close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Veronika sa rozhodla zomrieť

30. října 2010 v 18:38 | Tessa* |  Články

v s r z
Rozhodla som sa napísať niečo o tejto knihe.
Prvé čo ma na knihe zaujalo bol jej názov. A potom, keď som si prečítala na jej obálke o čom kniha je, už ani chvíľu som nečakala a vrhla sa do čítania.
Spisovateľ - Paulo Coelho - napísal knihu, ktorú by si mal podľa mňa prečítať každý.

Príbehom vyjadril to, že všetci tu sme blázni. Všetci žijeme v naprogramovanom svete, kde robia väčšinou všetci to čo sa od nich očakáva. A tých, ktorí vyjdú z presne určenej cesty, spoločnosť považuje za bláznov. A zatvára ich do blázincov.


Veronika sa rozhodla zomrieť z dvoch dôvodov. Po prvé preto, že všetko v jej živote bolo rovnaké. A po druhé nemohla zmeniť nič hrozné, čo sa dialo vo svete -  pripadala si nepotrebná.

Užila lieky, ktoré ju mali zabiť, ale nezabili. Ocitla sa vo Villete (psychiatria) a napriek tomu, že pokus o samovraždu jej nevyšiel, doktor jej povedal, že sa dožije nanajvýš týždňa, pretože lieky poškodili jej srdce. A až od tej chvíle začala Veronika robiť presne to čo chcela. Celý ten čas bola v tom blázinci a tam sa aj zamilovala do schizofrenika, ktorý vlastne svoju chorobu už iba predstieral. V knihe je opisovaný život na psychiatrii. Miesto, kde mnohí vyliečení ostali len preto, že tam bolo pohodlnejšie ako v realite. Blázni nemusia riešiť bežné problémy za múrmi psychiatrie ako nezamestnanosť a pod.
V deň v ktorý si myslela, že je jej posledný, ušla z Villete s Eduardom (schizofrenik, do ktorého sa zamilovala) a jej posledné želanie bolo, aby keď ona zomrie maľoval - pretože to bolo to čo naoazj chcel a to prečo sa ocitol v blázinci.
Nakoniec však nezomrela, pretože lekár si vymslel, že zomiera iba preto, že pracoval na výskume a vlastne ju iba využil ako pokusného králika.

Predstavte si, že by vám doktor oznámil, že približne o päť až šesť dní zomriete.
Väčšina ľudí by si uvedomila ako premárnila život doteraz, lebo žijeme ako by sme žili večne.
Ak sa niekto rozhodne robiť niečo, čo ho napĺňa, ale je to zvláštne a je to niečo iné, čo sa od toho človeka očakáva, tak vás označia za čudáka.

Medzi normálnosťou a bláznovstvom, čo je v podstate to isté, existuje prechodný stav: nazýva sa "byť inakší". A ľudia sa čoraz väčšmi boja "byť inakší".

Narozdiel od iných, ja mám rada takých ľudí, ktorí sú iní ako väčšina. Nemám potrebu komunikovať s niekým, kto je ako Riuška, keď takých ako je ona je ďalší milión a aj tak nič z jej úst nemá vyššiu pointu. Mám rada umelcov, lebo sama som ako oni - iná.

Mňa dokonca rodičia či brat odsudzujú napríklad aj za to, že rada fotografujem. Iba preto, že pre nich foťák predstavuje iba niečo s čím sa dá zachytiť narodeninová oslava. Pre nich je nepochopiteľné ak vo fotení vidím viac... A to je iba jedna vec, pre ktorú ma považujú za nenormálnu.

Aj to, že nechcem ísť na stužkovú považujú za bláznivé. Podľa nich tam mám ísť iba preto, že sa to patrí. Nepochopia, že narozidel od tých "normálnych" sa nemám chuť hrať na kolektív.

Celý život robia iba to, čo sa od nich očakáva... Ale ja tak žiť nechcem. Určite mi rozumiete. Chcete byť otrokom dnešnej spoločnsoti? Chcete v dospelosti vstávať ráno o piatej do práce, potom presrať deň na jednom mieste a večer sa vrátiť domov, kde vás čaká ďalšia práca?
Ľudia čo nechcú vytŕčať z radu, robia presne to. Riadia sa nejakými pravidlami, ktoré ani nevieme z čoho vznikli a kto ich vymyslel, nikto sa v nich ani nevyzná... Ale mi to poslušne robíme, tvárime sa pred ostatnými, že to je to, čo chceme, ale potom príde výbuch a ako v knihe písal, nejaký chlap postrieľa 15 detí v kine, pretože sa chce zrazu vzbúriť proti tomuto svetu. A robí vôbec niečo zlé? Je iba ďalším otrkom spoločnosti a pravidiel.

