close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Spomienky

28. srpna 2010 v 20:12 | Tessa* |  Články
Tento deň sa začal zvláštne, hlavne preto, že sa mi snívalo s Jurom a bol to ten najúžastnejší sen, aký som kedy mala. Vždy to je takto, že keď sa rozhodnem myšlienky na neho zahodiť za hlavu a ešte to aj naškriabať na blog, tak potom sa niečo stane, čo mi to prekazí. Zase je všetko len o ňom. Doširoka sa v tom sne usmieval. :D Všetko toto veľmi bolí, ale neviem to zmeniť, neviem sa toho vzdať. Je to ako droga. Viem, že mi to ubližuje, ale neviem už bez toho žiť.
Bolo to hrozne dávno, jeho úsmev na jednej trápnej akcii. Na ktorý rada spomínam. Dnes mám spomienkový deň. Pretože počúvam Proklínám. A práve sa to preplo na Abstineta (to vraj Juro stále jeden čas počúval - aj ja). Náhody. :) Je to jedno, že som chcela zabudnúť, že som ho už nikdy nechcela spomenúť. Bez neho sa to už nedá. Navždy bude mojou súčasťou. Premýšľala som prečo práve ja nemôžem toho koho milujem a možno je to práve preto. Pretože Martina nemilujem a mám ho, ale Jura už len preto nemôžem mať, lebo tá láska je... Veľká. Z mojej strany. Bože, pamätám si ako som počúvala Cmoríka a bola sladko zamilovaná. Pamätám si tú zimu, keď brat povedal, že Juro ma miluje, keď som sa nedokázala učiť a po celom zošite z fyziky som si kreslila srdiečka. Keď som chodila do kostola kvôli nemu. Možno preto som prestala veriť. Pretože Boh mi ho nedoprial. Ani raz. Ani na skúšku. Neviem aké to je byť s ním. Viem iba aké sú predstavy, že by som s ním bola. A tie sú krásne, krajšie ako realita, také krásne ako tie sny. Tie sny kde je dokonalý, sny, v ktorých je možné, že sme spolu. A to by som povedala, že ani vo sne to nie je možné.
Ach, všetky tie spomienky. Jeho bunda, jeho oči, odchody zo školy, rána v škole, jeho dom, otváranie brány, strach z prázdnin, jeho tričká...
Je pravda, že ak zažijete niečo dokonalé, niečo čo vás úlne napĺňa, niečo čo vás robí stopercentne šťastným, sa musí potom vrátiť v opačnej forme. Čiže vo forme utrpenia. Ale mám pocit, že tých pocitov šťastia, ktoré mi priniesol on, bolo oveľa menej ako toho zlého potom. Mohla by byť v tom aspoň rovnováha...
Ale už celá rovnováha mi je ukradnutá. Neviem to zmeniť. Veľakrát som to chcela za seba hodiť, ale neviem to. Asi nie som dosť silná. Pri ňom som bezbranná.
Trochu som si aj upratovala šuflík a to boli zase spomienky. Moje denníky. Dva staré, jeden na teraz.. Nevdela som zohnať takú akurát krabičku ako pokladničku, tak peniaze, ktoré si odložím na odchod budem dávať do tejto kapsičky:
kapsička na peniaze




























prasiatko




























zbierka časopisov




























Z druhého denníku, kresba ja a Moni na Jamajke. :)
s moni :-*




























všetky denníky




























Maximálne spomienky pri jeho pesničkách..
cédečko peťa cmoríka




























Krabička na stole kde mám spomienkové veci formátu A6. :)
krabica




























Fotoalbum, ktorý zatiaľ nie je veľmi spomienkový, ale časom bude.
fotoalbum




























"Naša pesnička"
Ak nie si moja




























Prvý obrázok s Moni, druhý s Jurom. Čistá abstrakcia. :D
obrázky




























Ešte z blízka..:)
s jurom




























Moje najobľúbenejšie knihy..
knihy




























Milujem svoju minulosť. Aspoň tú, ktorú som prežila pri mojom stole, tú, v ktorej som si myslela, že vo svojich 17 už dávno s ním budem, tú, počas ktorej som počúvala Čakáme od Cmoríka, tú, v ktorej som sedela v rade za ním a on mi venoval dlhý úsmev...

Dala by som mu celý život, ak by chcel. Aj viac...


Ďakujem Moni. Tebe jedinej môžem napísať, ty jediná ma pochopíš... Ty jediná sa mi spájaš so spomienkami na Jura, a na neho nezabudnem nikdy. Tak ako ani na teba. :-*
 


Komentáře

1 Lizye | Web | 28. srpna 2010 v 20:56 | Reagovat

Já tě chápu v tom jak jsi napsala je jako droga...taky to mám stejně ubližuje mě to,ale pořád musím.Tu písničku jsem měla kdysi hodně ráda,myslím že na jednom táboře v 8 letech :)))taková vzpomínková ...

