close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Lebo ľuďom sa nedá veriť...

14. srpna 2010 v 22:12 | Tessa* |  Články
Píšem sem len preto, že nemám nikoho komu by som to povedala. V tejto chvíli.
Prišli sme a všetko sa dodrbalo -  zase. Všetko je zase tak zlé ako predtým.
Myslela som si, že budem iná, že život je taký aký si ho sami spravíme.
Ale čo ja s tým mojim úbohým životom narobím, keď sa na mňa každý vydrbe?!
Rodičia sa zase len hádajú.
Cal je teraz niekde vonku s Jurom.
Martin si niekde asi tiež užíva života a vyhovára sa na chujské "nemá čas".
Ani len jemu za nič nestojím.
Kamoška niekde chcela ísť, ale asi už má náhradu.
O druhej neviem ani či žije.
Ešte aj na fejsbuk som sa prihlásila, kde po celom týždni mám 1 upozornenie. Vidno ako na mňa každý drbe.
Celé toto je na nič. Blog. Nepísala by som sem, keby mám aspoň jedného človeka, na ktorého sa môžem naozaj spoľahnúť.
Nemám nič. Juro nie je ten čo teraz doma sedí a smoklí ako malé decko. A prečo to nie je on? Prečo som to zase ja?! Nezaslúžim si, aby to bolo naopak? Aby som už viac nemusela po večerom revať pretože som nikdy nemala normálne vzťahy s ľuďmi?

Len ma sere, že zase som to ja, čo tu sedí a píše tieto magoriny, lebo...

Lebo moji rodičia po sebe zazerajú. Lebo môj otec pije. Lebo moju mamu to nebaví. A mňa nebaví nasilu vonku sedieť a tlačiť do seba zemiaky v tom tichu.
A potom príde Cal či môže ísť von a zase je to on, čo od toho ticha odíde. Zase je to on, čo má viac priateľov a ľudí, ktorí ho hoci aj nechtiac vykúpia z tohto domu.
Lebo zase som to ja, čo tu je sama.

Neznášam tento dom.

Viem, že toto všetko mi zachvíľu bude pripadať ako totálna hystéria, ale toto je stále dookola. Každý sa na mňa vykašle. Bolo to tak aj pred dovolenkou. A vždy som to ja, čo nemá nikoho. Tá, na ktorú sa niekto úplne vydrbe alebo si ju vôbec nevšimne alebo ju má za bláznivú, pretože sa iba zamilovala.
Som neviditeľná. Ľudia ma takou urobili.
A myslím, že taká chcem ostať.
Už nikdy nechcem mať nič spoločné s ľuďmi...
 


Komentáře

1 Ina | Web | 14. srpna 2010 v 22:27 | Reagovat

Ach jo. Jak dobře Ti rozumím. Nejsme ale loutky. Nemůžeš čekat, až někdo začne tahat nitky. Jdi si za svým. Ve Tvým případě za sebou samou. Určitě se někde najdeš.

2 mihi;) | E-mail | Web | 14. srpna 2010 v 22:27 | Reagovat

hlavně žádný depky...je to blbost chtít bejt sama...určitě je alespon jeden člověk,  kterej tě má rád takovou jaká si a jestli ne, tak určitě někoho takovýho potkáš jenom by to chtělo chodit víc mezi lidi :o) měj se držim palce.

3 enigma | Web | 14. srpna 2010 v 23:08 | Reagovat

Takéto pocity mnou prejdú hádam každý deň. Skoro vždy napíšem nejaký článok ktorý vzápätí zmažem, a...už mi je lepšie lebo to zo mňa vyjde. Ale potom znova, a opäť...stále dookola. Och a tiež som neviditeľná, až dokým sa nejaký ***** nezačne nudiť a buzerovať. Najradšej by som vraždila ale...snažím sa tváriť že mi je to jedno, cítim však niečo iné. Nenávisť...Nieketorí (väčšina) ľudí sú len hlúpi, bezcitní blbci. A priatelia...nie sú ani ako anjeli, ani svätojánske mušky. Nezdvihnú ťa keď tvoje krídla zabudnú lietať, a nesvietia viac čím väčšia je tma. Vyserú sa na teba práve vtedy. Aspoň tí, ktorých poznám ja osobne...ale verím že niekedy sa dakto "skutočný" nájde. Dúfam že takého čoskoro spoznáš aj Ty...všetko bude O.K....:)

4 anie* | Web | 15. srpna 2010 v 10:14 | Reagovat

Máš predsa nás. Ľudí ktorý čítajú tvoje riadky ktoré píšeš na tento blog. Ľudí ktorý sa ťa snažia pochopiť a napísať niečo čo by ti pomohlo. Aj keď to nie je vždy ľahké. Tak hore hlavu a mysli pozitívne :. Tiež som naštavaná a zároveň smutná z toho čo urobila moja kamarátka. Je to akoby ma ignorovala. Odkopla. Ako keby som bola nič

5 Emily | Web | 15. srpna 2010 v 14:22 | Reagovat

aj ja mavam taketo pocity... hmm neviem co ti poradit, neviem moc radit... ale skus ist von aj sama, len tak sa prevetrat, pofotit nieco... to ti pomoze ver mi... nie je nic lepsie ako prechadzka na cerstvom vzduchu... vtedy sa aspon na chvilu zabudne na problemy...

6 Denie* | Web | 15. srpna 2010 v 19:11 | Reagovat

Idem kuknúť tie fotky :)
Áno, si tam ♥

7 Denie* | Web | 15. srpna 2010 v 19:17 | Reagovat

Máme to podobné.. Aspoň trošku určite.
Aj môj otec pije.. keby len on..
Skús s tým niečo urobiť. Neseď len doma a neľutuj sa.. nečakaj kým ťa niekto osloví. Skús zavolať niekoho vonku.. spoznávaj nových ľudí.

8 Emily | Web | 16. srpna 2010 v 0:30 | Reagovat

tak vies ked o svojom bratovi pises musim si ho nejak predstavovat :D:D:D
si mi tak strasnu chut inak spravila s tym vajecnym likerom a cerealiami ze cely den myslim na to kedy si to dam:D len treba kupit aj vajecny a aj cerealie:D

9 andie ☮ | Web | 17. srpna 2010 v 12:23 | Reagovat

Ja som tiež neviditeľná ale nechcem takou ostatť. A nepáči sa mi ten zvrat ale viem aké to je mať také vzťahy z rodičmy. aj ke´d musím povedať že vďakabohu u nás to je od dovolenky clekom ok aj keď na další deň po dovolenke sa oco hned opil ale moja mama už kapitulovala. A tak bolo aspoň ticho a žiadna hádka. Neviem čo ti na to povedať.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.