Oklamaná životom 1. kapitola

5. prosince 2010 v 15:50 | Tessa* |  Stories
Sedela som na posteli a počítala sekundy, kým mama vojde do izby s úmyslom ma zobudiť do školy. Aj keď tam už druhý týždeň nechodím, ale o tom, pravdaže nevie.
Začula som jej kroky. Vošla a ostala zarazene stáť vo dverách, keď si všimla, že už nespím.
"Dobré ráno, Simi. Čo sa stalo, že si už hore?" Začala vyťahovať rolety na oknách a ja som premýšľala nad tým ako neznášam jej sladučký hlások, ktorý je vždy plný lásky a materinskej nehy.
"Nič," odpovedala som jej a rýchlo som odkráčala do kúpeľne. Zapálila som svetlo a chvíľu som hľadela na svoj odraz v zrkadle.
'Kedy z tadeto konečne odídem?'

Odišla som z domu ako každé ráno. Kráčala som na smer zastávky, ale tesne pred ňou som zabočila do vedľajšej uličky. Keď som zbadala starý most, trochu som pobehla. Už z diaľky som videla Sebastiána, ako vyťahuje niečo z bielej igelitky.
Dobehla som k nemu a bez pozdravu sa spýtala:
"Kde ideme dnes?"
Naplašil sa, ale hneď na to sa hlasno zasmial.
"Dáša vravela, že pri kostol. Blížia sa Vianoce, čiže tam bude viac ľudí."
Prikývla som a vtedy spod mosta vyšla Dáša. Pravdupovediac, dnes vyzerala horšie ako včera, alebo kedykoľvek predtým. Bola špinavá, vlasy sa jej lepili na tvár, ktorú mala strhanú a na sebe mala len staré nemoderné džínsy a tenký sveter.
"Čau Dáši," pozdravila som ju a prestala som na ňu zvedavo pozerať.
"Dnes si tu o niečo skôr..."pozrela na mňa.
"Nemohla som spať. A odišla som z domu najskôr ako sa dalo."
"Tvoja mama stále o ničom nevie?" Vyškriabala sa z brehu rieky až hore pri nás, kde Sebastiánovi podala fľašu, v ktorej bola priesvitná tekutina, tipovala som to na vodku.
"Nie. Ale bojím sa, že učiteľka jej, čo nevidieť, bude volať. A v tom momente sa sťahujem k vám." Zasmiala som sa a vlastne som ani nevedela či sa toho naozaj bojím alebo nie.
Sebastián sa zasmial tiež, ale zvážnel, pretože zbadal, že Dáša sa od zimy priam trasie. Vyzliekol si starú koženú bundu a zavesil ju na jej plecia. Usmiali sa na seba a mňa vtedy pichlo niekde pri srdci. Závidela som im tú lásku... Dáša mi zobrala moju školskú tašku, podala mi igelitku so starým oblečením, ktoré som
už dôverne poznala a nachvíľu zmizla pod mostom. Sebastián sa ohrieval rukami a chlipne si ma prezeral, keď som sa prezliekala. Žeby to predsa len nebola láska?
"Pozeraj sa inam!" skríkla som na neho a on sa neochotne otočil.
"Dnes je ale kosa..." zmenil rýchlo tému.
"Tak v decembri asi veľké teplo nebude..." odvrkla som mu.
"Boha...potrebujem dávku..." potiahol nosom. Konečne som bola oblečená, hoci v týchto starých roztrhaných handrách mi aj tak bola zima.
"Zožeň si ju, lebo si potom neznesiteľný," povedala som a on sa otočil znovu ku mne.
"Dnes asi s vami nepôjdem. Musím nájsť Roba, aby mi dal koks..." Roba som ešte nikdy nevidela, ale Sebastián o ňom vždy hovoril, pretože to bol jeho díler. Dáša mi hovorila o tom, ako si Sebastián pichá kokaín. Najskôr ho iba šnupal, ale to mu už nestačilo...
"A čo povieš Dáši?" skočila som mu do reči.
Začudovane na mňa pozrel: "Veď Dáša potrebuje tiež."
"Čože? Dáša si tiež pichá...?"
"A čo si si myslela? Alkohol po čase prestane stačiť každému, tu vonku..."
"Ale aj Dáša? Ona vravela..." moje slová zneli naivne a stratili sa v hmle, ktorá sedela na poliach za mostom.
Keď som pozrela na Sebastiána na perách mal ľahký úškrn.
"Sima, nebuď naivná. Ak niekto skončí tuto vonku, tak podľahne všetkému... Nedá sa voči tomu obrniť, pretože ak stratíš všetko..."
Skočila som mu do reči. "Ale veď...máte stále niečo. Ste spolu..."
Zasmial sa a vtedy Dáša vyšla spopod mostu a škriabala sa nahor k nám.
"Začínam mať kŕče...a depku. Je mi na hovno!" kričala na Sebastiána.
"Preto idem za Robom."
Dáša prikývla a jeho už nebolo. Chytila sa za moje plece a sťažka dýchala. "Dobre kočka, dnes to je na nás."
 


