Červenec 2010

This is like a dream

31. července 2010 v 12:39 | Tessa* |  Články
Chcem byť zase dieťa. A mať hračky. Barbiny. A nič v hlave. Žiadne myšlienky.
Trochu blbý začiatok na to, čo vlastne chcem napísať. Včera tu bol M. (Vlastne Rich, ale tak ho už nechcem volať..) A pred tým ako prišiel som videla Jura. Je vtipné, že to vždy príde, keď už neverím v to, že to príde, že už stratím všetku nádej. Teda len taká malá mi ostala. Tak sme sa prechádzali so Zoey po uliciach a bežne chodíme aj tou Jurovou. A videla som, že niekto vychádza z ich domu, ale ani som neverila, že by to bol on, dokonca som dúfala, že nech je to napríklad aj jeho otec, je mi to jedno, len nech vidím aspoň niekoho z jeho rodiny. Zaujímavé, však? Ale bol to rovno on, Juro. Sadol si do auta pred ich domom a nechal otvorené dvere na aute. Prestala som hovoriť v tej chvíli. Zoey niečo hovorila. Prešli sme okolo neho a pozdravil, ale netuším či čaute alebo čau. Zoey mu odzdravila a pretože som nepočula či povedal čau v množnom čísle tak som ostala ticho. Aj tak by som to zo seba nedostala a ak aj tak by to bolo len priškrtené čau, čo by bolo horšie ako mlčanie. Asi. Odkráčali sme a on zavrel dvere. Potom niekto nastúpil k nemu a potom neviem... Ale Juro šoféroval. Chcem, aby ma zobral niekedy zo sebou.
To ste ešte asi nezažili taký dlhý opis jedného čau (te?!).
A to bolo pred tým ako mal prísť M. Irónia života.
Zoey odišla domov a ja som prišla na zastávku. Akurát prišiel autobus a pokúšam sa pochopiť logiku chalanov, ale nejak sa v tom strácam. Nazačiatku bol dosť hanblivý, ale inokedy dobre, že neviem čo. Ale dobre, je to blbé opisovať, ale bolo to dobré. Fakt. Bolo to dobré. Prečo stále píšem dobré? No dobre. Ale celkom smiešne mi prišlo, keď som odchádzala domov, on už asi sedel vo vlaku a uvedomila som si, že som mu chcela povedať, že nech ten vzťah neberie vážne. Nechcela som ho úplne odplašiť (ale mne by sa to určite podarilo), chcela som ho len trochu usmerniť. Dúfala som, že chce to isté. Ale nejak som sa k tomu ani nedostala. Teraz je to asi už oficiálne a ja sa môžem len usmievať a už iba usmievať. Možno som to dosrala a možno nie. Lebo mi bolo fakt s ním dobre. Lenže tu mi zase lezie do toho tá vec, že láska. Ktorá tu veľmi nemá čo robiť. Lebo tá odišla spolu s Jurom na tom aute. Viem, že sa vráti, ale asi už nebude taká silná. Lebo čas s M. ju určite trochu prebije a nebude sa tak často prebíjať na svetlo sveta a ničiť mi celkom dobré dni. Napriek tomu to suché čau a to, že som mu ani nevidela do jeho super krásnych očí bolo silnejšie ako dve hodiny s M. Ale to sa zase ozýva tá vec, nepočúvajte ju.
Keby to bol včera Juro, kto bol so mnou tie dve hodiny, tak vám opíšem každý nechutný detail. Takto ostanem pri stručnom opise, že M. tu bol a bolo dobre.
Prečo ma nechce Juro? :( Veď nie je dokonalý športovec najobľúbenejší v okrese ani krásny a intelignetný. Je obyčajný. Tak prečo ma nechce? Nechcem dokonalého krásneho inteligentného športovca, chcem jeho. Len jeho...
Budem aj tak veriť, že raz... Lebo keď s M. mi bolo dobre, tak ako úžasne by mi bolo s Jurom..? :) A nechajte ma prosím v tom.
Predtýmto všetkým som bola v Nitre, dva dni, spala som u J. (nie Jura). A tak som sa dlho nenasmiala ako tie dva dni. Dokonca som dobre nakúpila. :D Penieze sa mi zosypali nevinnou otázkou na otca či mi nedá nejaké peniaze, keď idem do Nitry. Veru dal. A nie málo.
Našla som jeden úžasný blogspot, pravdaže fínsky, AS I AM. Dole sú fotky z jej blogu.

