Listopad 2010

Najlepšie čo sa mi môže stať.

29. listopadu 2010 v 18:45 | Tessa* |  Články
sníííh

Priznávam som lenivá, dobrovoľne sa k tomu hlásim. A preto som dnes nepohla ani prstom, pritom do školy mám dosť čo robiť, preto nepíšem komentáre, aj keď si články prečítam a ešte mám čo aj k tomu povedať. Ale som lenivá, a to som chcela týmto odsekom povedať. Niečo ako ospravedlnenie.

Snežilo (!!!) a aj keď to teraz až tak nevidno, tak som jedna z mála, čo ten sneh ospevuje. Pretože tie mrňavé vločky sú zázrak. A zimu budem mať asi vždy radšej ako leto. Lebo najlepšie sú tie stopy, biela, tá čistota, vločky padajúce na zem, zasnežené autá, domy, ľad, ležanie v snehu, mokré vlasy, vločky na mihlaniciach... A všetky tie veci, ktoré sú také zimné. No a čo, že je nakoniec z toho iba voda.

Táto pesnička, pretože sa mi zarila pod kožu, pretože si ju spievam, aj keď neviem slová, ale mne stačia aj tie hatlaniny... Big City Life..♥

Môj problém je, že veľa premýšľam. Ale to je problém väčšiny ľudí. Hlboko som sa zamýšľala nad mojou situáciou..voči nemu...a prišla som zase na to isté. Na nič. Trápi ma to? Nie, nie... Ale bude. Chcem zapamätať jednu...scénku z môjho života...tak ju tu napíšem. Boli sme zase v hospúdke, pretože je zima a pretože som ho chcela vidieť, ale to pst. A vtedy keď tam bol opretý, možno unavený, možno iba zamyslený, a ten pohľad, a ten trápny film, že Transformeri, kofola cez slamku, išla by som za ním a sadla mu na kolená. Kľudne sa smejte..

Potom cestovanie ráno autobusom a ten záchvat z malého. Pretože najlepšie vtipy sú o malom.

A keď sme vystúpili na prvej zastávke a on oproti a... Prečo mám pocit, že to bude znieť tak samochválne, lebo... Dobre to je jedno. Ale potom som nastupovala naspäť a jeho pohľad... A najlepšie keď sme už úplne vystupovali... Hovorím tu v hádankách, ale nechcem to tu úplne opisovať, pretože sú to príliš pekné spomienky...

Dala by som mu všetko, keby chcel.

Ale sedím tu sama s chuťou mu znovu napísať tak ako pred menej ako rokom. Hovorím, že to bude naposledy čo sa o niečo pokúsim, ale to som hovorila aj predtým... Ale chápete, ja som spadla z jablone alebo čo? :D Milovať niekoho kto má viac menej na háku tak dlhooo...o? Hlavne, že všetci naokolo teraz majú lásky svojho života, ktoré poznajú týždeň a pol... A ja si sama pre seba hovorím, že to nie láska, pretože si mylsím, že láska je to čo prežívam ja. Ale čo ja môžem vedieť o láske, keď sa ma ešte nikto neobťažoval ľúbiť. To sú problémy, čo?:D Najlepšie bude keď odíde a ja pomaly zabudnem, že bolo niečo také... Dovtedy ako sa to stane ho budem hľadať pohľadom, budem snívať čo by bolo a chodiť do hospúdky aby ma potešila iba jeho prítomnosť. To musí stačiť takej nevinnej dedinskej panne akou som ja. :D

A celkom ma potešila téma týždňa, možno napíšem o svojej obľúbenej knihe. :)

Pre moju Mici :-*

26. listopadu 2010 v 20:16 | Od Mici :D
Puf. Pre teba Mici :-*.

Puf.

