close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Jarmok

21. října 2010 v 16:25 | Tessa* |  Články
Bože, toto bol úžasný jarmok! Nikdy, nikdy som sa nezabavila lepšie. Nikdy som sa necítila taká slobodná a odvážna. Kolotoče a pocit, že letím. Huslista, ktorý mal niečo do seba. Dal nám zadarmo cédé aj s podpisom!!! Koncert a skákanie. Modrá parochňa a "aj ja chcem mať také vlasy". Známy ľudia. :) Potom keď išiel okolo Juro a aj keď som mala tú parochňu ma spoznal. A z dosť veľkej vzdialenosti sa mi pozdravil.. Chalan, ktorý bol umelec. Objavili sme v ňom skrytý talent. :D A potom tá kôpka svalov. ;D A to všetko, čo by bolo na hodiny písania.


Z toho všetkého mi je tak dobre, ale čo ma maximálne štve je, že som nešla za Jurom. Áno som trápna. Ale neviem si pomôcť... Bol tak blízko a keď som objímala tú kôpku svalov, mohla som aj jeho. Pila som úplne málo, ale mala som takú dobrú náladu, že by mi zožral, že som spitá. Mohla som mu povedať nech ide so mnou, mohol ísť so mnou, stačila by iba taká krátka obyčajná chvíľa s ním niekde od všetkých. A ja by som mu to naozaj povedala. Že ho ľúbim.Naozaj. Že je jedno či je so mnou alebo nie, ale ja ho budem stále ľúbiť. Ak by ostal so mnou povedala by som mu o mojich snoch. Že chcem nechať školu tak, že s ním chcem ísť do Anglicka (to by sa mu určite nepáčilo) a žili by sme na vidieku v bielom drevenom dome s verandou, niekde v strede prírody. Povedala by som mu aj to, že s ním chcem mať malého Jurka. Som trápna, ale to nemení nič na tom, že to tak chcem.Jednoducho iba ľutujem, že som nič neurobila a že keď tam bol som bola ako obarená. A viem, že takúto príležitosť už nebudem mať tak skoro. Ak vôbec.
Je choré, že ma trápi práve to. Lebo inak to bolo dokonalé. Martin mi kúpil ružu za 5 eur. :DDD Čakal, že bude ťuťu muťu. :D Ale nie nie. :D
Bože, ja to tak ľutujem. Do riti, ja to tak ľutujem. Lebo on proste zachvíľu skončí školu a puf (puf je srandovné slovo, ale v tomto prípade skôr smutné). Ale prečo to riešim? Po stýkrát?
A ešte ma štve, že som to možno dokašlala. Lebo som sa tam lepila na iných, a on to videl, neviem či ho to sralo, ale potom tam prišiel, buchol si do Kôpky svalov a to bol ten moment, keď som ho mala tak blízko a mohla som proste povedať: "Poď so mnou." A možno by išiel. A možno by ma počúval. A možno by aj zabudol. Ale ja nie. Viem, som trafená, ale ak si pamätá, že som sa tam lepila na kadekoho, tak to berie tak, že .... Podľa mňa si to už nepamätá. Ani ho to netrápi. Ale mňa to trápi. Lebo ja sa tak rada trápim pre veci, ktoré za to nestoja.
Možno ma bude mať už za totálnu štetku (trochu prehnané), pretože potom ako som mu napísala tú poštu, som bola s Martinom, a teraz nalepná na iných. Aj keď tam nič nebolo.
Medzi mnou a ním nič nie je. Vpodstate. Ale je. Lenže o tom viem iba ja a on. Pretože on o tej pošte nepovedal asi nikomu, a aj keď ja hej, tak tí ľudia to aj tak nechápu (myslím z reality).
Je to medzi nami, aj keď to nikto nevidí, aj keď to vyzerá tak, že sme len takí jedny známy, aj keď to pred ním už vyzerá, že som zmenila názor, aj keď som veľakrát predstierala ignor, ako aj včera,ale to bol iba strach, lebo vo chvíli, keď odchádzal a ja som už vedela, že je neskoro, som všetko ľutovala. Lenže to už on nevidel.
Bože, kedy bude znovu taká príležitosť?! Keby nie som pribrzdená, tak som mu mohla povedať o tom, že sa mi páčia jeho oči a ruky. Možno by som mu sedela na kolenách. Možno by som mu držala dlaň... Som trápna, ale znovu to nemení nič na tom, že to chcem.
Úplne by som menila chvíle s Kôpkou svalov s časom stráveným s ním. Keby som tam aj mala iba sedieť vedľa neho alebo stáť ticho celé hodiny, tak to by som chcela viac ako hádzanie sa do lístia s nimi... To je jedno. Všetko potom by som menila... Nechcem to ľutovať. Lebo si iba kazím zbytočne náladu, ale... To ale.
 