Chcem povedať, že ak by som ja dnes rodičom oznámila, že už nikdy do školy nepôjdem, lebo ma to nenapĺňa a iba tým zabíjam čas , tak by sa možno iba hlasno zasmiali a ak by som na tom trvala, kričali by na mňa, že tam pôjdem... A bla bla. Hovorili by niečo o tom, že musím myslieť na budúcnosť. Ale nemáme budúcnosť, ani minulosť. Máme iba svoju prítomnosť. A ak by sme sa tým riadili a žili pre každý okamih života, boli by sme šťastnejší.

Hoci ono to možno tak fungovať nemôže. Nemôže každý robiť, to čo chce..

Ale ja budem tá, čo bude vždy iná! A budem na to hrdá. Pretože nechcem byť ako všetci. Nechcem mezdi nich patriť. :)

Čo by ste robili ak by ste mali robiť to čo naozaj chcete?
Ja by som.... si najskôr pobalila zopár vecí. Pokradla a pobrala všetky peniaze (lebo predsa tie hýbu svetom). Nanajvýš nechala doma list na rozlúčku...So zopár vecami by som utekala pred Jurov dom. Zazvonila a Jurovi vykričala do tváre, že ho milujem. A odišla by som. Na vlak a odcestovala niekde ďaleko. A žila by som takým voľným životom,v ktorom by som nerobila to, čo by sa odo mňa očakávalo, ale to čo by ma tešilo.

A o tom tá kniha je. O šialenstve a ľudských predsudkoch.

Sľúbte mi ,že urobíte niečo bláznivé, niečo, čo by ste urobili ak by vám ostávalo iba zopár dní života. A zabudnite na to čo kto na to povie, urobíte to práve preto aby všetci čumeli a hovorili si: bože tej/tomu hrabe a vy sa im vysmejete do tváre a poviete:Vy sa mi smejete, že som iná, ale ja sa smejem vám, že ste rovnakí!
Ujdite zo školy,vykašlite sa na učenie a na písomke nenapíšte ani čiarku, usmejte sa na človeka ktorý je vám sympatický, hádajte sa s ľuďmi ktorí nehovoria pravdu, utekajte za autobusom, opite sa, pustite si nahlas hudbu v izbe a hlasno spievajte a tancujte, vyhadzujte z okna farebné papieriky, povedzte ľuďom čo si o nich myslíte, choďte na miesta, kde ste už dlho chceli ísť...

A na koniec úryvok z knihy:

- Vytvoriť si realitu iba sám pre seba, - zopakovala Veronika. - Čo je to vlastne realita?
- To čo si vybrala väčšina ľudí. Nemusí to byť najlepšie ani najlogickejšie, ale to, čo vyhovuje kolektívnemu želaniu. Vidíte čo mám na krku?
- Kravatu.
- Veľmi dobre. Vaša odpoveď je logická ako možno čakať od úplne normálneho človeka: kravata. Blázon by však povedal, že mám na krku smiešnu a zbytočnú farebnú handričku, ktorá je uviazaná zložitým spôsobom, sťažuje pohyb hlavy a núti ma vyvinúť väčšie úsilie, aby som dostal vzduch do pľúc. Keby som si nedal pozor v blízkosti ventilátora, mohla by ma táto handrička zaškrtiť.
    Ak by sa ma nejaký blázon spýtal, na čo slúži kravata, musel by som mu odvetiť: absolútne na nič. Neslúži dokonca ani na ozdobu, pretože v dnešných časoch sa stala symbolom poroby, moci, odstupu. Kravata slúži len na to, aby sme ju po príchode domov mohli dať dolu a získali pocit, že sa do niečoho oslobudzujeme, hoci sami nevieme z čoho.
  Lenže je tento pocit úľavy dôvodom na jestvovanie kravaty? Napriek tomu, ak sa opýtam blázna aj normálneho človeka, čo to je, za zdravého budú pokladať toho, kto odpovie: kravata. Nezáleží na tom, kto povie pravdu - dôležité je, kto odpovie správne.
 