Viem, že nepochopíte, ale skúste chápať, že chcem aby niekto chápal, lebo ja už nechápem ničomu...

26. července 2010 v 14:15 Články
Nechcite ma vidieť. Jeden moment sa rozplývam nad M. Zachvíľu doslova revem kvôli Jurovi. Lebo mi chýba. Áno som šibnutá. Ani  nie preto, že jednu chvíľu myslím na M. a druhú na niekoho iného, ale skôr preto, že po tom všetkom mi J. chýba. A hrozne. Chvíľu som si myslela, že sa zbláznim. Chýbajú mi jeho modré oči. Aj Martin má modré, ale jeho sa mi nepáčia. Nič s M. sa mi nepáči. Zachvíľu budem tvrdiť niečo iné, takže ma neberte vážne. M. akoby sám bojoval za ten vzťah. On začal s tým celým, on chcel pusy, potom bozky, stále viac a viac, a akoby ma do všetkého iba nútil. A ja sa po dlhšom bránení prestanem brániť, lebo ako mu to vysvetlím...
Všetko je akoby také nútené. To všetko za mňa. Lebo v hlave mám nejaký blok. Lebo stále chcem J. Čo ma štve je, že očividne J. ma nepotrebuje k životu. Ničí ma to... Aj keď občas vyzeral, že... Alebo keď hovoril niečo o menení názoru. Ale aj tak tu teraz sedím so sklesnutými plecami a plačem nad tým, že ho nemám.
Tak mi to chýba.
Bolo ich niekoľko. Každý ako prišiel tak aj odišiel. Iba on zostal.
A teraz sa pokúša ostať aj M., ale ja mu to nechcem dovoliť. Nepomáha mi zabudnúť.
Ale možnosti sú dve:

Byť s M. A mať aspoň niečo.
Odkopnúť M. A nemať už absolútne nič.

Tá prvá možnosť vyzerá lepšie. Aj tak mám chuť urobiť druhú. Nechcem M. ťahať za nos a tváriť sa pred ním ako mi chýbal a pritom doma revať za J.

Neviem ako sa rozhodnem. Netuším čo budem robiť.
Najradšej by som sa rozbehla za J., zazvonila u nich a ... Strápnila sa. Ale v mojich snoch by mi otvoril a objal by ma, bozkával a boli sme spolu... Lebo to je jediné, čo viem, že chcem. Ostatné sú len otázky. Bojím sa, že keď sa zase stretnem s M., tak mu poviem, že s ním chcem chodiť, len preto, že sa budem báť, že úplne o neho prídem... Asi by som si mala pripraviť čo mu poviem. Lebo neviem regulovať myšlienky. Som schopná sa pre ním prerieknuť a povedať mu, že na Jura som celkom nezabudla. Bojím sa, že sa zamotám a nevymocem sa, lebo to by som mu musela povedať všetko... Prečo nemám v mozgu priehradku, kde sú uložené vety, ktoré M. môžem povedať?
Milujem sny s J. Je tam dokonalý. Milujem tie sny.
Možno za päť minút budem ľutovať všetko, čo som písala. A budem mať úplne iný pohľad na vec.
M. by povedal, že nech sa na to vykašlem. Nič nerieši.
Čo ma čaká? Tretí ročník... Vzťah s M.? Myšlienky na J.

Veľa ľuďom som o J. nehovorila. So Zoey som sa zblížila až teraz a to bolo obdobie, keď som J. nechcela viac rozvádzať. Belle som sa o tom nikdy neodvážila povedať. A ani to neľutujem. Vedia o ňom moje spolužiačky, ale im nebudem hovoriť o tom ako ho mám stále rada a že M. nie je to čo chcem. Každú chvíľu mením názory. Veď aj J. to povedal, či som zmenila názor. A ja som si myslela, že nie. A vlastne to je pravda. Nezmenila som názor, iba to tak vyzerá.
Vracajú sa mi všetky spomienky. Vracajú sa mi pocity.
S M. je to o ničom. Nikdy mi nenahradí tie pocity z J. S J. je to také silné. Nenahraditeľné.
Myslela som si, že toto už mám za sebou.

Nikdy nezabudnem.

Občas sa bojím samej seba.
Ale teraz sa bojím všetkého, čo bude..
...lebo nech bude čokoľvek, nič z toho mi neprinesie J...

