close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Keď plán stroskotá, rýchlo preč zo života..

25. října 2010 v 19:56 | Tessa* |  Články
A tuto robí dievča z malých vecí veľké, že v dákom buse sa smiala s niekým, kto s ňou nikdy nič nebude mať,  v buse, ktorý dajú raz zošrotovať, a robí z malých pocitov veľké, lebo ju to baví, ale raz si už nikto nespomenie na to ako tam sedela s nejakým chlapcom s modrými očami a blond vláskami. Ako sa nakláňala dopredu, aby mohla byť chvíľu súčasťou jeho vesmíru, tú chvíľu, keď míňali polia a lúky, ktoré raz nebudú, nebude dievča ani chlapec a Zem nebude to čo bývala. Raz sa na všetko zabudne, a pritom to dievča robí veľkú vec z malej. Lebo miluje niekoho kto to neopätuje, ale človek nikdy nevie....

###

Je to predsa tak. Kto je sviňa prežije. A tí s charakterom sú na vedľajšej koľaji. Akosi sa presúvam z tej vedľajšej kolaje na hlavnú. Alebo je to iba pocit?
Určite nebudem ako tie, ktoré neznášam, ale som stále viac bezcitná. Voči ľuďom. Voči svetu. Nebaví ma si všetko vždy odopierať, lebo to som bola ja. Tá čo nechala so sebou zametať.  A ešte aj dnes nehovorím ľuďom, čo si naozaj myslím. Pretože sa bojím, pretože ma v tej chvíli ani nenapadne zaútočiť proti nim alebo si vravím, že by to bolo iba horšie. Kaziť si naschvál vzťahy, ktoré ani vzťahmi nie sú. Ale predsa...
Narážam na školu. Na nich. Na to, že chcú stužkovú... A ja neviem, čo mám robiť, pretože nechcem byť vyvrheľ spomedzi nich, ale ja to tak viem, že kebysa nakoneic dám zlomiť, tak budem ľutovať. Pretože načo mi je stužková, keď sme sa dovtedy vlastne ani veľmi nezblížili? Nehovorím, že s každým, ale čo oni o mne vedia. Takmer nič. To, čo píšem tu si väčšinou nechávam pre seba, takže nemajú ani poňatie (pokiaľ to tu nikto nevysnoril). Nikto z nich nevie, že mám blog. A pritom ma blog dostatočne vystihuje. Nikto z nich nevie, že rada píšem a že rada čítam. A pritom je to dôležitá časť mňa. Nikto z nich nevie ako veľmi milujem Jura a pritom je Juro v celom mojom tele. V každej bunke. A oni to nevedia. A ani by nechápali... Hrozne nerada hovorím s ľuďmi o sebe. Vždy sa mi niekto otvorí viac ako ja jemu. Niekto sa ma spýta, čo mám nové a ja sa takmer bez odpovede spýtam to isté jeho. A celý čas rozoberám ich životy, nie svoj. Občas ako by som sa hanbila za to aká som. Ale pritom vo vnútri som na to hrdá. Len nemám dosť veľké sebavedomie. V tom je celé šialenstvo sveta. Že hlúpi sú sebavedomí a my sme radšej ticho. :D
Akoby sa zmenil aj môj pohľad na tú vec s Jurom. Netrápi ma to. Veľmi. Tak ako predtým. Premýšľam nad ním celý deň, to hej, ale nie sú to mučivé myšlienky. A premýšľam nad tým, že ho veľmi chcem, ale nie som schopná vzťahu. A nechcem aby to bolo s ním také iba na chvíľu. Chcem byť s ním, ale ak by z toho bolo niečo teraz, tak by som to nevedela udržať. Je úžasný. Tie jeho oči! Sedeli sme v autobuse tak, že ja s Calom a Zoey s Jurom. Oni boli pred nami a keď sa Juro otáčal k nám dozadu, tak som mala jeho oči tak blízko. Úplne modré. Úplne nádherné.

