- Začala sa škola a na mňa sa sype všetko to, čo som pred prázdninami obchádzala.
- Cez víkend sa musím naučiť na tri veľké písomky, a to som tie učivá ani nevidela, lebo na všetko vždy kašlem.
- Nebaví ma škola.
- Hrozne ma nebaví škola.
- A stresuje ma. Zbytočne.
- Večer neviem zaspať, aj keď som predtým ako si ľahnem do postele unavená. Potom som ráno hrozne nevyspatá. (Púšťam si Kida.)
- Musím urobiť práce do školy v grafickom programe. Lenže nemám dobrý program. A nedá sa mi žiadny stiahnuť, lebo počítač sa akurát teraz rozhodol, že bude mať plnú pamäť.
- Bojím sa. Je jedno čoho.
- A som šťatsná, že prvý týždeň je za mnou, bez toho, aby som išla za školu. (Ani nepočítam koľkokrát som mala z tade chuť odísť...alebo rovno ujsť.)
- Naša škola je ústav.
- Každý si to uvedomuje.
- Autobusy a vlastne všetko je drahšie...
- Chýba mi ten pokoj aký je cez prázdniny.
- Dúfam, že ma štvorka na vysvedčení minie. Nikto o ňu nestojí. A hlavne nie môj otec.
- Jedine s ním je všetko v rovnováhe.
If I die before I wake....
14. ledna 2011 v 17:29 | Tessa* | ČlánkyKomentáře
Tento článok sa mi páči...ak to cítiš správne...je tu nádej :-) a nie malá :-)
Nebaví ma škola. Ani mňa. Vôbec ma nebaví. A bolí ma z nej hlava. Si na tom ako ja. Chcem spať nespím. A ked zaspím zobudím sa stokrát. O tretej ráno vstanem a myslím si že už terba vstávať, vstanem a zistím že je len tri hodin. Ja nejdem do školy štvrtok. Ja budem mať štyrku. Dve štyrky. Je mi jedno čo chcú rodičia. Jeho neviem čoho, trošku divne to len znie :D, ale lubim ťa mici. Ale ja ťa obdivujem. že ty to všetko tak dokážeš, však to po tom všetkom po tej pošte musí byť minimálne divné zdraviť sa. A tváriť sa že šetko oukej.Chýbajú. Aj mne. Celý deň počúvam Kida. Chýbajú mi. Do piči, nemajú mi chýbať tak prečo mi chýbajú? Tie pojebané predstavy ako som ho milovala a predstavovala si že leží vedľa mňa a ja budem počuť jeho dych. Ďakujem za tú pesničku. Kid ma vždy ukľudní. Aj teraz keď sú švetci von. Určite aj ty. Len ja tu sedím. Lebo všetci moji akože kamaráti na mna vždy jebú. A vždy miv tedy pomože Kidov hlas. Jeho pesničky sú ako také zhulenacke. Proste ta tahá do jednej strany a do druhej.. chápeš? Usmial sa ;). Perfektné ♥.
Ách, zlato, já bych ti to tak přála, doufám, že to vyjde!
Škola no. Škola je zabiják. Nechápu, jak jsem tenhle týden vydržela a nevím, jak vydržím ten další. A pak další dva a půl roku v ústavu. Taky máme ústav. Jenom čekám, kdy nám přidělaj na hrudník cedulky s číslama, protože nic víc nejsme. Jenom čísla, na kterých si půlka učitelů léčí mindráky a druhá ani nemá zájem se starat, jak a proč.
Pustila som si tú pesničku čo sem dáváš a prečítala si ten tvôj "príbeh lásky" a veľmi dobre sa mi to čítalo..Chápem,že ťa nebaví škola ani mňa nebaví,ale tak ja to mám asi ľahšie..Ja chcem spolužiaka takže ho uvidím vlastne stále,ale ty nie..Možno by teda nebolo na škodu sa k nemmu priblížiť ako kamarátka veď to by ťa určite neod*ebal.. Keď sa na teba tak pekne smeje..x)
Ja mám rada každý jeden článok, ktorý napíšeš. Nikdy som si nepovedala, že už by o ňom stačilo, lebo je to tvoje miesto, on sa už tak nejak ne/dobrovoľne stal súčasťou tvojho života, teda aj toho tu.
Víš proč tak ráda čtu tvoje články? Protože se čtou tak moc dobře a protože se v nich můžu hledat :(
Taky si často píšu jen tak "do šuplíku". věcí, které nikdo nesmí vědět, věci nad kterými by lidi zavrtěli hlavou.
Obdivuju ten vztah mezi váma..Úplně z těch tvých článků cítím to napětí mezi vámi. Ale asi by jsi už opravdu měla sebrat odvahu a někdy ho na té zastávce zastavit. Zeptat se jak se má, jak mu to jde ve škole.. Protože pokud to takhle půjde dál, zabije tě to.. Vždyť to takhle nejde. :(
Realita je krutá.
Ale... bez ní by to nebylo ono.
Nejspíš.