Prázdne slová a vzťahy

24. července 2010 v 16:07 | Tessa* |  Články
Už druhý deň nerobím nič iné len premýšľam. No dobre, robím toho aj viac, ale toto ma dosť zamestnáva. Lebo robím aj iné veci, ale pri každej z nich premýšľam. Veľmi silno.
Ale stále som neprišla na nič, čo by mi pomohlo.
Takže ide o Richa.
Veci, na ktoré som prišla sú, že Juro to už neovplyvňuje, aspoň teraz jeho vplyv na vec necítim. Bola by prvotriedna hlúposť ho do toho pchať.
Takže o problém by bolo menej.
Ale potom je tu moja neistota. Neviem čo by som mala urobiť a čo Richovi povedať, keď sa stretneme alebo si budeme písať. Pretože každý mi tvrdí niečo iné, ale väčšinou je to, že to mám s ním risknúť a uvidím čo to dá. Ale mňa stále niečo škrie vo vnútri. To bude tá moja poctivosť a nevinnosť. :D Asi len neviem chodiť s niekým koho neľúbim. Aj keď väčšina ľudí to robí, veď napríklad už len jeho najlepší kamarát chodí s babou, s ktorou sa dal dokopy asi po prvom stretnutí, aj to neboli asi ani triezvy a ani jeden nemá žiadne výčitky. Aspoň tak naposledy vyzerali. Ale to sa našli. Alebo jedna moja spolužiačka, ktorú volajme Piča, lebo krajšie jej naozaj neviem povedať. Piča splašila nejakého chalana na ožran party, začali spolu chodiť asi po pár hodinách čo sa prvýkrát v živote videli, tiež nie v triezvom stave,a o týždeň bol koniec, pretože nie je zvyknutá, že je vo vzťahu. Z takých ľudi sa mi robí zle. To bol jej prvý chalan a ... No ja by som nemala na to svedomie urobiť niečo také. Ďalší dôkaz toho, že som mimo doby. Som divná. Ale radšej budem divná ako skurvená dnešnou dobou.
sex no love
A poznám plno takých vzťahov. Aj Bellin vzťah je magorina, Je pravda, že sú spolu už pol roka, ale dobre... Vidia sa málo. A stále iba niečo oslavujú. Prisahám! Oslavujú narodeniny, mesiac spolu, valentín, meniny, dva mesiace spolu, koniec školského roka a možno aj Deň Zeme. A on jej po prvom stretnutí hovoril, že ju miluje. A jej to tak vyhovovalo. Áno je pravda, že sa to dobre počúva, ale ak to nemyslí vážne, tak nech to radšej ani nehovorí... Neznášam tie páry, v ktorých kolujú reči po týždni, že sa milujú. Potom jasné, že ten vzťah trvá dva týždne. Aj to, každý sa vrhne do vzťahu s každým kto sa mu páči. A až odvtedy sa začnú spoznávať a až potom zistia, že svoje povahy navzájom neznášajú. Ale veď to nie je logické, veď najskôr sa musia poznať až potom začať spolu chodiť.. Ale len sa čudujem, že im to tak vyhovuje, im vyhovuje, že každý vzťah je bez lásky, že niekto ich chce len pre výzor a nie je pre vnútro? To sú fakt všetci takí istí bezcharakterní hajzli?
Zoey je tá, ktorá ma chápe. Že s ním nechcem chodiť. Bella tvrdí, že do toho mám ísť, že prečo to nerisknúť, ale na druhej strany z nej úplne vidím ako ho neznáša. Ale tak to máme potom rovnaké, lebo aj ja jej trtka neznášam. Lenže ja mám na to aspoň celkom normálne dôvody. Napríklad to, že ju podviedol s bývalou, napríklad to, že neznášam takých ako je on, vypisuje mi ako ju miluje!, je to ževraj budhista a pýtal sa ma či verím na reinkarnáciu... alebo to, že ju núti do toho aby s ním spávala, ale ešte aj tak spolu nespali lebo sa iba pokúšajú. Lebo... Ani neviem prečo, ale ako pochopíte to, im to vôbec nejde ale vždy sa pokúšajú, už mu aj revala na ramene, zdeptaná tým, že im to nejde ale aj tak sa budú stále pokúšať!!! Nie, že by počkali, ale je jasné o čo tomu idiotovi ide. Viem, že som hnusná, ale nech prestane s tou apatiou voči Richovi, keď nemá na to ani normálny dôvod, len ten že nie je pekný. Lebo jej Dodko je nádherný! (irónia) Aj teraz sa radšej odtrepe na týždeň na chatu s ním. Budú tam sami. Tak hádajte čo budú robiť. Pokúšať sa.

