dať vedieť že to čo sa stalo by sa nemao opakovať pretože to nemá zmysel a niekto by zle dopadol. Ale že napriek tomu chceš aby ste boli priatelia. Jedna vec. to je jedna vec ktorú ti chcem povedať. Tá durhá? je to ťažké ale predsa myslím že už sa ti to meirne darí, alebo sa mýlim. Prvý krok, prestať na jura pozerať a prestať si ho toľko všímať. To že si on všíma teba je tabu. Pokiaľ niečo neurobí ignoruj ho a daj mu najavo že tvojim svetom nehýbe. Hoď úplnú ľahostajnosť! A tak to urob nie len na okoo, ale naozaj. A aj ked sa ti nepodarí, elbo nepodarí, ja to viem, ale aspon s malej časti sa to zlepší a nebudeš ho mať v hlave tak veľa. Iba isté slabé okamihy!

5 Denda :) .. ♥ | Web | 29. června 2010 v 16:48 | Reagovat

Prosím, už na Jura zabudni. Ty to nejako zvládneš. Do kedy sa chceš takto trápiť?
Dobre, Richie nie je ten pravý.. ale príde niekto iný :) Ale.. keď ho nelúbiš fakt to nestojí za to ..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.