Lebo ti chcem povedať ako strašne ťa ľúbim a ďakujem dvom chlapom na J pretože to oni boli to čo nás spojilo. Možno sú oni aj to čo nás občas rozdelí, ale ja nikdy nedovolím aby toto skončilo :). Pretože mi na tebe veľmi záleží a síce je to len cyberpriestorové kamarátstvo (preskočila iskra po sieti), verím, že navždy to tak neostane. Chcem ťa vidieť, aj keby som na ďalšie leto kvôli tomu mala precestovať pol Slovenska. A preto ty vieš čo od teba žiadam. Teba. Vo veľkej krabici. Ale ja ti vybavím takú hygienickú Mici :-*. Teba. Prechádzky. Filmy a pukance. Spievanie si a pokeci. Váľanie sa po zemi pri tom ako by sme hovorili o hádzaní kameňov do okna a kradnutí spermií (nezainteresované osoby si pomyslia že sme pervezné ale my vieme že ide o našu budúcnosť :D a rozmnožovanie). A potom by sme si dávali umelé dýchanie, skrývali sa v kríčkoch, západ slnka a hepjend je na svete.
stolik časopisy
Budeme žiť v domčeku a budeme mať plno priateľov. A teda možno nie plno ale pár. Taký väčší pár, takých priateľov ktorý nás budú mať radi a ani raz o tom nebudeme musiať zapochybovať. Budeme mať párty ale ja nebudem piť :D. Ja budem sedieť a pozerať sa. A pohmkavať si do rytmu. Lebo by mi bolo užasne.

Išli by sme si vypustiť delobuchy a fotily by sme ich, prechádzali by sme sa po hlavnej a spievali si pursuit of happines alebo niečo energetickejšie napríklad aj gač filing alebo niečo to je fuck. Alebo memorííís! Potom by sme zaliezli na čaj, čítali si evitu (inak objavila som jednu dobrú knižku 'že keď mi preleješ kvety a zožltnú listy natriem ťa na zeleno a postavím do rohu ako fikus' :D) a prezerali pri výbornom čajiku blogspoty. Potom by sme išli na nákupy a ochkali čo všetko si nemôžme kúpiť. A potom by som ťa zoznámila s pánom čo má rád len vodku a .. aj s tými ostatnými, Marekom a tak.. možno aj s Milošom, ten keby bol pod parou možno by ťa objatím takmer udusil :D, ale náhodou je to fajn :D. Vieš, chcem aby si ich spoznala, lebo oni vedia brať človeka aký je (prinajmenšom Marek). Chcem aby si poznala tých o ktorých ti rozprávam. A keď by sme s nimi boli vonku všetci, podľa mňa by to bolo úžasné. Hlavne keď by bolo nasnežené a prechádzali by sme sa s nimi po stánkoch a pili medovinu (ja by som si kupila jeden pohár s tebou napoli lebo jeden pohár sama nechcem :D). Tak by sme sa guľovali, že by sme na to nezabudli. A Lidl by bol náš prechodný domov :D.

Vieš Mici, chcela som ešte aj niečo nakresliť, ale nič nestíham a mám chuť ti to napísať. Ako veľmi ťa lúbim. A bratovi povedz že ti úchyl povedal že ťa lúbi :D. A že keď ti bude trepať takéto somariny tak že si ho úchyl (akože ja :D) nájdem a zle dopadne ;).

Pretože je to naša spoločná platonická láska ♥


A platonické lásky majú zmysel.

Žiť rýchlo. Umrieť mladý...

21. listopadu 2010 v 22:28 | Tessa* |  Články
Nerozumiem tomu systému, ktorý vidím všade naokolo, keď sa so Zoey vyberieme niekde von cez víkend. Všade tie trinásťročné pipky, ktoré hovoria tým afektovaným hlasom a tvária sa, že sú práve veľmi nahnevané na nejakého chalana, ale pritom ho naháňajú a doprosujú sa jeho pozornosti, aby sa mohli potom pochváliť pred kamarátkami v akej polohe to robili... Nalievajú do seba alkohol, len preto, že to robí každí. Fajčia na rohu, preberajú handričky, kabelky, botičky, mejkap a dôležito s modelkovským krokom sa presúvajú na vécko. Ďalej ma zaráža, že (takmer) nikto sa už nejde niekde baviť bez toho, aby pil. Hoci musím priznať, že už aj ja sa stávam tými, ktorými opovrhujem. Ale s alkoholom to nepreháňam. Ale je všade. A dosť mi to už začína vadiť, lebo to už fakt málokto sa vie zabaviť ak je triezvy. To je zvláštne. A nerozumiem, že niekto dokáže ťahať víkend čo víkend s pitím a potom normálne fungovať cez týždeň. To sa nedá...