A už len pre tieto divné vzťahy ktoré sú všade, práve preto ja taký nechcem mať a radšej budem sama.

Veci, ktoré menia pohľad na vec

22. července 2010 v 14:31 | Tessa* |  Články
Dni nejak plynuli, a ani som nerobila nič zaujímavé. Ale dá sa povedať, že si prázdniny užívam. O to viac ma štve, že júl sa pomaly končí. :( Neuveriteľné ako rýchlo to ide...

(Nenápadné zmenenie témy) Po Richovom odchode spred môjho okna, sme si písali, a on sa ma spýtal či teoreticky spolu chodíme. Napísala niečo také, čo nebola jasná odpoveď. Tak napísal, že ešte uvidíme ako sa vyvinieme. A tak som vypudila zo seba odpoveď, že hej, ale že ja ho mám rada. Chápete, len tak nevinne rada, nič vážne. A on zrazu ako by sa zľakol tak písal, že to nemôžem tvrdiť, že sa ešte tak nepoznáme. Ale hlavne, že sa pýta či teoreticky spolu nechodíme... Chalanská logika.

A potom nasledovali dni ničoho. Ale napodiv som to vôbec neriešila.
A to sa dostávam k včerajšku, keď sme sa so Zoey na poslednú chvíľu rozhodli, že ideme do toho klubu, kde zvykneme chodiť. Išli sme na dosť neskorý autobus, až niečo okolo polnoci. Mama ma najskôr ani pustiť nechcela, ale nakoniec mi ešte aj peniaze dala. :DD To si dovoľte... :D

Nejak narýchlo som zo seba urobila človeka a išla na zastávku. Autobus nám skoro odišiel, pretože asi v polovici dediny nesvietia pouličné lampy a nevidel nás, ale našťastie zastal aj keď sme si dali so Zoey mierny šprint. :D Takmer úplne prázdny autobus, sa tam s nami rozprávali vodič a nejaký dvaja cestujuci, taká domáca atmosféra tam bola. :D A potom obišiel zastávku, na ktorej sme chceli vystúpiť, ale nakoniec, že sa tam ešte vráti. Adrenalín. :D Tak sme sa nejak prepracovali do klubu a iba sme si sadli a pozerali. Potom trochu ďalej odomňa koho nevidím.. Rich a kukal na mňa ako keby som práve z Marsu doletela. Prišiel si sadnúť vedľa mňa a že je prekvapený, že tam som, lebo Cal hovoril, že neprídem. No ani som nemala v pláne, ale človek mieni pánboh mení. :D A to už hneď sa ručičkovať začal. Najskôr som s ním ani nechcela byť, až neskôr, a tak som ho poslala kúpiť niečo na pitie. :D Zatiaľ sme sa so Zoey rozprávali a potom prišiel a pili sme fantu. ;D A potom sme tancovali (bolo tam hrozné teplo) a predstavil ma svojim sesterniciam. Chcel sa ísť prejsť, tak sme išli, a to sa spýtal či som to myslela vážne, keď som hovorila, že ho mám rada. Musela som sa smiať. :D A povedala som, že áno. Povedal, že aj on mňa. No zrazu irónia...
A tak dobre, je mi to trápne opisovať, ale veľmi sa chcel bozkávať. A do riti povedal mi, že mám pekné oči. A do riti, on mi hovorí všetko, čo som si kedysi priala, aby mi hovoril Juro. Ešte aj všetko čo robí, robí tak ako som to chcela s Jurom (teda takmer všetko...). Alebo občas akoby mi čítal myšlienky. Fakt.
Chcel ísť ešte do parku, ale povedala som, že nejdem. Tak povedal, že dobre, ale pusa za to musí byť. :D A to sa už začala fuj éra. Ja neviem či to každý má také, že najskôr to bozkávanie vôbec nejde... Lebo (fuj) nám to nešlo. Hrozne divné to bolo a ešte aj nepríjemné.
Potom sme sa vrátili dnu a tancovali, potom zobral naše pitie a išli sme si sadnúť pri jeho kamoša a jeho babu, a tam to bolo celkom dobré. Sedela som mu na kolenách a tak. :D To tu ani nemôžem písať všetko. :DDAle dobre, bolo to fajn...
Potom mi volal Cal, že nech ideme von. Tak sme tam napochodovali a ako sme prišli tak, že čo je vy hrdličky. :DD A ževraj keď mojho brata predsatvoval svojim sesterniciam, tak ho predsatvil ako švagra. :D A mňa ako ženu. :D ?! Počkať, teraz neviem či sa mám smiať...
Tak sme boli chvíľu vonku a potom už ani neviem čo bolo, tuším sme zase tancovali a potom sme išli von, lebo oni už čakali odvoz domov.
Ah a to lúčenie.
Asi najlepšia časť všetkého, ale akonáhle odišiel len tak som stála opretá o nejakú rúrku, čakala na Zoey, ktorá bola v nejakej kocke (čo doteraz netuším čo tým myslela) a došiel na mňa taký smútok. Keby ma Zoey hneď v tej chvíli videla, myslela by si, že sa to nejako dosralo s Richom, ale za tým mojim pohrebným výrazom bolo...