2 anie* | Web | 29. srpna 2010 v 19:37 | Reagovat

Hej asi tak o dva roky pretože som v takom programe . Pôjdem tam ako študent na výmenný pobyt na dva týždne k nijakej anglickej rodine alebo budem spať v nijakom anglickom internáte. Nemôžem sa dočkať už teraz

To nie je film ale seriál. Volá sa Povedz, kto ťa zabil

3 Mrs. JouJou | Web | 29. srpna 2010 v 20:39 | Reagovat

Páááni. Nechápu to. Naprosto se vidím v tom tvým článku. Víš, psala jsi mi na blog, že ty s Jurou nikdy nebudeš, ale nevzdávej to předem. Víš měla jsem období, asi 1 a půl roku, kdy mě ten můj naprosto nenáviděl. Nemyslím jako ignoroval, ale všude se mi vysmíval a vyhýbal se mi a teď to skončilo takhle. Sice spolu nechodíme (Jaká škoda :D), ale vážím si kamarádství s ním víc než čehokoliv. :) Nevzdávej to předem, opravdu.
Jinak hrozně se mi líbí tvoje fotky a to jak maluješ. :) Toho se taky nevzdávej :D :)
Mohu si tě přidat do oblíbených? Chci číst více článků, ve kterých bych se mohla vidět :)) Máš krásnej blog. :)

4 Mrs. JouJou =* | Web | 29. srpna 2010 v 22:11 | Reagovat

Taky jsme myslela, že to skončí ubohým obcházením se. Ale nakonec to dopadlo takto. Já vím, že láska jen tak nezmizí, ale nesnaž se jí odtranit, nesnaž se zapomenout, když přijde ten pravej čas, tak odejde sama. a ono se do té doby ještě něco stane ;)
Víš, mezi námi to bylo složitý. Já se chovala jak naprostá kráva. Psávala jsem mu hodně na ICQ, snažila jsem se být aspoň trochu tam, kde je on. A ono to bylo asi hodně okatý a on mě nesnášel. A pak se to nějak dozvěděli jeho rodiče, volali do školy a škola volala mým rodičům, že so na to stěžovali jeho rodiče (ach, teď vypadám jak idiot, ale já se změnila :D). No aj á mu pak psala, že se omlouvám a on, že teda jako v pohodě a pak mi občas i napsal sám. A víš, u nás bývá Majáles a já měla lístky navíc, tak sem se ho ptala jesi nechce a on že by to bylo fajn, tak sme se viděli, abych mu je dala a povídali jsme si asi dvě hodiny a vůbec sme se nezastavili. A pak sme se potkali na tom Majálese a on mě pozval k jeho partičce a pak mě tam různě objímal a pokládal si mě hlavu na rameno (a nebyl na mol, to mi pak i později sám řekl) a já byla v sedmým nebi :D no a od té doby jsme spolu byli dvakrát venku a jsme jako kamarádi, ale nic se mezi náma nestalo, už jako mezi klukem a holkou :(
No a to je naše story :D Ještě se sluší podotknout, že je mu 20 a mě 14. A to je ten nejzávažnější problém :D

5 Emily | Web | 30. srpna 2010 v 11:34 | Reagovat

paci sa mi tento clanok:) tak pekne si spisala svoje spomienky:) a fakt by som bola rada keby si bola s nim... ale setko ma svoj dovod... aj ked nema tak aj tak ma:D
ta kapsicka na peniaze je zlata:D pekne kreslis-hrozne sa mi paci ta kresba kde si s Jurom... a aj ta s Moni je pekna:)
v tom spomienkovom albume-to si ty na tej fotke?

6 Denie* | Web | 30. srpna 2010 v 17:53 | Reagovat

Ďakujeem :)

Tvoj brat ti povedal, že Juro ťa miluje? :) A prečo sa potom nevie rozhýbať? :/
Nádherné fotky :) A hlavne tie kresby sú nádherné.. dokonalé ;))

7 Michelle | Web | 31. srpna 2010 v 14:02 | Reagovat

Janek ledecký -proklínam nádhera ♥
Obrázky nádhera♥
A máš pravdu,ak sa nám prihodí niečo krásne,vždy,ale vždy sa nám to vynuluje niečím hrozným...žiaľ ,taký je život..:/