Pink, pretože jej pesničky sú skvelé a vždy keď príde s niečím novým, tak je to hit :)

Lenže. Zoey aj Cal (čiže aj Juro) mali tento víkend stužkovú. V jeden deň. Tak som najskôr išla na Zoeyinu stužkovú z kade nás po pol hodine vyštvali, čo mi ani nevadilo, pretože som chcela ísť hlavne na tú druhú. S Joan sme tam prišli tesne pred koncom návštevných hodín, ale ostali sme tam aj potom. Hneď ako sme prišli tak tam bol Cal, a potom on. Taký fajn pozdrav to bol. Ale to nepochopíte (myslím). Bol krásny. Ale asi ani to nepochopíte.
A viete čo?
Tam som si naplno uvedomila, že čo nevidieť skončí toto všetko. Cal, Zoey, a aj on, oni všetci sú už starí. Áno, 19 je veľa. To už tak na dôchodok. Ale nie srandičky. Ale aj tak mi je z toho na... Oni skončia strednú. Zoey odíde na výšku. Oni možno tiež...nebude už nič také, že autobusy...a mňa to štve a zároveň mi je z toho do plaču. Že sa asi vážne toho dožijem. Že ma tu všetci nechajú, samu, medzi týmito debilmi, v tejto dedine, ktorú neznášam, v škole, z ktorej som nezošalela iba preto, že pri živote ma držal víkend, kamarátstvo so Zoey, a to, že možno on pôjde busom. Cal ma možno nechá tu doma samu s rodičmi... Hrozný pocit, že možno bude na intráku a že vždy keď prídem zo školy, tu nebude, nebudem mať s kým pozerať Simpsonovcov a Dva a pol chlapa (no a čo, že to vtedy už nebude v telke). Nebude mať kto hľadať pesničky, ktoré sa mi najskôr nebudú páčiť, ale potom sa do nich zamilujem a on povie, že to presne vedel, pretože vždy to tak je. Nebudú žiadne piatky v tej krčme so Zoey, kde som chodila iba kvôli Jurovi. A z toho mi je tak zle... Nie je veľa ľudí v mojom živote, na ktorých mi záleží, ale oni nimi sú a ja o nich prídem asi v tom istom čase. Možno to nechápete, možno sa to nezdá pre vás až také tragické, ale ja nemám 200 priateľov. Bohužiaľ.
Už len preto musím niečo urobiť. Kým nebude neskoro, lebo to je asi najhorší pocit, že ste premrhali šancu a potom je už neskoro. Toto sú samé klišé sračky...

Chcela som s ním tancovať. Na nejakú pomalú elánovku, ktoré sa zvyknú hrať na stužkových. Vtedy, keď som v jeho blízkosti nepociťujem až takú potrebu ho...dostať alebo čo...ale vo chvíli, keď som z tade odchádzala a potom, keď som už bola doma, mi tak hrozne chýbala jeho prítomnosť, že to... Je to ťažké.
Mala by som na neho zabudnúť. Ale načo to píšem? Nezabudnem. Ani vtedy, keď ho nebudem vídať, ani vtedy, keď si na výške nájde čajočku, ani vtedy, keď sa o mňa bude biť DiCaprio a Kid Cudi (čisto teoreticky).
Myslím, že som do toho spadla príliš hlboko. A vždy keď ho vidím viem, že sa z toho už nedostanem. Lebo.. Som sa za tie roky naučila na ňom milovať asi už všetko. Chápem, že nie je dokonalý, ale pre mňa je. Každá jeho časť...

Pretože to cítim celý svoj život, ale...