No on sa aj pýtal, či už budeme spolu chodiť a povedala som, že si to premyslím, on povedal, že veď nám v tom nič nebráni. No vedela by som o jednej veci.
Juro.
A to že medzi Richom a mnou to nie je o láske. Možno trochu. A skôr z jeho strany.
Som si na stopro istá, že chodiť s ním nechcem.
Nepáčia sa mi také závezky, aj keď je to smiešne tvrdiť, pretože s Jurom by som uzavrela hneď niekoľko závezkov, keby chcel...

Pripomína mi to mňa s J. inak by sa mi to nepáčilo...

Rozmýšľam o tom, že sa proste zapriem a vykašlem sa na nejaké city, a užijem si Richa, lebo ako mu mám vôbec vysvetliť, že s ním nechcem chodiť, lebo ešte stále mi záleží na Jurovi?
Dávno som mu písala niečo s Jurom, ale to sme uzavreli tak že som to uzavrela a on ani nevie, že to bolo o Jurovi, len že nejaký chalan.

Nemám mu ako logicky vysvetliť, že mu chcem dovoliť byť so mnou, že s ním chcem byť, ale nechcem vzťah. Lebo by som si to vyčítala, že som do toho išla, aj keď.... A potom, veď to by bolo potom úplne iné...
Prečo sa nedržal toho, že uvidíme ako sa vyvinieme, ale dokonca mi včera tvrdil, že ma ľúbi...?

Dobre, je to zložité.
Ale tak dobre, odíde Rich spred môjho okna a ja myslím na Jura?!
...sníva sa mi s Jurom a je mi nahovno z toho, že sú to iba sny.
...lebo ma trápi čo robí, a čo bude...
...nechcem aby raz odišiel z môjho života.
...aby sa skončila stredná a bol to koniec.

Už ho ani nevídam.
Už mi ostali iba spomienky. A Rich...

Ale pamätám si jeho pohľad ...je stokrát silnejší ako Richov.

Nič z toho nie je to čo chcem. Ale to je už normáne že nič nie je tak ako chcem, preto s tým splyniem a budem sa tvráiť, že to tak malo byť. Možno to bude najlepšia možnosť, vlastne aj tak nemám na výber. Pretože pre neho som vzduch(bez ktorého žiť môže, očividne...). Jednoducho sa musím rozhodnúť a toho sa držať, lebo inak prídem o úplne všetko...

Vau!

17. července 2010 v 16:48 | Tessa* |  Články
Normálne mi je divné o tom písať, ale chcem to tu mať.

Včerajšok vyzeral, že bude stáť za viete čo, ale nakoniec sa to zmenilo. Cal išiel okolo desiatej preč z domu na oslavu narodenín. Takže mi ostal počítač, hlasná hudba, prázdna izba, krupica navyše...
Počkajte chvíľu..
Jáj, jasné, posledný článok bol o tom, ako je všetko v hajzli. Aj bolo, ale asi už na druhý deň, sa to zlepšilo. Trochu. Ale však človek si zvykne...

