
Jeho meno tu nebudem písať.
Hral na jarmoku, pred sebou mal puzdro z huslí, v ňom zopár centov, stojan, kde mal svoje cédečká, a niekde medzi tým bol on, kde sa ľahko hýbal do rytmu hudby. Raz bol vážny, raz sa usmieval...A žmurkal. Aj na mňa! Obidvoma očami, tak to robí on... Chceli sme podpísať fotku a on nám dal zadarmo svoje cédečko, a tam sa nám podpísal a napísal aj dátum, 15.10.2010.
Prvýkrát keď sme išli okolo, zastali sme. Zaujal ma. Pretože som ho tam ešte nikdy nevidela a vždy sú tam iba tí istí. Pretože hral na husle, tak dobre, tak ľahko, tak s citom. Pretože bol ako z filmu Once.
Ľudia sa tam občas zastavili. Občas tlieskali, občas iba nemo počúvali. A kupovali si jeho cédečká...
A tak sme tam išli aj včera. A bol tam, aj keď veľmi nehral. Ale začal sa s nami rozprávať. Zahral nám tú z Titanicu, hovoril nám o tom ako odišiel zo školy, kde všade bol (bol aj v Írsku!), že chodí takto po jarmokoch už tri roky, že hrá od piatich, že ho nudila škola, tak odišiel, že má 30, nadával s nami na indiánov, fajčil a potom prišla jeho žena (ó áno...). Predstavil nás a povedal, že sme veľmi milé (ó áno!). Odišli sme na kolotoče, vrieskali a potom sa ešte poslednýkrát pri ňom zastavili. Stáli tam ľudia, sedel, stretli sa nám pohľady (cheché) a ukázala som mu nech ide nachvíľu za nami. Prišiel a povedal, nech prídeme na kolotoče do Bratislavy. Na jeho cédečku je aj jeho číslo a máme mu zavolať, keď tam budeme. No neporazilo by vás od šťastia?! Ešte predtým nám naposledy zahral My heart will go on a my sme tam tancovali a bolo to presne také ako keď sa potopila loď vo filme a keď Jack umrel...:) :D
Poslednýkrát žmurkol, usmial sa o my sme odišli šťastne zamilované.
Dobre sa oblieka. Je pekný. Úžasný v tom, čo robí. V tom, že hrá len vonku medzi ľuďmi. Takého ako je on, som chcela stretnúť. Lebo je tak trochu iný a taký...umelecký. Predtým ako sa s nami začal rozprávať, som si v duchu hovorila, že čo by som dala za to, aby som sa mohla pýtať na všetko čo zažil, na to ako hrá ... A chvíľu na to mi hovoril o tom, že pravdaže, že Írsko je krásna krajina.
Možno ho už nikdy nestretneme (pretože v našom prípade nie je až také jednoduché sa dostať do Bratislavy), ale navždy mi ostane na neho dobrá spomienka. ♥
Děkuji za novou adresu ;)
Taky miluju lidi, kteří vejdou do našeho života pouze tím, že jsou tak přátelští a vyzařuje z nich ta pozitivní energie. Znám taky pár lidí na které sice nemám kontakt, ale nikdy na ně nezpomenu. Protože řekli někdy něco, co se mi zarylo do duše.
Doufám, že se přece jenom do té Bratislavy podíváte, protože by bylo úžasné, kdyby jste ho mohly potkat znova. A já o tom mohla číst znova tady na blogu :)
Vivat lidem, kteří umí takhle prosvětlit den ;)