17. listopadu 2010 v 11:08 | Tessa* |  Články
sjkagj
Nemám odvahu niečo urobiť, povedať... Ale hľadám ju, snažím sa a možno nabudúce niečo urobím. Nie, nepoviem mu, že ho milujem, pretože to znie príliš vážne, a ja taká nie som. Teda aspoň pred väčšinou obyvateľstva zemegule. Pokúšam sa všetko zhrnúť do článku, ale dáva to zabrať.
Zase musím spomenúť sen s ním. Ako ma objal okolo pliec, pritiahol si ma k sebe a do vlasov mi zašepkal úplne stupídnu vetu, že pôjdeme do bistra. Nedáva to žiaden vyšší zmysel, ale veď to bol sen. Usmieval sa v tom sne, a ja to tak milujem, keď sa usmieva! Aj včera, keď som naposlednú chvíľu išla do mesta na diskotéku, pričom som takmer nestihla autobus, som bola blízko neho. Pretože ja poznám Cala, on pozná Cala a boli sme v nejakej skupinke, kde bola aj Zoey a ešte nejaký chalani. A chápete, smial sa hocikto, ale keď sa on zasmial na tom, čo som povedala...♥ Už len preto sa mi oplatilo niekde trepať...♥ Jediné čo znova ľutujem je, že som ho len nachvíľu nejak nevytiahla od ostatných... Lebo ten chlapec mi stojí za to, ale bojím sa. Ale už nie tak ako kedysi dávno. A alkohol predsa robí svoje. Aj keď je 16% a vy ho ani nevypijete veľa. :D No to som ja, tá čo sa opije aj z kofoly. Potlesk, prosím.
A ešte jeden za to, že som ho tak "dlho" vydržala ignorovať.
Ďalej chcem spomenúť, že som predsa len nejaký strach prekonala a Zoey som napísala (ešte pred tou diskotékou), že von nejdem preto, že sa na ňu hnevám, že si privlastnila fidlikanta. Neviem či to myslela vážne a úprimne, ale písala, že ak nás to má pohnevať tak si ho aj vymaže a tak ďalej. No dobre. Takže sme zase v mieri, ale mám taký blbý pocit, že je to hlavne preto, že sme jedna od druhej závislá. Ak by som sa s ňou pohnevala na dlhšie, tak som každý víkend doma a ten pocit neznášam už len preto, že som ho zažila až príliš veľakrát...
Nakoniec sme sa zhrabli do toho mesta, a ja som si zase potvrdila, že po prvé: chodím tam iba kvôli Jurovi, inak by ma to nudilo, nemala by som extra chuť tam vôbec ísť a ešte tam aj naozaj byť, nebavilo by ma nejaké tancovanie (preto som bola nadšená asi iba prvýkrát čo som tam bola) a ani to popíjanie len aby sme mali odvahu nadväzovať nové známosti; a po druhé: že Zoey sa rada vyhovára na alkohol a ešte radšej tým ospravedlňuje svoju väčšiu náklonnosť na opačné pohlavie.
Ale dnes mi je to jedno. Inokedy by som sa tým zožierala a preklínala ju, ale je mi to jedno. Pretože mne sú ostatní, t.j. napr. Kôpka svalov, úplne ukradnutí a jediné prečo vôbec chodím na také miesta aké chodím je Juro. A ak sa on zasmeje na niečom, čo som povedala, tak mi je všetko jedno. :)
A asi už ani nemám silu sa nad niečím takým rozčuľovať a trápiť, keď som naposledy dostala taký záchvat, že mi bolo jedno, že ma videla mama aj oco. Ale o tom sa nebudem rozpisovať.
Ešte chcem spomenúť takú hlúposť akou je to, že chalan, ktorého som tu občas spomínala, prezývaný aj Rich alebo Martin :D, ma volá dievča, čo som písala zase vtedy, keď som opisovala chalapa akého chcem mať. Lenže Rich ním určite nie je, to by musel vedieť na niečom hrať. :D A nemohol by byť taký idiot akým je. :D Ale to dievča sa mi páči...
Mazala som články, takže mi tu chýba ešte, že v tej krčme, keď tam bol aj on, dávali Pottera a bozk pod imelom, a to bolo také super, lebo všetci sme vtedy čumeli na telku a... Stačí.
A nakoniec, že som sa učila jazdiť šoférovať. Oco ma zobral na takú vedľajšiu cestu a ja som normálne išla. :D Skvelý pocit.
Snažila som sa to čo najviac zostručniť. :D