No skončila som pri tom ako som mala všetko pre seba. Na pokeci som bola pravdaže prihlásená, už ani neviem či tam Rich bol alebo nie.
Nakoniec som išla spať, pretože som uznala, že nemám byť prečo viac hore. Ale to si viete predstaviť ten tvrdí spánok v takýchto teplotách... Zachvíľu mi zvonil mobil, volal mi Cal nech mu idem otvoriť. No potom zase odišiel na tú oslavu a ja som zase postupne zaspávala. Až kým mi nezačal zase zvoniť mobil. Myslela som si, že je to zase Cal. Cez otvorené okno som počula chalanské hlasy.
Ale bol to Rich! Volal mi! Z vonku som počula ako niekto kričal: "Prišiel za tebou Rich z Koz... (názov dediny kde býva)." A aj by som prisahala, že to kričal Juro. Ale nie som si istá, pretože všetci chalani v jeho rokoch majú také podobné zmutované hlasy. :D Zdvihla som a Rich, že či mám izbu úplne vpredu a ja, že hej a on, že nech otvorím okno. Dotrepala som sa k oknu, a srdce mi bilo pomerne divoko. Otvorila som a tam Rich, jeho kamoš, Juro a ešte jeden chalan z tadiaľto. Rich a Juro spolu! Rich bol opretý o taký plot pri záhradke a Juro vpozadí, veľmi zvláštne sa usmieval akoby si myslel: na tu máš čo si chcela... Veľmi divné. Potom tam chvíľu všetci stáli a dačo sme splietali až oni traja odišli a Rich ostal. A dokonca sme hovorili o Jurovi! Ale iba preto, že som sa spýtala, že ako vedel kde bývam (myslím tým dom). Ukázal mu ho Juro, ale aký dal opis na neho: "Ukázal mi ho ten plešatý, malý, fúzatý, asi sa Juro volá.."  A ja: "Hej to bude Juro." A smiechy. :DDD
Potom som stála pri okne, on za oknom a rozprávali sme sa. Celkom dlho. Neviem odhadnúť ten čas. Bolo odo mňa asi blbé, že som ani nevyšla von, ale povedala som mu, že už sa mi von nechce. Bola som už v pyžame a no neviem...
Tak sme vykecávali pri okne a smiali sa. Dúfala som, že moja zvedavá mama nás nepočúva.
Potom som povedala, že som už unavená, že asi idem spať (pritom som vôbec nebola unavená). Tak povedal, že nech mu dám aspoň pusu. A ja, že to by sa ti páčilo. :D A on povedal niečo také, že hej a ja že to by som musela vyjsť von a to sa mi nechce... Povedal, že stačí cez sieťku na okne. :DDD Radšej som otvorila druhé okno, kde nebola sieťka a bolo váá...:)
Potom však nasledovala krutá realita a spadol kvet z okennej parapety a na zemi sa roztrieskal sklený kvetináč (do riti to len my môžme kupovať sklenené kvetináče!). To som vedela, že rodičia sú zachvíľu v izbe, že čo sa stalo. Rich odišiel a ja som začala pomaly zbierať črepy.
Zachvíľu sa dovalil otec, prispatý ksicht, že čo sa deje.
"Spadol kvetináč..."
"Ako spadol? Čo si robila?"
"To je dlhý príbeh.."
"Silvia, ty si celá dlhý príbeh..." A odišiel.
Potom niečo hovoril mame, a zachvíľu prišla aj ona. Na tvári mala takmer taký istý blažený úsmev ako ja. Aspoň niekto ma tu chápe.Vraj počula, že sa s niekým rozprávam. Ale zaťato som mlčala, kašlala na kvet a išla si ľahnúť.
A asi do piatej som sa len tak prehadzovala a nechápala.

Neviem, nemám veľmi dobrú pamäť, ale mám pocit akoby som nič bláznivejšie vo svojom živote nezažila. Alebo si na nič nepamätám..

14. septembra ma možno budete počuť kričať memoríííííííííííís..!

14. července 2010 v 12:08 | Tessa* |  Články
David, môj zlatý Davidko, príde sem, na slovenskú zem. ♥ (dokonca sa to rýmuje!)

14. septembra!!!!!