Možno som trochu paranoidná, ale ja som sa pozrela na bok a bum..bol tam on. Zbadal ma. A potom sa sa pozerla zase on oči na mňa a úsmev. Taký ako by ho to tešilo. Joj, znie to hrozne samoľúbo. :D Ale ... ale museli by ste vidieť, zažiť. A ak si to iba domýšľam, tak to sú moje sračky. Rozhodla som sa vytvárať vlastnú realitu. :)

A v tom autobuse sme sa spolu smiali. Smiali sa aj oni, Zoey a Cal, ale tak ja som počúvala iba jeho. A smiala som sa s ním. Tak dobre. Tak dokonale. V nejakom autobuse, ktorý mohol ísť aj večne...

A vždy je to tak. Keď sa rozhodnem byť chvíľu iná, nezamilovaná, tak on sa rozhodne hádzať nádej, o ktorú už nikto nestojí. Ale tak ten čas blízko neho robí svoje a keď som ho pristihla už asi po dvadsiaty krát na mňa zazerať, tak som si dala zase v hlavičke dokopy, že Jurko plus ja sa rovná láska ako hrom a puf, bolo to zase to staré známe otrepané, miliónkrát opísané, že je všetko, čo chcem. Ale bola som to ja, čo odišla prvá a rozhodla som o to ja, pretože veď, čo by sa zmenilo, keby tam sedíme v jeho prítomnosti ďalšiu hodinu, z ktorej by aj tak nič nebolo, vďaka ktorej by som len zase išla o niečo viac sklamaná domov. Občas ako by to bral vážne a niekedy ako dobrý vtip. Tak čo vlastne?
 


Komentáře

1 Kví-Kví | Web | 25. října 2010 v 20:03 | Reagovat

Juro je slovenská verze Stína. Jeden den je BUM a druhej den jako bych ani neexistovala. Myslím, že oni ani sami neví, co vlastně chcou. Trubci.

2 Charlie | Web | 25. října 2010 v 20:17 | Reagovat

Ja môžem s kľudom povedať, že o mne nikto nevie všetko. Neviem, či na to mám byť pyšná, alebo nie, ale neexistuje človek, ktorý by vedel všetko. Bojím sa to povedať v reále, ešte aj na blogu. Holt, tá paranoja...

3 Innocent* | Web | 26. října 2010 v 10:45 | Reagovat

Někdy bych tě chtěla poznat právě z té stránky, kterou neznám... A i z té, kterou vlastně nezná vůbec nikdo. Zní to tak tajemně :)
A k tobě a Jurovi... Stejně si pořád myslím, že šanci máš. A stejně si pořád stojím za tím, že by jsi se ho měla na rovinu zeptat... A jsem přesvědčena, že tě to, co řekne potěší! Protože člověk jako ty si to zaslouží :)

4 Marti | Web | 26. října 2010 v 13:02 | Reagovat

Vieš, ja som si povedala že na stužkovú pojdem (ak sa predtým nepohádame o tom ako bude vyzerať naše oznamko, bojím sa že sa z neho zryhám, chcem neičo farebné!). Vieš, ja keď som s kamarátmi v meste, tak celkovo z hocikým, veľa rozprávam. O blbostiach. O takých nepodstatných veciach. Som ukecaný typ človeka. Ale nikdy nehovorím do hlbky. do úplne najhlbšej hlbky. A potom počúva a obkecávam :D. Alebo poviem kamoške čo sa tsalo mojej kamoške :D, ale nie to čo sa stalo mne a aký mám z toho pocit. Teda napríklad osm jednej kamoške povedala o Marekovi ale Domči o nom povedať neviem ..  :DDDDDDD smiešna som :D. Podľa mňa Juriké sám envie ako to má brať :D.. chlapy ... :D

5 Marti | Web | 27. října 2010 v 16:33 | Reagovat

Jaka užastna fotka.. ach conversy, ach ach to su tvie saty ne? :D dzivo to vyzerá, ach ach a ružový šál, ach ach ach ach, jak to dokopy secko pecka vyzerá! Mici, si užasná ♥