Nervózna a agresívna

13. listopadu 2010 v 13:46 | Tessa* |  Články
Rozhodla som sa, že on je pre mňa mŕtvy. Nečakám, že mi tento prístup dlho vydrží, ale nechajte ma v tom, že dlho. Budem sa mu vyhýbať, hlavne autobusom na, ktoré viem, že chodí. Budem sa mu vyhýbať aj v myšlienkach. Lebo inak to všetko iba zbytočne bolí. A teda som ho zablokovala aj na fejsbuku. Zdá sa mi ťažké ho teraz zo všadiaľ mazať, hlavne z hlavy, ale ťažšie je keď ma potom ignoruje a ja to čím ďalej tým menej zvládam. Neverím, že ma tak dokáže vziať už iba to, že sa na mňa nepozerá viac. Preto s tým musím skončiť, kým ma nedoženie raz k tomu, že sa prestanem báť smrti.

Hurts - Sunday

A potom ako sa včera zachovala Bella, ju už nebudem nikde volať. Keď nás už doslova od seba odháňa, tak prosím...
Ale čo bude robiť, keď sa rozídu? No to už nie je moja starosť.

Vždy sa tak teším na víkend a potom je to ešte horšie ako cez týždeň. Lebo zase k nám príde malá sesternica, s ktorou sa musím hrať. Patrí medzi tie hyperaktívne deti dnešnej doby, ktoré milujú tú Montanu a majú v škôlke päť frajerov. A na sobote neznášam to, že moja mama už od ráno hovorí iba o upratovaní. A na nedeli to, že k nám chodí stále nejaká návšteva, musím pri nich sedieť a presrať tak vzácny víkendový čas.
Ale dnešok som si vylepšila, tým, že sme išli do tesca. Mám novú mikinu, takú dlhú, modrú, krásnu. A tričko s Miney. :) Aj novú Evu, a chcela som aj jeden krásny fotoalbum, ale predavačke to nešlo pravdaže odpípať. "Ja vám to nemôžem predať." Tak si naser. Túlala som sa aj medzi knihami a toľko by som ich zobrala (!), ale nemám na to peniaze. Chcem byť zavalená príbehmi iných. Chcem víkend s knihami a kopou dobrého jedla v posteli. S hudbou, filmami, foťákom a chcem byť hlavne sama...
Držte mi palce, nech ho dokážem ignorovať.

V dokonalosti tejto chvíle

7. listopadu 2010 v 12:31 | Tessa* |  Články
winter love

Zamilovala som sa do skupiny Hurts. Preto sem pridávam ich ďalšiu pesničku.

Mother Nature

Víkendy sú jediná moja spása. Včera som si trochu poupratovala poličky a urobila to tu útulnejším. Na steny som si polepila ďalšie obrázky, fotky a našla som aj obrovský plagát Garfielda, ktorý ešte neviem kde zalepím, ale určite mu musím nájsť miesto. Triedila som fotky v počítači a našla som ešte jedny staršie s Bellou. Išli sme fotiť za dedinu na polia a keď som si ich včera pozerala prišlo mi  ľúto, že už to nie je také ako kedysi. Vtedy som ju ešte dokázala vytiahnúť von, ale teraz je to už nemožné. Buď je u frajera alebo si s ním píše na nete, a preto sa jej nechce ísť von. Aj včera večer sme ju so Zoey volali do krčmy, ktorá je asi o dva domy od nej, ale aj tak neprišla a o štvrť na desať, keď som jej volala, povedala, že je už neskoro. Nehnevám sa na ňu, ale jednoducho ma mrzí, že na ostatných kašle, a že jej prioritou je frajer. Hoci ja neviem aké to je nájsť niekoho takého a mať s ním vzťah, ale z časti to chápem, pretože to je niečo ako v knihe Všetko alebo nič. A možno by som aj ja všetko zavrhla, keby... Veď viete. Lenže asi najhoršie na tom je, že už pondelok sa sťahuje. Je to iba vedľajšie mesto, kde chodím do školy, a aj povedala, že jej môžme hocikedy zavolať a pôjdeme von, lenže už ju poznáme natoľko, aby sme si domysleli, že to aj tak nakoniec zruší. Myslím, že tým momentom ako sa presťahuje, ju uvidím už fakt iba zázrakom alebo náhodou. A až teraz keď odchádza si uvedomujem, že mi bude chýbať, pretože s ňou som zažila tie prvé väčšie zážitky, ktoré stoja za zmienku, s ňou som bola prvý krát pripitá (je to smiešne, ale bola som vtedy šťastná, a to je hlavné), s ňou som bola na tej diskotéke, kde veď viete čo... A ona mi vtedy písala, aj keď nevedela o koho ide, že ho nakope do zadku. :)