Nemôžem tomu uveriť, pretože ..pár dní pred tým ako som sa to dozvedela som Calovi hovorila o tom ako by David mohol prísť na Slovesko a on, že čo by tu robil ... Cha chá!
A včera som sa dozvedela o jeho plánovanom príchode z jedného bulváru.
A od tej chvíli zas a znovu šetrím, tentoraz 30 €. Práve som na nule, no dobre, na 50 centoch. Prečo na všetko, čo chcem realizovať a čo chcem, vždy, ale fakt vždy, potrebujem tie papierové vecičky??!
D G
Ale nevadí, vpodstate tridsať euráčov nie je tak veľa, a dovtedy budem mať narodeniny aj meniny, takže by nemal problém to ušetriť, teda ak ma niekto nenaláka na nové handry a hlúposti. Nie koncert Davida Guettu nie je hlúposť!
Je to môj sen, vidieť ho, a to už hodný čas, takže neísť na jeho koncert pravdepodobne do Bratislavy, by bol hriech.
A dovtedy si chcem zohnať aj to jeho tričko Fuck me I'm famous. A to sú ďalšie prachy. Ale to nie je také dôležité, iba ak by mi ostali nejaké peniaze navyše (há, mne nikdy neostanú nejaké peniaze navyše..). 
Práve som si uvedomila, že od dnešku je jeho koncert presne o dva mesiace! Fuj, ale to už bude škola. Ble.
Inak mohol by zo sebou priniesť aj Kida. Ale Kid má asi dôležitejšie veci,čo už.. Ja si ho nájdem, raz. A to bude čumieť! :DDD
Prečo sú moje články čím ďalej tým primitívnejšie??
Dnes asi pôjdeme do toho klubu, a ako to poznám dopadne to zase ...ehm zle. Najskôr sa tam vždy teším, ale potom by som tam nakoniec radšej ani nešla. Ale to len pre ten poslednýkrát čo sme tam boli... Mám tušáka, že to dopadne zas tak ako minule...
Pokúšam sa neísť na pokec, pretože chcem podusiť Richa vo vlastnej šťave, čo si iba domýšľam, že mu tam budem nejak extra chýbať, ale nateraz to bude lepšie ak tam nepôjdem. Abstinujem od pokecu už druhý deň, začala som v pondelok o 19: neviem koľko, ale prihlásila som sa tam včera večer, ale prisahám, že to bolo nechtiac (!!!), lebo moje závislácke ruky už automaticky ťukajú môj nick a heslo. A to som sa chcela prihlásiť na iný nick, aby som sa pozrela či tam je Rich prihlásený. Bože bože. Som tak či tak závislá, teraz neviem či na pokeci alebo na Richovi. Ale už som sa poučila a preto si už dávam pozor. :D Ale na mňa je to obrovský výkon, pretože už veľakrát som sa pokúšala neprihlásiť a aj tak som to vždy urobila.

Toto sú conversky, ktoré som dnes vyrobila. Dosť ma to baví, takže môžte čakať niekedy ďalšiu várku.
Posledné sú vyrobené na Cala. Určil si farby a štýl topánky, ja som šila. :DD

All the crazy shih ..this will be the MEMORIES

11. července 2010 v 21:45 | Tessa* |  Články
Dnes mi bolo sveta žiť. Hneď ráno (alebo skôr čas, kedy som ráčila vstať) som uskutočnila môj protest. Pretože moja mama sa rozhodla nepustiť ma do kina.. Já ti dám *1114*Takže som si zobrala výstroj - opaľovací krém, Cicuškine zápisky, foťák!, mobil, slúchatká, zošity zo sloviny, peračník a fľašu ľadového čaju zo sebou do záhrady, kde som si prestrela ležadlo (na ktorom len tak medzi rečou sú nápisy ako Jamaica a One love!! Oki *148* ). A pokúšala som sa chytiť farbu, lebo biela nie in teraz. Hi hi hi, co? *261*(Nie že by ma zaujímalo čo je in.. Ale bol to dobrý spôsob protestu.) A preležala som tam celý deň, pričom do domu som vošla iba ak najesť sa a ignorovať svoju matku. Potom som sa oblievala vodou, pretože my chudobní nemáme také vymoženosti ako je bazén. xD  Zase som precitla a moja láska ku Kidovi je opäť taká silná ako predtým. Memories, Man on the moon a Pursuit of Happiness ... Pískám si *926*
Ležala som a pozerala sa na oblaky, ževraj vážia niektoré aj niekoľko ton, a chcela som sa ich dotknúť. Trochu som ako zhúlená, ale to to slnko. Ale oblaky sú krásne. Na mojich fotkách ani nie, ale naživo, proste úžasné. Bolo úžasné len tak ležať v plavkách na zemi okolo prírody na vzduchu. Chcela som fotkami zachytiť ten skvelý pocit, ale myslím si, že sa to nedá.. Je ťažké zachytiť ten jemný vánok, tiene na oblakoch, vlhkosť trávy, sviežosť vody, slnko v tvári a slobodu. Milujem to. Ak mám raz umrieť (ak nevymyslia liek na dlhovekosť) tak chcem zomrieť vonku, niekde v tráve, pri kvetoch, pri stromoch, pod oblakmi a slnkom, pri vode a zemi. Nechápem prečo ničíme tú krásu. Zem je tá najkrajšia planéta, o akej vieme. Len tu je (bolo) všetko dokonalé vo svojej dokonalosti.. Príroda je dokonalá, len my ľudia ju narúšame. Bojujeme proti nej a pritom bez nej neprežijeme.
Dúfam, že bude viac takýchto protestných dni..Jo! *2248*

