Oklamaná životom 2. kapitola

9. prosince 2010 v 17:54 | Tessa* |  Stories
Dáša sa chvíľu obzerala, potom na zem položila kus kartónu a ukázala naň: "Sadni si." A ja som si sadla. Takto je to už štrnástykrát, čo sedím v pozadí Dáši a tvárim sa čo najviac ubiedene. Ona sa so zachrípnutým hlasom prihovára okoloidúcim a prosí ich o peniaze. Obracia sa na mňa a plačlivým hlasom im hovorí, že jej "dcéra" nemá čo do úst.
Opieram sa chrbtom o múr kostolu, kde podľa Dáši dnes vyžobreme najviac.
Už prvá strašia žena jej podáva päť eurovku, ktorú si Dáša strčí do vačku na nohaviciach. Otočí sa na mňa a s úsmevom povie: "Vidíš vravela som ti." Iba nemo prikývnem.
Sledujem ako oproti mne uteká malé dievča s obrovskou taškou na chrbte. Pravdepodobne zaspalo do školy a teraz si ide nohy polámať, aby dohnalo čas... Až teraz ma napadlo, že okolo nás môže prejsť kedykoľvek niekto známy, kto ma spozná a... To by bol môj koniec.
Dáši sa zbierajú v rukách peniaze, občas mi nejaké podá. Počítam ich trasúcimi rukami, pretože mi je príšerná zima. Sedím tam ešte zopár minút, keď si Dáša sadne vedľa mňa na studenú zem. Skloní hlavu a zastrčí si ju medzi kolená.
"Čo je?" drgnem do jej pleca.
Vystrčí hlavu a pretrie si oči dlaňami.
"Potrebujem niečo tekuté. Vodku alebo tak..." Usmeje sa, ale ako sa stretne s mojim pohľadom znervóznie.
"Viem, že aj ty to...berieš."
Chcela niečo povedať, možno na svoju obranu, ale dodala som:
"To je vpohode. Je to tvoj život."
"Ja... Viem, že je to svinstvo, ale..." V očiach sa jej zaleskli slzy. "Ty to nemôžeš chápať."
"Ani nechápem," vzdychla som.
"Nie je ľahké žiť v takých podmienkach. Nie je...ľahké...sa s tým zmieriť. Ty máš všetko. A predsa... Predsa si tu so mnou a žobreš. Tak povedz či je to správne? Čo je správne?..."
Pozrela som do zeme. "Z hentoho sa už nevyhrabeš."
Zasmiala sa. "Čo ty o tom vieš..."
"Nič, ale..."
Bola ticho.
"Len som mala pocit... Že..."
"Že čo?"
"Keď som vás stretla boli ste fajn... Ak by som vedela, že obaja ste závislí na kokse..."
"Boli sme fajn?! Hádaj prečo! Kým mám v sebe tú zasranú látku je všetko úžasné..." Náhle vstala zo zeme, trochu sa oprášila a povedala: "Vravím ti, že to ty nepochopíš. Dám ti radu. Choď do školy. Nepojeb si život..."
"Je to môj život. Chcem si ho pojebať."
Chvíľu bola ticho, potom sa zhlboka nadýchla a prikývla.
"Idem za Sebastiánom, nedá sa to už vydržať..."
Nechala ma tam sedieť... Nejaký okoloidúci pán mi hodil dve eurá a keď som k nemu zdvihla hlavu, veselo mi zakýval. Vyštekla som na neho nadávku, ani neviem prečo, iba som mala chuť ubližovať. A mala som strach.