A to sa dostávam do druhej polovice článku, ktorá bude veselšia. :D Pretože včera, sme teda boli so Zoey v tej krčme a pozerali dosť trápny film o starom panicovi. :D Ale bola to celkom haluz, keď mu depilovali hruď alebo keď sa, dajme tomu, hral s kondómom. :DDDD Lenže to nie je to najlepšie. :D Potom prišiel on (veď viete kto) a sadol si dosť blízko mňa, na vedľajší gauč. A pozdravil sa. :D Ale to stále nie je to najlepšie. :D Pozerali sme ten film, trvalo to dosť dlho, a ja som mala zase niečo ako triašku. Z neho. Vtedy mi ide rozdrapiť vnútro a preto som sa objímala rukami, inak by som tam explodovala alebo čo. Bol tak blízko a premýšľala som, že dačo prehodím, ale zostalo ako vždy iba pri premýšľaní. Potom z tade odišli nejakí čudlíkovia, on sa posadil ku kamošom na druhej strane, ale pamätám si potom ako otočil hlavu a ten pohľad, že vau, taký dlhší a taký vau, lebo zase otáčal tak hlavu, že to bolo dosť neprirodzené. :D
Potom som si všimla ako si tam pozerajú jeho oznamká, a začal im ich aj podpisovať a ja som iba závistlivo čumela... No potom prišiel aj k nám a mne sa splnil sen, o ktorom som sa bála aj snívať. Dal mi oznamko a mňa tam skoro jeblo (pardon) od šťastia, ale držala som to v sebe, aj keď som mala chuť od šťastia vrieskať. :D Celý čas som ho držala a bála sa, že ho stratím. Dostala som ho! A ešte skôr ako Cal. Chá chá! Kiš-kiš bé-bé. :DDDDD Bojím sa písať o tom, že ma to urobilo najsamviac šťastnou. Ale to ten pocit. Ledva som zaspala. :D A aj tak som sa furt budila a prehadzovala. Vstala som dosť skoro, a moment, keď som sedela na posteli, z kuchyne išla fajnová vôňa, žalúzie boli zatiahnuté, ale prenikalo cez ne do izby svetlo, nebola mi zima a ešte Cal spal, som si uvedomila to neuveriteľné šťastie v tej chvíli a chcela som to tak navždy. Navždy sedieť na tej posteli s tým úžasným pocitom, ktorý by mi nikto nemohol pokaziť.
Už dávno som tvrdila, že dokonalé šťastie mi môže priniesť iba on...

Pesnička od Desmodu

4. listopadu 2010 v 18:36 | Tessa* |  Články
Ráno som sedela úplne vpredu autobusu a on tam stál. Snažila som sa ho prehliadať a nekaziť si deň.