Komentáře

1 Kví-Kví | Web | 30. října 2010 v 19:08 | Reagovat

Něco takového mě napadlo během a po čtení téhle knížky... Že člověk dělá to, co se od něj čeká. A taky jsem si říkala, že to je stupidní a nemělo by to tak být.
Jenže pak mě napadlo... já sama mám od ostatních lidí nějaká očekávání. Čekám, že mi popřejí k narozeninám, že se zeptají jak to jde, že budou mít dobré známky a pak budou pracovat, že mi máma uvaří oběd a táta doveze do školy... A asi to tak má být. Kdyby si každý dělal co chce, hrozně málo lidí by myslelo na ostatní. Ale lidi musí držet při sobě, navzájem se potřebují... takže jo, být jiný, ale v mezích "normálnosti".
To jsem si z té knížky vzala já.

2 Innocent* | Web | 30. října 2010 v 21:04 | Reagovat

Bože, Tessi přesně tenhle článek jsem potřebovala přečíst. Přesně tohle jsem potřebovala slyšet. A víš co bych udělala, kdybych měla poslední čas v životě? Šla bych za všemi, co se mi nějak zapsali do života a řekla jim přesně to, co k nim cítím... A nakonec bych šla za tebou a objala tě za to, že jsi napsala tenhle článek a dala mi pocit, že nejsem jediná, kdo chce být jiný!! :)
A co nejdřív, co to půjde udělám něco bláznivýho. A hned vzápětí si pučím tuhle knížku!! :)
***
A tadyta spammerka ↑ nade mnou ať se de zahrabat :D

3 Emily | Web | 30. října 2010 v 22:17 | Reagovat

no tak toto je najlepsi clanok aky som kedy citala:) naozaj:)
kokso... tu knihu si uricte kupim a precitam:D
boze... najviac sa mi paci ten odsek kde si pisala o tom, ze mame spravit nieco blaznive... ze aby vsetci cumeli a hovorili: tej hrabe ... :D a ze usmiat sa na cloveka, ktory vam je sympaticky:D povedat ludom co si o nich myslime:D a kebyze byvam v cinziaku tak tie farebne papieriky by som zajtra urcite vyhodila von z okna :D:D:D
mas pravdu v tom, ze kazdy robi len to co sa od neho ocakava... a zijeme tak ako by sme zili vecne... a kebyze nam oznamia ze za tyzden umrieme, naozaj bude prva myslienka ta, ze boze ako sme premarnili zivot, ani sme nezazili to co sme chceli...
a keby naozaj zijeme len pre pritomnost a pre okamih, ktory prave prebieha boli by sme stastnejsi...
a tiez neviem kto a kedy vymyslel tieto akoze "pravidla", podla ktorych sa kazdy riadi ci sa mu to paci alebo nie...
tento clanok mi dal vela:) naozaj... ako keby ma nabudil pozitivnou energiou a pocitom, ze proste nech uz konecne robim nieco pre svoje stastie:D

4 Tessa* | Web | 31. října 2010 v 10:54 | Reagovat

[2]: :DDD už som ju zmazala :DD

5 naivety | Web | 31. října 2010 v 12:07 | Reagovat

Nečetla jsem ten kousek, kde víc mluvíš o ději knížky, protože ji chci dostat od Ježíška a tak se těším, co v ní bude. :) Ale nejsi první člověk, kterému se líbila, takže doufám, že bude opravdu dobrá.
Taky mě spousta lidí považuje za nenormální, protože nedělám přesně to, co dělají oni. Nechci být jako kopie těch šedých myší po ulici, chci být prostě svá a nebýt za to odsuzovaná.
Kdybych já měla udělat pár posledních věci, rozhodně bych vzala foťák, plyšáčky, rozloučila bych se s těmi, které mám nejradši a odjela někam, kde bych mohla být sama sebou..

6 Bloody Desire | Web | 31. října 2010 v 17:49 | Reagovat

Tak pravdivý článek,že tenhle článek dá asi každému něco co dávno potřeboval slyšet a to bude asi tím,že všichni sme blázni jen to nekteří nedávají najevo . A tu knižku by sem moc chtěla !! Akurád o tomhle jsem dneska mluvila z kamarádkou kdyby nám doktor oznámil,že umřeme za týden co by sme udělali...zajímavý..:)

7 Bloody Desire | Web | 31. října 2010 v 17:50 | Reagovat

a už asi len to,že nechápu proč to tak neděláme,ale začli by sme dělat všechno po čem sme kdy toužili až kdyby jsme umírali..a to je asi to,že si člověk myslí,že má na všecko ještě času a času..