8 Gisell ^^ | Web | 31. srpna 2010 v 16:09 | Reagovat

Ahojky, máš čas a chuť zapojit se? Tak pošli fotku v oblečení, v jakém deš zítra do školy, pošli na můj mail (je napsán u mě na blogu v článku). Zaujala tě soutěž? Klik sem: http://gisell.blog.cz/1008/pisu-horka-koupel-sance-se-zviditelnit

9 Denie* | Web | 31. srpna 2010 v 18:05 | Reagovat

Nie som na seba kritická! Ja len proste hovorím pravdu, to čo si myslím :D Fakt ten design nie je ani zďaleka taký, aký som chcela, aby bol.. Nevadí, ja sa to raz naučím :D Ale ďakujem :)

10 Tessa* | 31. srpna 2010 v 18:15 | Reagovat

[8]:Zajtra nejdem do školy. ;)

11 naivety | Web | 31. srpna 2010 v 19:16 | Reagovat

Vzpomínání je fajn, ale někdy je taky plné slz. :) Ale rozhodně to enní na škodu a je fajn, že sis zase všechno připomněla. Ať už to bolí nebo ne. Ten obrázek s Moni jsem už viděla na FB, ale strašně se mi líbí a mohla bych se na něj dívat pořád. :) A strašně se mi líbí ta tvoje krabička, je aprosto dokonalá! Já si schovávám všechny hlouposti (hlouposti pro ostatní), který pro mě něco znamenají a něco mi připomínají a už mám takhle zaplněné dvě krabice. Bohužel od bot, ale pro mají prostě cenu. :)
A když už to nejde v reálu, tak aspoň ve snech, takže sni a sni a sni. :) Sny nemůžou nikomu kolem tebe ublížit a ty z nich můžeš mít aspoň na chvíli úžasný pocit. :)

12 Mrs. JouJou =* | Web | 31. srpna 2010 v 19:55 | Reagovat

Já se taky poučila. :D Teď už rozhodně kluky pronásledovat nehodlám. :D A jeho už vůbec ne, pěkně se budu schovávat za kamarádství a pak až třeba po patnáctce ten věk nebude vypadat tak hororově tak to nějak zaonačím :D Každopádně jen tak vzdávat se ho nehodlám :D
***
Ta vaše story je taky taková zamotaná. A hlavně dlouhá ;) Už 4 roky, fíha :) víš, ale myslím, že tu je šance se trochu zblížit :) zdravíte se aspoň?protože jesi ne, zkus ho něky pozdravit, jak zareaguje :) Nebo prostě zkus udělat něco jinak :)

13 Andie Nepremožiteľná | Web | 31. srpna 2010 v 20:44 | Reagovat

OMG Lásky :-* ♥. Och bože, spomienky. Pametám si to všetko. Pametáms i tú pesničku čo som vtedy počúvala dookola (Miley Cyrus a John Travolta). Bola to pesnička k jednému filmu a pripomínala mi dni keď sme si písali. Končila sa zima, topil sa sneh, svietilo slnko a sneh sa tak nádherne leskol a ty vo vzduchu cítiš že ide jar. (Zapla som si ju). Spomienky sú nádherné. Vyčarujú úsmev na tvári keď všetko boli krásne náhody, keď sme sa flákali mi dve v rovnaký deň, keď som sa flákala rovnaký deň s ním, keď som proste prvýkrát išla za školu bez papiera a bolo mi jedno aké budem mať problémy, keď sme nosievali mikini rovnakej farby, keď som ešte verila a dúfala že všetko raz bude krásne. To sú spomienky na to ako sme si ešte písali a ja som bola na prechádzke v lese. Všade sneh, slnko sa predieralo cez husté stromy a ja som premýšľala. Dýchala studený vzduch, cítila slnko na mojej tvári, cítila teplo ktoré ma hrialo pretože všetko bolo vymyslene krásne. Ale bolo. (Už mi ide tá pesnička druhýkrát). Bože millujem tie tvoje krásne výkresy. Taký obrázok aký máš v denníku mám aj ja ;)! Milujem tie náhody pretže mi pripomínajú ten adrenalín ktorý mi v tom momente koloval v tele, milujem tie náhody pretože vtedy som mala pocit, že celý svet patrí len mne. Milujem náhody pretože po nich bolo všetko ták nádherné. A milujem spomienkyx na to ako jeho krásny úsmev patril aj mne aj napriek tomu, že bol z tou kravou. Nakoniec ju nemá rád a našiel si iné "kamarátky". Ale to je jedno. A milujem tvoj výkres teba a Jura. Ja by som sa s ním tak pekne nenakreslila :DDD. Pri týchto spomienkach aa z mojim trápnym úsmevom sa cítim opäť taká šťastná ako vtedy.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.