A z rádia hrali ...
Odistím ústa ako zbraň
Nestlmí mi ich žiadna dlaň
Slová ako spŕška striel
Vchádzajú do našich tiel
Pripravené zasiahnuť svoj cieľ

Jeho oči, také modré... Ah áno, som trápna. Ráno som ho ignorovala.
A oni stále hrali..
Ostrých slov plný zásobník
Pripravím telo na prienik
Vety dlhé ako niť
Skúšam nimi rany šiť
Mlčaním môžem o všetko prísť

A potom bola škola, či ako sa to volá (taká hnusná budova, kde nútia chodiť múdre deti, aby úplne ohlúpli), nejakých trápnych sedem hodín, niekoľko trápnych ľudí, a kopec smiechu s jednou spolužiačkou, pretože sme založili indiánsky kmeň.
A hrali..
Strieľame si zo seba
Ty do mňa a ja do Teba
Strieľame z blízka
Šanca prežiť je nízka

Premýšľala som nad tým, že pôjdem iným autobusom domov, aby som ho nestretla, ale umlčala som svoje myšlienky a hučala do seba "kašli na to", "nemysli na to" a  "nerieš také hlúposti"... Pekne mi prepína, však? Som blázon. A som na to hrdá. :)
A oni furt hrali...

Všetky naše cesty chránia

nepriestrelné vesty
V tých vestách aj spíme,
kým si uveríme...

A deň predtým som sa pohádala s otcom, ktorý očividne neberie do úvahy moje názory. Neuveriteľné aké obrovské sú priepaste medzi rodičmi a deťmi. A o to väčšie medzi mnou a mojim otcom, pre ktorého budem asi už navždy len neschopná, príliš zasnená, mladá, nerozvážna a neschopná svojho názoru. Názoru, ktorý aj tak nie je schopný tolerovať a či i len na sekundu sa nad ním zamyslieť. Viem to, pretože včera po tom ako sa na mňa vykričal, tak po mojej jedinej a poslednej vete iba kývol rukou. A pomaly sa to na seba nabaľuje. Každý jeho prešľap po čase akoby nebol, ale vo mne sa hromadí.
Hrali..
Priznávam, že už viac nemám slov
Skúšam to poslednou otázkou
Kto z boja bez dotyku
Odváži sa uniknúť
Na zmierenie stále šance sú

Nemám ho rada. Jednoducho nemám rada svojho otca, pretože mi veľakrát ublížil rečami ako nikto iný. Lebo predsa je to môj otec a ak mi dokáže vedome tak ublížiť...Dobre. Vpodstate mi to je tri.

Strieľať z úst zdá sa baví nás
Útočím kým nestratím hlas
A tak v rámci zábavy
Mierime si na hlavy
Kým to niekto z nás nezastaví

A keď som teda stihla autobus, na ktorý išiel aj on, tak to bolo fajn.. Bolo to po dlhom čase, čo to bolo také...akoby sa celý ten čas vynahradil v toto poobedie. Keď som sedela s Calom a on pred nami ešte s jedným - to je jedno kto! :D, tak sa otáčal dozadu, pretože s nami konverzoval. :D Dobre, viac s Calom ako so mnou, ale na Cala sa nepozeral tak ako na mňa! Chá!
A má tie nádherné oči, ktoré som spomínala o niečo vyššie.

Vou, keď som sa pozerala dopredu a on otočený na mňa a pochvíli som pozrela na neho a on na mne pohľad a... Chápete. Vau. Tie oči.

Pozeral si Bellino oznamko a potom mi ho podal. To oznamko budem milovať.

Áno dobre vidíte, som v tom zase až po uši. Zase nefunguje dohováranie, ale veď nebojte ja sa znovu poučím, resp. nepoučím. Ale čochvíľa zase padnem na zadok a zase bude plač. Lebo ak sa to k vám ešte nedostalo, nechcem sa chváliť, ale nedávno ma zvolili za Najväčšiu naivku celého storočia (ak som vám vyfúkla cenu, tak sa ospravedlňujem, ale vyhrať musela najlepšia :D).

Nechcem byť zase taká... Nechcem z neho robiť Pána Dokonalého.



Fucking system

2. listopadu 2010 v 14:17 | Tessa* |  Články
Za celé prázdniny som iba práve teraz sama doma. A marha rýchlo to prešlo a mne sa tak ale tak nechce... Veď viete kde...

