Oklamaná životom 3. kapitola

11. prosince 2010 v 12:10 | Tessa* |  Stories
Z okna som sledovala večerné svetlá mesta. Začínala mi byť zima.
Premýšľala som, čo urobí moja mama, keď zistí, že som odišla. Bude volať do školy, kde jej povedia, že som tam nebola už niekoľko týždňov. Nahnevá sa a tak si dá hlt svojej "ústnej vody" až nakoniec sa od žiaľu spije. A potom, keď vytriezvie, pokúsi sa nájsť svoju malú princezničku. Vtedy našťastie budem už dosť ďaleko na to, aby ma znovu zatiahla do môjho starého života.
Zatvorila som okno, pretože som sa rozhodla ísť spať, no vo dverách mojej izby stála mama.
"Čo chceš?" Pozerala som na ňu a v mysli tipovala koľko promile má v sebe tento večer.
"Rozprávať sa." Aha, takže dosť veľa..
"Idem spať."
"Chvíľku..." Zatočila sa jej hlava a preto sa pridržala kľučky.
Sadla si na posteľ a nachvíľu akoby zmizla z tohto sveta. Hladkala perinu a húpala nohami. Potom na mňa pozrela. "Sadni si vedľa mňa."
"Postojím."
Znovu nastalo ticho, ktoré som nemohla znieť. Chcela som odísť z izby, ale mama ma zastavila.
"Si celý otec." Ak som niečo neznášala na svojej mame, čoho bolo vlastne dosť, tak to bolo to, keď vyslovila tú stupídnu vetu, že som ako otec.
"Mama..." Neviem prečo, ale na sekundu som zatúžila vedieť aký bol môj otec.
"Tvoj otec...," usmiala sa, "miloval ťa."
Zamračila som sa.
"Hovoril, že pôjdeme do Disneylandu..." Ani neviem ako sa táto veta predrala pomedzi moje ústa.
Mama si rukou prešla do vlasov. "Simi, tvoj otec nasľuboval toľko vecí. Ale miloval ťa."
"A teba nie?"
Jej tvár zvážnela. Zrazu asi onemela.
"Dobre, nemusíš odpovedať..."
"Nie, nie... Ja len, že... Pri tvojom otcovi som znovu uverila na lásku. Mal jej veľa. Pre každého. Bol to dobrý človek, a takých si Boh berie do neba..."
"A zlých necháva na Zemi, však?"
"Tak tak."
Hodila som grimasu. "Mama, Boh neexistuje."
"Ako to myslíš? Pravdaže, že existuje..."
"Ak by existoval, nedovolil by, aby...oco...zomrel a aby sme skončili takto..."
Vážne na mňa pozrela. Potom vstala a položila ruku na moje rameno. Jej dotyk sa mi hnusil. Preglgla som.
"Ale dievčatko, my sme silné, my to zvládneme aj bez ocka."
"To si hovorila už veľakrát, mama," nadýchla som sa, "a hneď na to si si zo skrinky vybrala chľast."
Pozrela do zeme. Aj teraz som z nej cítila vodku. Odtiahla som sa. Chcela ma pritiahnuť, ale bola nemotorná.
"Choď si ľahnúť, mama. Zajtra sa budeme rozprávať..."
Nachvíľu zaváhala no potom sa jej kútiky úst nadvihli, popriala mi dobrú noc a zatvorila za sebou dvere.
Odkryla som plachtu na posteli a presvedčila sa, že peniaze sú stále tam.
Zajtra, konečne odídem...
 


Komentáře

1 Deadly Destiny | Web | 11. prosince 2010 v 12:24 | Reagovat

Pěkné:) zaujme

2 Bloody Desire | Web | 11. prosince 2010 v 12:38 | Reagovat

Presne ako v prvom komentárí..Zaujímavé .. :)

3 Fornettka | Web | 11. prosince 2010 v 15:37 | Reagovat

aaa takto to ukončiť! určite si počkám na pokračovanie :)

4 Lili | Web | 11. prosince 2010 v 18:48 | Reagovat

Fíha..máš talent:-)

5 Denie* | Web | 11. prosince 2010 v 20:39 | Reagovat

Ďakujem krásne :))
Strašne sa teším na ďalšiu kapitolu :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.