8 Innocent* | Web | 31. října 2010 v 19:22 | Reagovat

To, co jsem si netroufla napsat na blog je to, že mi T. řekl: "Líbíš se mi, uvažoval jsem o tom, že bych tě líbal, že bych se tě dotýkal, že bych s tebou spal, ale myslel jsem, že by jsi měla počkat na svého prince. Ale pokud jím je Vašek (na blogu zmiňovaný "on" neboli V. :)) tak jsem se měl chovat jinak" ... A to je to, co mě tíží a nevím, jak to brát :(
Jo a Iné Kafe je jedna z mých nejoblíbenějších kapel. Takže buď hrdá Slovenka!!! :D :))

9 Marti | Web | 31. října 2010 v 19:47 | Reagovat

Ja chcem byť inakšia. Tú knihu milujem. Milujem rpeto, pretože je neskutočne pravdivá. Pretože sa mi páči ten  príbeh akos a všetci napili zo studne a potom aj kráľ :D. A pretože! Mám rada umelcov a nemám rada Riušku :DDDDDDDDDDDDDDDDDD. Stačilo jednou vetzou, všetci by sme pochopili. Zato ťa milujeme :D.Príde výbuch. Preto chodím za školu, aby osm neprežila výbuch :D. Pravda, veľká svetá pravda. Nejdem do školy, prestanem hned teraz. Pred dvoma dnami som to povedala mame. A ona pozerá na mňa a povie, čo chceš robiť smetiarku. Nie. Chcem si založiť vlastné potraviny. Na to treba peniaze. Nájdem si prácu, našetrím a otvorím si ich. A keď budem mať veľa penazí otvorím si vlastné vydavatešstvo. Budem robiť čo ma bude baviť. Nie to čo budem musieť lebo sa to robiť má. Raz. A bli by sme šťastnejší. Budme šťastnejší, my čo vieme že je to takto lepšie :-).  Porušujme pravidlá. Pravidlá sú na nič ! :D Nie každý nemôže robiť čo chce, ale ľudia by nemali robiť vždy to čo musia. A keeby nemuseli to čo musia neboli  by zbrane a vraždy. Nemôžu robiť čo chcú lebo sú aj zlé veci, ale keď by sme išli až k úplnému začiatku, keby sme mohli robiť čo chceme, nevznikne zlo. To je na dlho, neviem či chápeš :D. Cestovať s vakom na chrbte. Vau ;D.  Ja už som anpísala čo chcem. Vydavateľstvo. Ktoré sa dostane aj do sveta. Alebo nemusí. Stačí keď bude ako Eva.  A bdue sa podobať knižke Stalo sa mi všetko (nie do detajlu preboha :D).nenapíšte ani čiarku, usmejte sa na zástupkinu a povedzte jej že vám ju tu netreba :D, že je to len výmysel riaditela ktorý nevie čo z nudy :D. Rada utekiám zo školy a rada sa smejem na ľudí :D, rada sa smejem na celú električku lebo tým rozosmejem iných ľudí a to je také super! :DOpiť sa ale nemusíte ľudia! :D

Inak tá časť s kravatou je dzivá :D. Blázon povie smiešna zbytočná farebná handrička ! :D Podľa mňa.

10 Marti | Web | 31. října 2010 v 19:47 | Reagovat

Inak papieriky som z okna už vyhadzovala :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD.. ale farebné ešte nie :D.

11 Denie* | Web | 1. listopadu 2010 v 17:31 | Reagovat

Ďakujem :)♥ Aj ty máš pekný design.

Toto je úžasný článok. Tú knihu chcem, chcem a chcem! :D
Je to fakt, že keď nerobíme to, čo chcú iní, to čo sa považuje za správne... sme proste blázni. Neviem, či sa to niekedy zmení, pochybujem o tom. Aj ja chcem robiť niečo proti pravidlám! A zabudnúť na to, čo si o tom myslia ostatní...

12 enigma | Web | 2. listopadu 2010 v 15:13 | Reagovat

To si musím prečítať! Inak ďakujem, práve si ma k niečomu prinútila čo som chcela urobiť už dávno :D...:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.