Hurts - Illuminated

V podstate ma ani nenapadá nejaká téma na písanie. Možno to, že Zoey ma štve tým, že občas je ako...akoby som to...povoľnejšia...ak je nablízku nejaká sviňa chlapská. A vtedy ja idem na bok a robím jej celkom dobrú kulisu. Ale vo vnútri ju preklínam a nadávam jej rôznymi nadávkami, lebo ak niečo naozaj nenávidím tak je to pocit, že som niekde zbytočná alebo navyše. A neznášam aj to, že čo chalan, to musí s ním flirtovať. Ale aspoň som vďaka nej zistila, že Bellin frajer nie je až taký zlý, lebo povedal, nech sa aspoň trochu usmejem. A pravdaže, že Zoey si s tým chalanom píše a ja to musím počúvať. Ona bola pravdaže tá, ktorá si písala s Kôpkou svalov, ona je tá čo si s každým píše. Štve ma, lebo len čo niekoho spoznáme, tak ho hľadá na fejsbúku. To, že každý týždeň sa rozplýva nad iným chalanom a ja nemám...nad kým. Závidím jej. Z časti. Ale keď ja...keď sa ja celý čas iba prizerám ako niekto chodí s niekým koho pozná možno mesiac a rozíde sa s ním o ďalší mesiac a ja, čo tu píšem romány o nejakom idiotovi, tak ten proste... Nemám s ním ani dokonca taký povrchný vzťah. Lebo s ním by som nemohla mať iba povrchný vzťah. Ale ako môže? Ako si môže žiť svoje ... Ale ako som prešla od Zoey k Jurovi?!
Dobre. Vadí mi, že napriek tomu, že Zoey sa s Kôpkou svalov stretáva iba vďaka mne, a vlastne odzačiatku je akosi rozdelení medzi obidve, sa pred ním správa ako štetka. Naschvál sa na neho lepí, nakláňa a rozpráva mu úplne somariny, len aby sa s ním bavila. A zabila to vetou, že ja sa už iba tvárim, že som opitá, aby som sa na neho mohla lepiť. Chachá. Tak ma to štve, že ona urobí zo mňa hlupaňu a pritom by si ani nepípla, keby nie je so mnou. Len ma využíva. A mňa nebaví počúvať o tom na koho je momentálne nadržaná. A toto je môj problém, že namiesto toho, že jej to poviem do tváre, to píšem sem a len sa zbytočne zaťažujem hlúposťami.
Ale je to ťažké povedať nahlas. Lenže to znamená, že naše kamarátstvo je iba niečo ako pretvárka. Už len preto, že nevie o Jurovi. Už len preto nemôžme byť niečo ako najlepšie priateľky. Pretože s ňou sa veľa smejem a som na nej závislá tak isto ako ona na mne, ale nedôverujem jej na toľko aby som jej povedala o Jurovi alebo o blogu. A to sú dve veľmi dôležité veci v mojom živote.
A štve ma ako sa občas ku mne správa. A sama niekedy prehodí len tak medzi rečou, že ona sa dosť pretvaruje, chcela som sa spýtať či aj predo mnou, ale to jedno, pretože ja jej to vyčítať nemôžem. Ale faloš proste neznášam, hoci ....
Vždy mi niečo na niekom zásadne vadí, a preto som ...na tom ako som. Chcem tu mať niekoho, kto by mi rozumel, niekto komu by ukázala jedno miesto a len tak vyvalení na zemi by sme hovorili o knihách, o filmoch, o trápnych spolužiakoch a ten človek by so mnou viedol psychologické reči o komplikovanom vzťahu k Jurovi.
Asi to znie stupídne.
Ale zajtra sa znovu začína ten kolotoč a ja viem, že Juro ma znovu bude ignorovať, alebo ani nenastúpi na autobus a doteraz neviem prečo by ma to malo trápiť. A znovu budem počúvať iba o stužkovej, ale prečo by to malo mňa trápiť, keď tam nejdem? Chce sa mi plakať z toho času, čo tu ešte zabijem, medzi týmito ľuďmi a s blbou náladou...