Nemala by som to písať sem, ale hovoriť to jemu
3. prosince 2010 v 20:34 | Tessa* | ČlánkyKomentáře
Tak moja kamarátka čakala 2-3 roky a on nič a až nakonec sa nejakou náhodou stretli a sú spolu až doteraz.A to značí o tom,že sa môže stať všetko.Keď to nemáš v osude tak môžeš sa trápiť koľko chceš a nebude tvôj ,ale ak ti do tvôjho osudu patrí tak čakaj ďalej.Len ako sa dozvedieť či bude niekedy tvôj,že?To je otázka..To je dilema..
ja sa kvoli jednemu trapim tiez uz nieco cez dva roky... a doteraz ma bavi rozpitvavat to... len to uz radsej nepisem na blog lebo je to risk...
a o tom pozerani mi nieco hovor... u mna je to tiez nieco ako zvyk... teda u mna nie, ale u neho ano... lebo prenho to nic neznamena... ale pre mna hej... takze uplne ta chapem...
jezisi to su okrem stuzkovej aj dozvuky?! dokedy budem musiet trpet mojich spoluziakov preboha?!...:D
a mala by si mu to naozja povedat... sice to ta prava hovori co sa boji do niekoho aj drgnut ale...:D naozaj by sme mali pozbierat posledne zvysky odvahy a spravit nieco... sice ja to neico nespravim so sss... ale s tym druhym... lebo sss je nieco nedosiahnutelne...:D ale o toho druheho sa este mozem pokusit:D... a ty sa pekne o Jura pokus... neni este nic stratene... poznas to: ,,skor nez sa vzdas skus to este raz!"... drzim palce:)
Zazivam nieco podobne kazdy den uz roky.
Jenom klid a odvahu. Jednou budeš na tuto fázi vzpomínat nejraději, držím ti palce, ať to vyjde podle tvých představ.