Komentáře

1 Innocent* | Web | 5. prosince 2010 v 18:43 | Reagovat

Vůbec se sama sobě nedivím, že tak miluju tvoje psaní.. Píšeš úžasně ať už články o sobě nebo vymyšlený příběhy..
Věci s drogovou tématikou mě vždycky braly, takže se už těším na další kapitolku :)

2 Ashley | Web | 5. prosince 2010 v 20:22 | Reagovat

Ouha, drogy - klasická téma ale aj tak by som si priala aby tá Simona od nich odišla a jej príbeh pokračoval iným smerom alebo aj tým istým ale aby ona drogy nebrala :-D

3 Innocent* | Web | 5. prosince 2010 v 21:12 | Reagovat

Z pusy nakonec vzešlo líbání... Právě s tím 20-tiletým kamarádem, který je čtyři roky zadaný s tou samou slečnou..
Nemůžu nad ním přestat přemýšlet.. A nevím vůbec co dělat..

4 Innocent* | Web | 5. prosince 2010 v 21:23 | Reagovat

Budu se muset asi trošku rozepsat, aby to vyšlo jasně :D.. Byli sme spolu venku a on se najednou usmál a já se zeptala: "Co je?" a on mi řekl: "Nic, nic, to nemůžu říct, mohlo by se to mezi náma pokazit." a já ho pak hrozně dlouho přemlouvala a nakonec z něho vylezlo, že se mu líbím, že mě má strašně moc rád, že prý je ze mě úplně naměkko a že vůbec neví co dělat.. Potom jsme se hrozně dlouho objímali.. a povídali si.. a on říkal, že je do té své slečny blázen a že nechce jen tak zahodit čtyři roky života.. A blabla :D .. a nakonec, když sme se loučili, tak řekl: "Pusu?" a já že: "Jo?" a on: "Polibek?" a já: "Nevím" .. a nakonec sme se líbali..
A dovolila jsem mu to proto, že jsem do něj asi blázen..

5 Bloody Desire | Web | 5. prosince 2010 v 21:26 | Reagovat

No tak toto je zaujímavé len nechápu ako si môžu pichať.No ,ale je to len príbeh..Nebudem to brať tak vážne,ale zažrala som sa do toho.. Je to prípad večšina ľudí ! :(

6 Gemi | Web | 6. prosince 2010 v 15:12 | Reagovat

Musím povedať, že nemám rada príliš realistické poviedky, pretože som zástanca toho, že pri čítaní sa má človek od reality odpútať a tak... No aj napriek tomu sa mi skutočne veľmi páči ako si to napísala. Je to skvelo vystihnuté... Dúfam, že ten Simonin život sa bude uberať tým opačným smerom. No radšej nebudem hlúpo predvídať, nikdy mi to nešlo :) Len tak ďalej ;)

7 Kví-Kví | Web | 6. prosince 2010 v 19:19 | Reagovat

těším se na pokračování!

8 Marti | Web | 6. prosince 2010 v 19:37 | Reagovat

PEkne píšeš :). Ale šak kto by sa čudoval ked aj články píšeš úžaasné Mici :-*. Teším sa na pokračovanie :).

9 BlondieStell* | Web | 6. prosince 2010 v 22:22 | Reagovat

parádne draháá :):P pokračuj, neprestávaj, rýchlo další diel! honem, honem, popojedem:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.