6 Idealist* | Web | 27. října 2010 v 19:55 | Reagovat

Řekni jim to!;)..Řekni jim, s čím nesouhlasíš, řekni jim, jaká seš;)..Víš, já si uvědomila, že lidi jsou "pitomý";D..I my samy někdy;D.. Prostě oni nevědí, co my chceme, a proto jim to musíme řikat, musíme jim řikat všechny své pocity, protože oni je neodhadnout;D..Prostě všechno co cítíš musíš říct, jinak oni nebudou mít tucha;D;D;D;D
Kluci jsou zvláštní, nikdy nevíš, o co jim jde, a co čekají:/..Lepší v nic nedoufat, a nic nečekat...abudeš š´tastná;D

7 Rika | 27. října 2010 v 19:57 | Reagovat

ahoj:)
tvoj clanok ma zaujal.. len tak si google-ujem, ze co so stuzkovou, a narazila som na tvoj blog. Vies, myslim ze sme v trosku podobnom zivotnom rozpolozeni. A ze presne take pocity ako ty ma aj kopa dalsich ludi, len o tom nedaju vediet. Tiez som si zacala uvedomovat, ze toho svetu o mojich pocitoch moc nehovorim. Stale akoby som cakala n anejakeho cloveka, ktoremu by boli moje myslienky urcene, ale stale ho nenachadzam. A potom si uvedomim, ze ti ludia su tu. Ved kto si viac zasluzi moju doveru nez moje kamaratky? su tu pre mna, tak ako ja pre nich.
Co sa tyka toho, ze ani nechcem vypustat svoj vnutrajsok na povrch.. ano uznavam, mam s tym problem. Ale ked sa na to pozrieme s nadhladom, je naoozaj len VELMI malo ludi co maju taku tu "spriaznenu dusu" - cloveka, ktory o nich vie vsetko. Mozeme mat okolo seba vela ludi, no nikoho uplne vo vnutri nas. to by sme museli byt prepojeny myslami. Netrap sa tym, ono to je prirodzene. No na druhu stranu, myslim si ze je dobre zdoverit sa s vecami ktore nas trapia, alebo su v nasich srdciach.
co sa tyka chalanov.. s tym ti moc neporadim.. len ti poviem tolkoto: URCITE sa mu pacis, to mas na 100%... ale neviem co od toho vztahu chces. Innocent* ma pravdu, myslim ze by si sa mala na rovinu spytat. tak je to najjednoduchsie a najrychlejsie.
a co sa tyka stuzkovej.. my ju mame mat 5. novembra... a aj ked mam saty co sa mi pacia, a kolektiv, s ktorym si celkom rozumiem, aj tak tam nechcem ist. Podla mna je stuzkova len zvyk, v ktorom ja nevidim pointu. Mozno mam komplexy, ako mi povedala mamina!! (:D) a mozno to je len mnou... a mozno sa bojim? vidis!-- ani ja sa sama dobre nepoznam, nevidim do seba...
ale o tom predsa zivot je, nie? najst seba v tomto velkom/malom svete :)

8 Tessa* | Web | 30. října 2010 v 12:17 | Reagovat

[7]: Trochu pochybujem o tom, že sa mu páčim na 100%. :D A ja sa mu to už chystám povedať alebo sa ho spýtať, ale až keď príde dobrá príležitosť na to. :) Ja ak by som mala dobrý kolektív, tak by som chcela mať stužkovú, ale takto mi to príde ako jedna veľká fraška... Ktorej sa radšej nechcem zúčastňovať.
S poslednou vetou úplne súhlasím. ;)

9 Tosho | E-mail | 31. května 2013 v 16:34 | Reagovat

Ako si na tom dnes ? Posunula si sa, ešte stále máš oči len preň ? Nájdi si niekoho s kým sa môžeš zdieľať o všetkom ak niekoho takého už nemáš. A prepáč, ale verím, že modlitba zmôže veľa, ak veríš, tak každý deň sa modli za budúceho manžela a ver, že Boh Ti potom dá takého ako chceš ;) Krásny Deň

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.