Dášu a Sebastiána som stretla takto pred dvoma týždňami na zastávke, kde som čakala na autobus. Sebastián sa ma vtedy spýtal na čas a už ani neviem ako, dala som sa s nimi do reči. Obaja nemajú viac ako dvadsaťpäť a na ulici sú už pár rokov. Dôvod mi nepovedali, hoci to bola jedna z mojich prvých otázok. Tipujem, že sú z decáku a potom ako z tade museli odísť sa to s nimi viezlo dolu vodou.
Nikdy by som si nemyslela, že sa začnem rozprávať s ľuďmi ako sú oni, ale v to ráno som sa rozhodla, že budem iný človek. Uvedomila som si, že môj život je iba jedna veľká fraška.
Môj otec zomrel, keď som bola malá, pamätám si s ním iba útržky rozhovorov. Odvtedy moja mama začala piť, hoci sa podľa lekárov už vyliečila, ale oni ju nevidia, ako večer čo večer pije na záchode a vždy keď ju tam prichytím sa tvári, že je to ústna voda.
Nemám ani priateľov. A nikdy som ich ani nehľadala, pretože potom ako sa na mňa vykašlala moja najlepšia kamarátka a stala sa v škole mojou najväčšou rivalkou, som prestala veriť ľuďom. Pretože môj otec mi hovoril, že ma zoberie do Disneylandu. A potom si zomrel. Pretože moja mama vravela, že kvôli mne prestane s pitím. A pije ešte viac. A moja bývalá najlepšia kamarátka hovorila, že sme nerozlučné a nikdy by ma za nikoho nevymenila. A dnes mi nepríde ani na meno.
Preto som sa v to ráno rozprávala s bezdomovcami, preto po tom ako mi Sebastián ukázal plné vačky peňazí na jeho koženej bunde, ktoré vyžobrali večer predtým, som išla s nimi do ich veľmi skromného príbytku pod mostom, kde som sa oficiálne stala niečo ako členkou ich týmu. Dohodla som sa s nimi iba na jedinej veci. Pomôžu mi vyžobrať dosť peňazí na to, aby som mohla odcestovať z domu.
Hovorila som im o tom, že rada kreslím a ako malá som chodila na umeleckú školu. Deň na to som im priniesla dve moje kresby, ktoré som im venovala a vtedy mi Dáša v slzách povedala: "Dievča, ty máš skutočne talent. Pomôžeme ti zohnať tie prekliate prachy..." Sťažka sa nadýchla a dodala: "A raz keď budeš slávna maliarka niekde v zahraničí, spomeň si na nás." Sebastián vtedy objal svoju priateľku a obaja si odpili z fľaše vína. A týmto slávnostným prípitkom sa môj život úplne zmenil.
 


Komentáře

1 Denie* | Web | 9. prosince 2010 v 18:29 | Reagovat

Kokso to je nádherný príbeh :) Ešte len dve časti a už je to super. Ale je to aj smutné...
Teším sa na ďalšiu časť :)

2 Kví-Kví | Web | 9. prosince 2010 v 22:14 | Reagovat

já se asi bojím, jak to dopadne!

3 Marti | Web | 10. prosince 2010 v 14:48 | Reagovat

Páčilo sa mi to. Najviac s ami páčilo to ako si tam zakomponovala tú umeleckosť ktorú máš v sebe. Je to istý odraz teba keď potrebuješ vyjadriť svoje emocie ale nevieš ako a tak píšeš. Samozrejme že som zvedavá na pokračovanie ;).

4 Bloody Desire | Web | 10. prosince 2010 v 20:24 | Reagovat

Je to dost smutný príbeh,ale aj pekný..Mala som jednoho takého kamaráta no nebol to kamarát on sa nasťahoval do toho istého činžiaku ako ja podomnou býval....Bol z decáku a dovŕšil 18 išlo to sním z kopca...Dozvedela som sa,že si pichal a tak..hotoova katastrofa býval tam sám a nemal ani čo do úsť pychnúť hlavne,že sa k nemu nasťahovala polovička činžiaku aby tam mohli chlastať ..... ale ani jeden nebol jeho skutočný kamarát potom sa odsťahoval a odvtedy som ho nevidela..

5 Fornetta | Web | 10. prosince 2010 v 22:12 | Reagovat

Jooj páči sa mi to.počkám si na pokračovanie

6 BlondieStell* | Web | 11. prosince 2010 v 11:55 | Reagovat

drahá, celkom dobre píšeš ;) to som nečakala, ale fakt super to je :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.