Komentáře

1 Denie* | Web | 21. října 2010 v 16:26 | Reagovat

Hm, takže odznova?:)

Jéj muselo byť super :) Som veľmi rada, že si si to užila ;)
Keby si mu to povedala... wau. Som zvedavá čo by spravil :) A tento článok by bol asi len o ňom :))
Jéj ružičku ti kúpil :)) Super, že nebolo ťuťu-muťu .. Som na teba pyšná!:DDD
Dúfam, že tá príležitosť sa ešte naskytne a ty ju naplno využiješ. A bude niečo pekné potom :) Dúfam.

2 Emily | Web | 21. října 2010 v 16:27 | Reagovat

pockaj pockaj... to Juro sa ti pozdravil?:D
chapem ze to lutujes... aj ja by som to urcite lutovala... ale vies co? podla mna ked si sa tam lepila na inych tak videl, ze uz ti na nom nezalezi... no proste tebe zalezi ale on si myslel ze nie, a tak ziarlil... nabuduce by si sa nanho mohla usmiat a pozdravit sa mu... a potom na dalsi krat ho zasa ignorovat... a potom na dalsi krat sa zasa pozdravit:D niekedy si drz odstup, niekedy pritvrd... a potom sa uz budete normalne zdravit:-O ...no aspon aj toto mne poradila kamoska:D

3 Tvoja Puf Mona Lisa :D (Alebo len Moni) | 21. října 2010 v 16:28 | Reagovat

No Mici :D (ááá :D), tento článok ma dostal. Vieš, myslím že ti tie kolotoče závidím aj tu u nás su jedne ale sú slabé, som chorá a určite by zo mnou nikto nešiel (ale keby osm velmi chcela šiel ale mams by mi nedala prachy, ale to nie je podstatné). Prejdem ktej druhej časti. Vy sa už dlho tak zdravíte, či to len ja som taká osprostelá že mi niečo také ušlo? Ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že si niečo chcela urbiť a že si na to skoro mala odvahu. Neviem čo si mám myslieť o tom alkohole, či to bolo tým, že si ho trošku mala v sebe alebo nie. Predtým by som tvrdila že nie, ale ja som si tak dneska sedela hore v izbe a rozmýšľala nad tou sobotou doplo mi že ja som pravdepodobne tým alkoholom a tou zimou bola nalepená na mareka čo by osm za iných okolností neurobila. Lebo ja si presne pametám čo som robila, ale neviem si ani za boha spomenúť na ten pocit, čo som pri tom mala. A neviem si spomenúť prečo som to robila ked teraz by som to neurobila. Takže možno to bolo tou troškou alkoholu ako v mojom rpípade tak aj tvojom. Asi sú ľudia s alkoholom v krvi viac prítulnejší. Nemyslím, že si pôsobila ako kurva, keby sa on bol uvedomil a nebol sprostý doplo by mu že takto si sa mohla lepiť na neho a nie na iných. Ale to je ten malý chlapský mozog. A tak teraz sedím na polhodinku za bratovim notbukom a rozmýšľam, prečo som sa lepila na Mareka. A že už nikdy nebudem piť a lepiť sa na Mareka :DDDD. Puf :DDD :-(neviem dať na bratovom notbuku hviezdičku) :DDD...

4 Kví-Kví | Web | 21. října 2010 v 16:28 | Reagovat

Vím přesně co myslíš. Sedět vedle Stína a být naprosto ignorovaná je pořád to nejlepší na světě. Jooo, kdyby jenom ti kluci věděli, jakou nad náma mají moc.

Vítej zpět! ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.