Nikde nejdem je to len pesnička

4. července 2010 v 22:45 | Tessa* |  Články

Život je krátký a člověk by neměl čekat jenom na 

velké radosti,

kterých v životě mnoho není, ale dokázat se radovat z drobných každodenních

maličkostí.

V tom je umění žít.


Toto je varovanie
Povedala som že odchádzam
V pondelok ráno
Nedostaneš žiadnu odpoveď
Nebudeš mi môcť volať
Pretože odchádzam
V pondelok ráno

Chcem odísť s takou ľahkosťou. S kufrom plným retro handier, polepeným nálepkami štátov a miest, v ktorých som bola...

Fajčiť opretá o múr domu pri západe slnka. (Nie nefajčím.)
Hovoriť myšlienky nahlas a rozprávať sa o oblakoch.

Život nikdy nebude taký dokonalý, aby sme prestali snívať! Tak pokračujem...
Mať tak zase Richovo objatie. Prečo ho nemám znova a znova? Veď to boli pusy! Skutočné ozajstné pusy! A keď to boli pusy, tak prečo už mesiac ďalšie neboli? Ani to objatie, za ktoré by som možno aj vraždila..
Chýba mi to.
A tak si to vynahrádzam krátkymi poštami na pokeci. Kde práve čakám na to, že príde a možno nepríde vôbec a ja len strácam čas. Ale čakám..
(Stále si odporujem, v minulých článkoch nebol Rich to, čo chcem..)
Zase mám husté reči a potom sa ledva na neho pozriem.

Zakopne o mňa niekedy niekto?
..
Práve v tejto chvíli som víťazoslávne vypla pokec eská. Ah, milujem sa. :)
A tým čarovným kliknutím na čarovný krížik som (aspoň na dnes) ukončila svoje trápnenie s kricím názvom Richie.
Možno sa tam v tejto chvíli prihlásil. Môj bože. Trafte ma niečím. Priamo do srdca ..lebo ó láska bolí ó áno láska bolí bejby a je ťažké zabudnúť a ráno vstať akoby nič...ó veď vieš...mesiac svietil a naše tiene sa spojili..ó...áno bejby to všetko je minulosť, ktorá sa vracia každú minútu...ó áno bejby je koniec aj keď...vieš bejby ...spomienky ostanú navždy...
(Hej, práve som prišla o posledné kúsočky zdravého rozumu...)
Teším sa na zajtrajšie ráno, pretože si budem spievať on monday morning a ja to milujem.
Ako ten nanuk, ktorý som dnes mala dvakrát!
Boli sme sa kúpať, voda bola studená, slnko pieklo na hlavy a možno práve preto som ako v opojení alkoholu..

..cause i am leaving on monday morning !


Orange county

2. července 2010 v 16:23 | Tessa* |  Články
Rozhodla som sa, že si odpustím (aspoň na čas) depresívne články, ako ten minulý, ktorý som chcela vymazať...
Zase mám ten debilný pocit samoty. Ako každé prázdniny, prečo som si myslela, že tieto budú iné? Chcem byť každý deň niekde inde. Každý deň inde s inými ľuďmi.
Spievať memorís a skákať tak vysoko...
Sedieť na tých sedačkách, popíjať a smiať sa. Hlasno.
Zabudnúť na minulosť. Na to čo ma doma zožiera. Chcem byť niekto iný.

Ten debilný pocit, akoby som po stý raz prehrala vojnu so sebou..

Rozhodla som sa, že v tichu pretrpím toto obdobie. Neviem aké bude dlhé a či vôbec niekedy skončí. Ale nebudem o tom hovoriť, budem sa pokúšať na to ani nemyslieť...